Zdvihnutý prst slovenských biskupov

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) vydala za posledný mesiac už druhý dokument, v ktorom poukazuje na zhoršujúcu sa sociálnu situáciu na Slovensku.
Počet zobrazení: 1445

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) vydala za posledný mesiac už druhý dokument, v ktorom poukazuje na zhoršujúcu sa sociálnu situáciu na Slovensku. Prvým signálom bolo vyhlásenie KBS z 11. novembra tohto roku, ktoré upozorňovalo na zhoršujúcu sa životnú úroveň Slovákov a vzrastajúcu mieru chudoby. V podobnom duchu sa niesol aj pastiersky list na štvrtú adventnú nedeľu, v ktorom katolícki biskupi opäť upriamujú pozornosť na potrebu väčšej solidarity v našej spoločnosti. Pozoruhodný je už len samotný fakt, že katolícka cirkev takýmto spôsobom reaguje na zvyšovanie chudoby a prehlbovanie sociálnych nerovností na Slovensku. Hodnotenie sociálno-ekonomickej situácie občanov Slovenskej republiky totiž nepatrí k častým aktivitám KBS. V posledných rokoch sa sociálnej situácie na Slovensku týkal hádam iba pastiersky list z júla 2001, ktorý sa však niesol v úplne inom tóne ako súčasné vyhlásenia. Pohár trpezlivosti pretiekol Kým pred piatimi rokmi KBS upozorňovala predovšetkým na problémy korupcie, klientelizmu a na kultúrno-etické aspekty spoločenského vývoja, dnes sa pozornosť cirkvi zameriava hlavne na otázky hmotného zabezpečenia. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že doteraz sa pastierske listy KBS v adventnom období týkali takmer výhradne otázok viery a života katolíckej cirkvi. Z uvedeného vidieť, že biskupi museli mať naozaj vážne dôvody, ktoré ich viedli k takémuto kroku. Zdá sa, že pohár trpezlivosti pretiekol. Sociálne problémy občanov Slovenskej republiky sú v obidvoch dokumentoch pomenované veľmi jasne a jednoznačne. Svedčia o tom už úvodné slová novembrového vyhlásenia KBS: „Ako biskupi sme v bezprostrednom kontakte s veľmi širokou škálou obyvateľov Slovenska. Celkovú sociálno–ekonomickú situáciu, žiaľ, vnímame ako znepokojujúcu, čo nás vedie k zverejneniu nasledujúceho vyhlásenia. Rýchlo rastúce štvrte luxusných víl okolo väčšiny našich miest a zároveň vzrastajúci počet chudobných sú ilustráciou našej situácie: bohatí sa stávajú čoraz bohatšími, chudobní stále chudobnejšími. Je to jav spojený s ekonomickou globalizáciou. Ak sa súčasne nešíri aj globalizácia solidarity, spoločnosť sa ocitá vo vážnej kríze.“ Podobné slová nachádzame aj v poslednom pastierskom liste: „Egoistické izolovanie sa od druhých, hromadenie pozemských dobier len pre seba, ľahostajné ponechávanie menej šťastných ich zlému osudu – to je v skutočnosti cesta k pozemskému i k večnému utrpeniu. Životné okolnosti každého z nás sú rozličné – kto dostal viac z duševnej či materiálnej stránky, je povinný tieto talenty rozvíjať, no nielen pre seba, ale i pre službu a pomoc tým, ktorí to potrebujú.“ Nedostatok solidarity Konferencia biskupov Slovenska teda považuje za závažné nedostatky našej spoločnosti egoizmus, bezbrehý individualizmus a nedostatok solidarity, ktoré spôsobujú narastanie biedy a zvyšovanie počtu občanov v hmotnej núdzi. Tieto varovania majú však aj svojho adresáta: „My biskupi sa s naliehavou výzvou obraciame na tých, ktorí majú politickú zodpovednosť na všetkých úrovniach – od vlády a parlamentu až po kraje a miestne samosprávy: napomáhajte svojimi rozhodnutiami vytváranie solidárnej spoločnosti na Slovensku a snažte sa pridať k tomu aj svoj osobný príklad.