USA a klimatické zmeny. Jasný vzťah?

Spojené štáty americké prišli na nedávno skončené rokovania OSN o zmene klímy v Montreali s jednoznačnou pozíciou. Táto krajina ako jediná vopred ohlásila, že vôbec nemá záujem pridať sa k tým, ktorí sa usilujú dohodnúť na ďalších krokoch na zmiernenie klimatických zmien.
Počet zobrazení: 1008
8-m.jpg

Spojené štáty americké prišli na nedávno skončené rokovania OSN o zmene klímy v Montreali s jednoznačnou pozíciou. Táto krajina ako jediná vopred ohlásila, že vôbec nemá záujem pridať sa k tým, ktorí sa usilujú dohodnúť na ďalších krokoch na zmiernenie klimatických zmien. USA je pritom krajina, ktorá produkuje najviac emisií skleníkových plynov na svete. Bushova administratíva bez rozpakov nadbieha záujmom priemyselníkov profitujúcich zo spaľovania fosílnych palív a USA počas medzinárodných rozhovorov o zmene klímy opakovane blokuje úsilie o progres. Zdá sa, že máme hlavného vinníka, neuveriteľne tvrdošijného mutanta – obrovskej čiernej ovce so zubami šabľozubého leva. Čo hovorí hlavná hlava Všeličo. Najprv hovorila, že klimatické zmeny sa nedejú, že ide o mýtus. No po čase predsa len uznala, že sa dejú. Ale je to vlastne dobrá vec: vinič sa bude smelo pestovať aj v okolí Veľkých jazier a Bostončania si budú môcť užiť atraktívnu letnú dovolenku aj v novovybudovaných rekreačných centrách neďaleko mesta. Potešil sa aj pán Putin v Rusku, pretože v zime nebude potrebovať kožuch. Potom sa obloha zatiahla. Hlava hovorí, že následky globálneho otepľovania budú mať síce viac negatívnych dosahov ako pozitívnych, ale ak by sme sa s problémom chceli vysporiadať, bude nás to stáť viac, ako keď budeme veci tolerovať. No obloha sa zatiahla ešte viac a prišli Katrina s Ritou. Veru, hovorí hlava, bolo by lacnejšie s problémom sa vysporiadať. Ale už je raz darmo, už je aj tak neskoro. Nerobme teda nič. Všetci v jednom vreci? Keď sa pozrieme na šabľozubú čiernu ovcu zblízka, uvidíme, že je v nej 50 menších oviec. A – čuduj sa svete, niektoré hovoria čosi podstatne odlišné než veľká hlava. Napríklad Kalifornia plánuje znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 percent v porovnaní s rokom 1990. Tým sa vyrovnáva najprogresívnejším záväzkom, ktoré by rada dosiahla EÚ, ktorá je v boji s klimatickými zmenami považovaná za lídra. Deväť ďalších štátov chce znížiť emisie na úroveň roku 2000. Kalifornia, piata najväčšia ekonomika na svete, prijala legislatívu, ktorá požaduje, aby výrobcovia automobilov znížili emisie o 30 percent do roku 2016. Podobné legislatívne kroky urobili aj niektoré ďalšie štáty a iné na nich pracujú. Ak budú prijaté všade tam, kde sa o nich rozhoduje, situácia sa bude vzťahovať na približne tretinu automobilového trhu v USA. Ďalším príkladom sú nové štandardy týkajúce sa obnoviteľných energetických zdrojov (OEZ), ktoré zabezpečia, že v roku 2017 bude takto vyrobenou energiou zásobovaných viac ako 20 miliónov domov. Tieto štandardy sa týkajú dvadsaťjeden štátov v krajine. Americké mestá hovoria Kjótu „áno“ Tých, ktorí sú frustrovaní Bushovou administratívou, pribúda. Mestá si stanovujú záväzky v súlade s cieľom, ktoré krajine stanovil Kjótsky protokol. Formálne sa k nim zaväzujú podpísaním Dohody o ochrane klímy z dielne primátora Seattlu Grega Nickelsa. V praxi potom udeľujú certifikáty budovám, ktoré sa vyznačujú nižšou spotrebou energie, uľahčujú verejným budovám získanie fotovoltaických článkov, produkujú energiu z odpadu a v čističkách odpadových vôd, uvádzajú do prevádzky hybridné automobily na biopalivá, zamestnancom a obyvateľom poskytujú využívanie verejnej dopravy za výhodné ceny alebo zdarma, zvyšujú plochu mestských lesov... je toho oveľa viac. