Odovzdanie moci po praslici? Po stopách otcov I.
Ešte nestihol zaschnúť atrament na prezidentskom podpise pod prísahou počas pyšnej januárovej inaugurácie Nursultana Nazarbajeva, a už sa začala rozsiahla diskusia, kto a kedy bude druhým prezidentom Kazachstanu. Rýchlosť otvorenia témy má svoje logické vysvetlenie. Väčšina postsovietskych krajín, Strednú Áziu nevynímajúc, spája svoju stabilitu s koncentráciou moci. Tí, ktorí ju koncentrujú, už ju neuvažujú pustiť z rúk. Lenže príroda je aj voči mocným spravodlivá. Tak sa aspoň usilujú, aby omamná moc zostala doma. Diskusiu odštartovala dcéra samotného prezidenta. Inak poslankyňa parlamentu a líderka volebného bloku Ľudová koalícia Kazachstanu. Na jednej januárovej tlačovej konferencii sa zamyslela: „Kto bude nástupcom, určí súčasný prezident, minimálne posledné slovo bude jeho...“ Tak reagovala na otázku, či mieni vo voľbách 2012 kandidovať na post prezidenta. Potom upresnila, že problém ešte nie je taký horúci, a ak sa bude riešiť, tak nie teraz. Ani nie v ďalekej budúcnosti. Inak povedané, o rok – dva bude na stole. Niekoľko scenárov Prvým možným je tzv. moskovský scenár z roku 1999. Náhle sa vynoril Vladimír Putin a všetko bolo vybielené. Lenže po tom, ako bol 31. októbra 2003 na čelo Azerbajdžanu zvolený prezidentov syn Iľcham Alyjev, o odovzdávaní moci z otca na syna (v perspektíve aj na dcéru) je možné hovoriť ako o postsovietskom fakte. Skúsme si však predstaviť iný scenár. N. Nazarbajev to dotiahne do konca volebného obdobia. V roku 2012 bude mať 70 rokov a nebude kandidovať. Na scéne sa objaví niekoľko prezidentských kandidátov, aby to vyzeralo, že s pluralitou a demokraciou je všetko v poriadku. Od začiatku to budú nevoliteľné osoby, alebo neprijateľné figúrky (spomeňme si na prezidentské voľby v SR). Tuhý nacionalista, niekoľko nevýrazných kvázipolitikov, niekto z vypestovanej opozície a dcéra prezidenta. Pri takejto cielenej volebnej ponuke sa dôvera kazašských voličov bezpečne sústredí na Darigu Nazarbajevu (narodenú 7. mája 1963). Kazachstan sa bojí otrasov a nestability a dcéra, ktorá prisahajúc vyhlási, že bude pokračovať v otcových šľapajach, to môže mať vo vrecku. Je to reálna možnosť? Napriek tomu, že samotná D. Nazarbajeva odmieta prezidentské ambície, dnes patrí medzi najvplyvnejších politikov krajiny. Politická strana Asar (Celým svetom), ktorú založila (2003) a vedie, je najpočetnejším subjektom. Stojí aj na čele Kongresu žurnalistov Kazachstanu. Osobne iniciovala zriadenie Medzinárodného inštitútu strategických štúdií Kazachstanu, ktorého expertné materiály sú hojne využívané a citované v prezidentských rozhodnutiach. Kto si pritom o pár mesiacov bude pamätať, že nemala ambície. Pomoc otcovi Aktívne sa zúčastnila na terajšej prezidentskej kampani. Iniciovala vznik bloku Ľudová koalícia Kazachstanu, ktorý podporoval N. Nazarbajeva vo voľbách. Prezidentský volebný štáb pracoval pod jej vedením. Síce neformálnym, ale rozhodovala len ona! A že ho viedla dobre, hovorí volebný výsledok. Namiesto očakávaných 70 percent hlasov staronový prezident dostal 91,01 percenta. Posilnenie pozície V súčasnosti sa blok pripravuje na zmenu. Nový politický subjekt Demokratický zväz, ktorý by mal z transformácie vzísť, bude pravdepodobne ústrednou politickou silou Kazachstanu v najbližšom období. Ako perspektívna, či skôr istá šéfka Demokratického zväzu D. Nazarbajeva stále častejšie a ochotne potvrdzuje svoju vernosť politike otca – prezidenta a oddanosť Kazachstanu. Súčasne sa plazivo stáva jednou z najvplyvnejších a čo je dôležité, samostatnou političkou krajiny. Jej manžel je prvým námestníkom ministra zahraničných vecí. Pokusy opozície Pripusťme, že karty môže zamiešať budúca opozícia. Nový vodcom a zjednotiteľom opozície sa môže stať zakladateľ opozičného hnutia Demokratická voľba Kazachstanu Galymžan Žakijanov. Minulý štvrtok (19. januára 2006) sa v Alma-Ate zišli opozičné subjekty, aby skoordinovali svoje aktivity smerom k parlamentným (2009) a prezidentským voľbám (2012). Tón síce udávalo hnutie Za spravodlivý Kazachstan a Komunistická strana Kazachstanu, pretože ide o dva legálne zaregistrované subjekty. Šťavu a esprit pritom dodala Demokratická voľba Kazachstanu. Návrat exgubernátora Pavlodarskej oblasti G. Žakijanova z väzenia, kam ho ako politického protivníka a samozrejme za korupciu poslal prezident N. Nazarbajev, spája deklasovaná opozícia s nádejou. Oficiálne kruhy tak trochu s kúskom strachu. Je celkom možné, že sa potvrdí aj prvé, aj druhé. Spontánna reakcia médií na jeho návrat do politického kotla evokuje úvahu, že sa možno objavil stmeľujúci, funkčný a perspektívny vodca opozície. Ak je to pravda (skôr nie), tak to nie je dobrá správa pre dcéru a spol. Taktiež pre všetkých, ktorí preferujú model dnešného kazašského politického status quo, na ktorom úspešne parazitujú. Kazachstan nie je, nikdy nebol a ani nebude etalónom demokracie. Má však ropu, plyn a štedro necháva privatizovať všetko a hocikomu. To je rozhodujúce! Ako aj to, aby niekto „nový“ na čele krajiny v budúcnosti nerušil kruhy. Pritom ak ste v duchu nerušenia kruhov iných vychovávaný od detstva, tak je to pohodlnejšie a istejšie riešenie. Určite pohodlnejšie, než dajaký novosovietsky opozičník. Odovzdanie moci po praslici je na dosah. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo Nabudúce: Po stopách otcov II.: Dcéra prezidenta Uzbekistanu Guľnara Karimovová Po stopách otcov III.: Syn prezidenta Turkmenistanu Murad Nijazov