“ Je to predovšetkým výkonná moc, na ktorú sa KBS obracia so žiadosťou o riešenie nepriaznivej situácie. Toto konštatovanie je o to významnejšie, že pred parlamentnými voľbami v roku 2002 to bola práve katolícka cirkev na Slovensku, ktorá svojím príspevkom do predvolebnej kampane vyjadrila podporu konkrétnym politickým stranám. A práve tieto subjekty dnes majú rozhodujúci podiel na realizácii tých ekonomických opatrení, ktoré spôsobujú zvyšovanie miery chudoby na Slovensku a ktoré KBS ostro kritizuje. Vyhlásenia KBS preto možno v tomto smere chápať ako zdvihnutý varovný prst stranám vládnej koalície. Likvidácia strednej vrstvy Zaujímavé je v tejto súvislosti sledovať reakcie politikov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktorí sa domnievajú, že sú jediní, kto môže ustavične šermovať stanoviskami KBS, ako aj všeobecnej cirkvi. Títo jediní a praví zástancovia kresťanských hodnôt a ochrancovia viery však až príliš často zabúdajú na sociálnu náuku katolíckej cirkvi, ktorá je postavená práve na solidarite. Priam cynicky vyznievajú niektoré vyhlásenia predstaviteľov KDH, ktorí sa pokúšajú existenčné problémy nemalej skupiny ľudí bagatelizovať a občanov v hmotnej núdzi odkazujú na katolícku charitu. Práve tu sa premieta spomínaný egoizmus ľudí, ktorí ťažia z prosperity. Ak si niekto zamieňa solidaritu s charitou, ide o absolútne nepochopenie tohto princípu. Solidarita je predovšetkým o vytváraní rovnosti šancí a príležitostí, čo v sebe zahŕňa v prvom rade zmierňovanie objektívnych nerovností v prístupe k lepším životným podmienkam. Ak teda hovoríme o solidarite, naším prvoradým cieľom by malo byť, aby skupina občanov, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc v akejkoľvek podobe, bola čo najmenšia. Inými slovami, mali by sme sa usilovať o to, aby čo najviac občanov malo vytvorené podmienky, v ktorých by si mohli vlastnou poctivou prácou zabezpečiť plnohodnotný a dôstojný život. V súčasných podmienkach Slovenskej republiky sa však deje práve opak. Uskutočnené ekonomické zmeny síce v krátkodobom horizonte vykazujú známky ekonomickej prosperity, podiel jednotlivých sociálnych skupín na tejto prosperite je však rozdielny. V tomto smere možno plne súhlasiť s konštatovaním KBS, v ktorom sa hovorí, že chudobní sa stávajú chudobnejšími a bohatí bohatnú na ich úkor. Na Slovensku sa v priebehu niekoľkých rokov vytvorila skupina chudobných pracujúcich, teda ľudí, ktorí síce majú zamestnanie, napriek tomu sú na hranici sociálnej odkázanosti. To je neklamným dôkazom, že stredná vrstva, ktorá by mala byť v štáte najpočetnejšou sociálnou skupinou, je u nás drastickým spôsobom likvidovaná. Aj toto je výsledok reforiem, ktorých cieľom je rast životnej úrovne úzkej skupiny osôb za cenu zhoršovania životnej situácie väčšiny občanov. Na vládnu politiku teda doplácajú predovšetkým slušní a poctiví občania, a práve na to chcela KBS poukázať. Politici, spamätajte sa Vládni politici a hlavne tí, ktorí sa radi honosia prívlastkom „kresťanskodemokratickí“, by sa mali konečne spamätať a vziať si k srdcu nedávne varovania Konferencie biskupov Slovenska. Bohužiaľ, opak je pravdou. Koaliční predstavitelia na čele s KDH majú zjavne odlišné videnie reality ako občania alebo KBS a v danej situácii prinášajú nanajvýš svojské riešenie: presvedčiť radových občanov, že sa v skutočnosti majú stále lepšie a lepšie a vysvetliť im, že všetci, čo tvrdia opak, sú obyčajní populisti, demagógovia a komunisti. Presne podľa manuálu Svetovej banky. Tentoraz však s kritikou neprišla „zlá“ opozícia, ktorá „klame a straší“ občanov, ale katolícka cirkev, o ktorej hodnoty sa niektoré vládne strany aspoň proklamatívne opierajú. Koalícii teda ostáva len dúfať, že vďaka zľahčovaniu a účelovej interpretácii sa spoločné posolstvo slovenských biskupov stratí kdesi v transcendentne. Autor študuje na Právnickej fakulte UK v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984