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Američanov s dianím okolo Kjótskeho protokolu súhlasí. Prihodí sa niečo aj veľkým a bohatým? Klimatickí vedci varujú. Narušená stabilita klímy môže spôsobiť nebývalé sociálne, ekonomické a environmentálne škody a dôkazov, že zmena klímy pod vplyvom ľudskej činnosti skutočne prebieha. Smutné na celej veci je, že postihnuté budú najmä málo rozvinuté krajiny, ktoré k vytvoreniu problému prispeli minimálne. V najbližších dňoch čaká sťahovanie asi 2 000 obyvateľov ostrova Papuy Novej Guiney – Carteret, ktorý sa v stal v dôsledku stúpajúcej morskej hladiny neobývateľným. Ale vráťme sa k USA. V najnezávideniahodnejšej situácii je Aljaška. Priemerné ročné teploty za posledné tri desaťročia v tomto regióne stúpli približne o 3°C a priemerné zimné teploty až o 6°C. Stále viac domov musí byť zabezpečených hydraulickými podperami, pretože inak by sa posúvali a praskali. Už totiž nie sú postavené na základoch, ktoré boli zamrznuté po celý rok. Na polostrove Kenai, vyhľadávanej rekreačnej oblasti, premnožený hmyz zničil smreky na ploche 4 milióny akrov. Jedná sa o najväčšiu plochu lesa, ktorá v Severnej Amerike podľahla hmyzu, aká bola doposiaľ zaznamenaná. Lesné požiare sú oveľa častejšie, cesty sa na nestabilnom podklade prehýbajú a zmeny zasahujú aj život v okolitých moriach. Obyvateľom pobrežných dedín hrozí vysťahovanie. Ani obyvatelia ostatných štátov nemôžu byť voči dôsledkom globálneho otepľovania ľahostajní. 14 z 20 veľkých miest a 19 z 20 husto osídlených okresov leží v blízkosti pobreží. Niektoré z nich pritom stúpajúca hladina morí ohrozí. Podľa odhadov počas nasledujúcich 15 rokov pribudne na týchto miestach ďalších 27 miliónov obyvateľov. Najmä juhovýchod USA je ohrozovaný hurikánmi, ktorých početnosť a intenzita budú podľa predpovedí narastať. Stúpajúca hladina morí v kombinácii s veternými smršťami spôsobuje eróziu významnej časti pobreží a spôsobuje zmeny v ústiach riek. Prieniky slanej vody poškodzujú miestnu prírodu a zásoby pitnej vody. Suchá na juhovýchode krajiny postihujú tamojšie borovicové lesy. Hlavná hlava má „alibi“ Hovorí sa, že pokles emisií v rokoch 2000 až 2003 dokazuje úspech domácich dobrovoľných záväzkov. Pravda je však taká, že administratíva USA si pre porovnanie „náhodne“ vybrala rok 2000, keď emisie skleníkových plynov dosiahli historický vrchol. Po roku 2000 sa krajina ocitla v ekonomickej minikríze a emisie mierne klesli. Dôležité sú však iné skutočnosti. Že emisie USA v roku 2003 boli o 20,3 percenta vyššie než v roku 1990. Že terajšie vládne údaje hovoria o tom, že emisie v roku 2004 predstavujú pokračovanie historického trendu. Hlava tiež hovorí, že dobrovoľné národné ciele a spolupráca s producentmi emisií môžu nahradiť záväzné limity a odštartovať skutočnú nápravu. Emisie v krajine však ani po 15 rokoch dobrovoľnosti neprestávajú rásť. Nezávislý dozorný orgán GAO zriadený Kongresom uviedol, že USA v tejto oblasti dosiahli len o málo viac ako obyčajne, čiže biznis. Emisie CO2 z dvoch najväčších zdrojov – produkcie energie a automobilovej dopravy – stále rastú. V posledných rokoch významne klesli len emisie metánu zo skládok odpadu. Zaujímavé však je, že je to dôsledok záväzných procedúr týkajúcich sa znižovania množstva látok znečisťujúcich vzduch pochádzajúcich zo skládok, ktoré pred rokmi uviedol do života podpisom Bush starší, otec súčasného prezidenta. Čo napokon rozhodne? Keď sa veľkej šabľozubej čiernej ovci prizrieme zblízka, uvidíme, že je vlastne farebná. Viem, poviete si, tá jej nešťastná veľká hlava... Ale to, čo napokon rozhodne – tak či onak – bude jej srdce. Autor pracuje ako koordinátor v Priateľoch Zeme na Slovensku Článok vychádza aj na internetovej stránke www.changenet.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984