postrkotárium

Výstava Bodies, ktorú otvorili minulý rok v Múzeu vedy a priemyslu v meste Tampa (štát Florida, USA), určite mnohých pobúrila. V Spojených štátoch i mimo nich. Veriacich i neveriacich. Kresťanov i nekresťanov.
Počet zobrazení: 931

Výstava Bodies, ktorú otvorili minulý rok v Múzeu vedy a priemyslu v meste Tampa (štát Florida, USA), určite mnohých pobúrila. V Spojených štátoch i mimo nich. Veriacich i neveriacich. Kresťanov i nekresťanov. Prečo? Výstava totiž verejnosti ponúka dvadsať silikónom zakonzervovaných mŕtvol, naaranžovaných do rôznych, aj nie práve „cintorínskych“ polôh. Kresťan (alebo aj veriaci patriaci k inému náboženstvu) sa môže poburovať už len nad tým, že sa na takejto výstave nijako neprejavuje úcta k mŕtvym. (A čo s hinduistami na brehoch Gangy?) Že sa teda s ľudskými pozostatkami nezaobchádza dôstojne. Opakujem: dôstojne. Viem o niekom alebo o niečom, kto alebo čo nezaobchádza dôstojne nielen s mŕtvolami, ale ani so živými. Je to Boh, pokiaľ je a pokiaľ je to vôbec bytosť inteligentná. Pretože podľa mňa (s)tvorca (inžinier), ktorý stvorí takú inteligentnú bytosť, akou je človek, inteligentný byť nemôže. Alebo ak predsa len, tak je to asi sadista najhoršieho rangu. No a ak tvorca k stvoreným (živým) bytostiam vymyslí aj smrť, tak... No dobre, so smrťou sa ešte ako-tak dá zmieriť, ale čo si počať s jej estetickou stránkou? S ohavnosťou hniloby, rozkladu, práchnivenia? A čo si vôbec počať s ľudskými vnútornosťami? Ľudská civilizácia, počas svojho mnohotisícročného nezrozumiteľného úsilia o delenie vecí na ohavné a pekné, sa rozhodla, že ľudské vnútornosti, či už živé alebo mŕtve, budú patriť medzi veci ohavné. Prečo? Nevie nik. O Bohu sa vraví, že človeka miluje. Stvoril mu preto smradľavé, ohavné vnútornosti? Od človeka sa žiada, aby Boha miloval. Ako ho však má milovať, keď nedokáže milovať všetko to, čo (Boh pre neho, človeka) stvoril? Teda aj veci ohavné? Prečo si prudérni kresťania zakrývajú oči pred ľudskou nahotou, no pred nahotou chlpatej alebo aj holej mačky nie? Prečo sa kresťania boja pohľadu na mŕtvolu, prípadne na jej vnútornosti? Prečo sa radšej nezamyslia nad tým, prečo Boh (ten ich boh) (radšej) nestvoril vnútornosti ako krásne a voňavé? Že je to len otázka nášho prístupu? OK, beriem. Prečo nás potom Boh stvoril tak, aby sme mali nejaký prístup a na základe takýchto prístupov sa od niektorých vecí odvracali, ako keby neboli súčasťou Božieho úmyslu? Telá mŕtvol na výstave v Tampe vraj pochádzajú aj z čínskych väzníc. Istá slovenská kresťanská novinárka to označila za neetické. Zaujímavé: neprekáža jej, že aj čínske väznice stvoril Boh (jej boh)? Novinárka konštatuje: „Ľudská citlivosť sa teda posúva a opäť je menej toho, pred čím máme úctu.“ Hm, tak my máme mať úctu? My, ktorí sme boli bezbranne (vraj) stvorení? A čo Boh? Prečo on nemá úctu pred životom? Pred bolesťou všetkých živých trpiacich bytostí, ktoré ho nikdy o nijakú láskavosť (existenciu v tomto znečistenom slzavom údolí) nežiadali? Že usporiadatelia výstavy v Tampe vystavili mŕtvolu v polohe futbalistu? No a čo? Kto vymyslel futbal? Kto vymyslel futbalistu? Ak v úvahách pôjdeme na začiatok stvorenia, poľahky zistíme, že aj futbalovú loptu vymyslel Boh (ich, kohokoľvek boh). Nuž ak teda vymyslel človeka, smrť, mŕtvolu, rozklad aj futbal – kde je potom problém? Všetko sa deje len a len tak, ako sa to Bohu (tomu ich bohu) páči. Je mi ľúto, ale akýkoľvek spôsob zaobchádzania s mŕtvolami (prznenia, pitvania, exhumácie a exhibície) i so živými bytosťami (znásilňovanie, porcovanie, mrzačenie, týranie, zarezávanie) je úplne v poriadku. Pokiaľ ste, pravda, veriaci. Naozaj veriaci, a nie mysliaci či nebodaj aj vediaci. Veď aj nôž vymyslel Boh prostredníctvom ľudského mozgu. Aj háky, aj mäsiara vymyslel on. Všetko sa deje v zhode s Božou vôľou. A to, čomu chvíľu nerozumieme, môžeme zahaliť nevyspytateľnosťou Božích ciest. Pokiaľ však niečomu ani naďalej nebudeme rozumieť, aj tak sa nič nedeje, čas všetko zafúka púštnym pieskom zabudnutia: v pamäti zostane len to, o čom sa nám zdalo, že sme tomu porozumeli. Veriaci by mali byť tí poslední, čo sa budú oháňať morálkou a etikou. Boh (ich boh) stvoril vesmír, v ktorom fair-play, morálka, etika, slušnosť, súcit, solidarita nemajú miesta. Ak sú ľudská existencia či život v ľudskom spoločenstve zavše predsa len ako-tak znesiteľné, je to len tým, že človek raz za čas naberie síl, premôže sa a chvíľu rešpektuje sám seba, prípadne niekoľkých, jemu aspoň trošku podobných v najbližšom svojom okolí. Keby sme sa riadili tým, čo vidíme v lesoch (ktoré stvoril ich boh), asi tu už dávno nie sme. Ale to, že tu sme, asi tiež nie je ktovieaká výhra. Máme my svoje lesy.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984