Červení a modrí

Spomeňte si, ako ste sa hrávali na Indiánov. Nik nechcel byť kovbojom. Kovboji predsa vždy prehrali – Indiáni boli dobrí, kovboji boli zlí. A dobrí musia vyhrať. A spomeňte si na nákresy bitiek v starších učebniciach dejepisu či v niektorých knihách o histórii. „Naši“ boli vždy červené šípky, „nepriatelia“ zas modré. Alebo čierne. Čierno-biela (vlastne modro-červená) ideológia premieňaná školou na „prirodzené pravdy“. Som zvedavý, ako je to teraz. Možno sa vymenili farby. A možno si nedali tú námahu. Ak by sme sa pred dvadsiatimi rokmi hrali s počítačovými „strieľačkami“, vo virtuálnom svete by sme pravdepodobne pobehovali ako príslušníci špeciálnych jednotiek sovietskej armády likvidujúci „imperialistických diverzantov“. Alebo ich „žoldnierov“ niekde v Afganistane. Doba sa zmenila. Jasne, do „Rusákov“ sa už nestrieľa, nie sú v móde. Počítačové akčné hry držia tempo s vývojom globálnej paranoje, a tak je klasickým scenárom „zlí teroristi ukradli zbrane jadrového ničenia, eliminujte ich“. A že tí „zlí“ dnes nosia moslimské šatky, to je predsa jasné. Veď viete... Na linke http://www.onlinehry.sk/hra.aspx?game=1547 nájdete klasickú ukážku toho, o čom hovorím. Hrdina (to ako vy) je snajper. Má zneškodniť zloduchov ohrozujúcich mier, slobodu, demokraciu – pašerákov zbraní, islamských fundamentalistických teroristov, ich pomocníkov v polícii... Nikoho asi neprekvapí, že časť deja sa odohráva v Iraku...