Nejasná správa o sociálnej situácii
Začiatkom decembra vláda prerokovala správu ministerstva práce o sociálnej situácii obyvateľstva v prvom polroku 2005. Neprekvapilo množstvo pozitívnych makroekonomických informácií, ale iná úroveň nezamestnanosti, než v rezortných tlačových informáciách. Podľa tejto správy dosiahla nezamestnanosť 16,9 percenta (a za rok klesla o dve percentá). Ministerstvu podriadené Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny však koncom prvého polroka hovorilo o 11-percentnej nezamestnanosti. Vo vzťahu k verejnosti totiž vytrvalo používa metodiku, ktorú neakceptuje ani OECD, ani ďalšie medzinárodné organizácie. Autori správy si to asi uvedomili. Oproti prvému polroku 2004 podľa správy poklesla celková miera ekonomickej aktivity obyvateľov o takmer percento a hoci priemerná mzda vzrástla (o 9,1 percenta), predbehla rast produktivity práce (8,4 percenta). Aj tento ukazovateľ nasvedčuje, že slovenská ekonomika na takýto rast platov momentálne nemá a v tomto roku mzdy celkom určite neporastú tak, ako rástli (aspoň štatisticky) vlani. Celkovo je správa veľmi opisná a relatívne zbytočne zahltená nepodstatnými otázkami. Napríklad pri uvádzaní podielov zamestnanosti podľa vlastníckych sektorov, pri uvádzaní „tokov“ uchádzačov o zamestnanie a ich členenia podľa odvetví i pri rozsiahlom opisovaní aktívnych opatrení na trhu práce. Chýba v nej kvalitatívne hodnotenie situácie a autori sa ani nepokúsili urobiť závery a prípadné odporúčania pre budúcnosť. Tendencia chváliť sa je síce pochopiteľná, ale nie je seriózne porovnávať so zahraničím len niektoré ukazovatele. Napríklad len rast HDP, pretože teraz je vyšší alebo rovnaký ako v krajinách V4. Porovnávanie miezd či dôchodkov v parite kúpnej sily však už chýba a je isté, že pre Dzurindovu vládu by nevyšlo pozitívne. Podobne nie je férové konštatovať a komentovať len pozitívne sa zlepšujúce ukazovatele, či porovnávať vývoj akurát od roku 1996 len preto, že odvtedy možno „dokázať“ posun k lepšiemu. Porovnanie s iným obdobím (od r. 1989) by ukázalo prepad priemernej mesačnej reálnej mzdy i „sólo“ starobných dôchodkov. Kvalita správ o sociálnej situácii za posledné tri roky upadla. Autori akoby po sebe niekedy ani nečítali. Na 39. strane správy „za prvý polrok 2005“ navrhujú, aby niektoré údaje z roku 2004 boli zverejnené práve „za prvý polrok 2005“. Plánujú vydať jej ďalšiu verziu? Ak áno, mohli by ju doplniť o výsledky prieskumov o spokojnosti občanov so sociálnou situáciou, situáciou na vnútornom trhu, vývojom cien a pod. A vzhľadom na nedostupnosť viacerých údajov k polroku (čo priznávajú aj autori) treba zvážiť, či nestačí jedna správa ročne aj s kritickou analýzou a odporúčaniami. Autor je čestný predseda Futurologickej spoločnosti Slovenska
