Ako ďalej, Slovensko?
Zatiaľ čo Slovensko úspešne zvládalo a zvláda svoj proces integrácie do európskych a transatlantických štruktúr, nedostatočne preberáme európsku dimenziu do spoločenského, ekonomického a sociálneho života. Význam integrácie vidíme najmä v čerpaní finančných prostriedkov zo spoločných fondov. Tak málo, ako preberáme a vnášame európske hodnoty do nášho života, tak isto sa málo zaoberáme problematikou ovplyvňovania zásadných otázok európskej a prostredníctvom nej aj globálnej politiky a ekonomiky. Tu treba zdôrazniť, že táto bieda sa naplno prejavuje aj v intelektuálnej či vedeckej rovine. Naše elity v tejto oblasti sa – často znevažované domácim prostredím – uzavreli do svojich pracovní a ani sa nepokúšajú aktívne vstúpiť do domácich či medzinárodných procesov. Neklamné znaky spoločenskej apatie Slovenská spoločnosť sa zásadne zmenila, a to je fakt, s ktorým musia politici, zamestnávatelia, ale aj odborári jednoznačne do budúcnosti počítať. Pre spoločnosť a najmä mladú generáciu neexistujú tabuizované oblasti, čo je nesporne pozitívne. Na druhej strane sa spoločnosť dostáva do virtuálneho sveta, ponára sa do neho a často je mimo realitu dnešných dní. Vzdelávací a školský systém len neveľmi účinne vychováva mladú generáciu k rešpektovaniu hodnotových systémov, uvedomovaniu si občianskych práv, ale aj povinností, k vlastenectvu, k európanstvu. K hrdosti na vlastnú históriu, k vzťahu k rodine a prostrediu, v ktorom žijeme. Ľudí zabávame nespočetnými reality šou možno práve preto, aby tú skutočnú vlastnú „reality šou“ vnímali menej pozorne, alebo ju radšej nevnímali vôbec. Budovanie občianskej spoločnosti v európskom priestore sleduje priame ovplyvňovanie diania v prostredí, v ktorom sa nachádzajú, v ktorom žijú a pracujú jeho priam aktéri – čiže občania. V protiklade s tým u nás – a potvrdzujú to všetky prieskumy verejne mienky, a napokon po posledných regionálnych voľbách je zrejmé, že nielen prieskumy – je výrazný pokles záujmu o veci verejné, čo vytvára priestor – často nezaslúžený – pre politikov s nízkou spoločenskou zodpovednosťou. Apatia je najhorší stav spoločnosti, lebo apatická spoločnosť je ľahko manipulovateľná, nemá ciele a stráca dynamiku. Apatická spoločnosť je aj nebezpečným faktorom z hľadiska rozvoja ekonomických aktivít. Len vysoko vzdelaná, o svojich hodnotách presvedčená spoločnosť, ktorá verí v svoju budúcnosť – ľudia, ktorí veria v budúcnosť firmy, v ktorej pracujú, obce a regiónu, v ktorom žijú, a krajiny, do ktorej patria – vytvára aj ekonomicky hodnotné ľudské zdroje. Privatizácia: zbavovanie sa zodpovednosti Samotná transformácia najmä v oblasti ekonomiky, sociálnej politiky, zdravotníctva, školstva a v ďalších oblastiach je mnohými politikmi vnímaná viac v podobe predaja nielen majetku, ale aj zodpovednosti, nepripúšťajúc inú alternatívu ako tú, ktorá sa v súčasnosti realizuje. Z reforiem sa stal skôr obchod – bohužiaľ, aj politický – ako seriózne zváženie a posúdenie ich dosahov na spoločnosť a najmä na budúce generácie. Absentujú seriózne analýzy: heslá Odpredaj, Odštátni, Odbremeň sa od zodpovednosti sa stali mottom reforiem, ktorých nevyhnutnosť žiadny súdny človek nespochybňuje, ale ktorých úroveň a najmä dosah na trvalo udržateľný rozvoj a kvalitu života do budúcnosti je práve v dôsledku tohto motta vysoko spochybniteľná. Zbaviť sa majetku je aj v živote človeka ten najjednoduchší proces. Starať sa o majetok a rozvíjať ho je zas jedným z najnáročnejších procesov. Sú určité vitálne oblasti života spoločnosti aj v samotnej ekonomike, kde by vláda mala mať vplyv v záujme ochrany vlastných občanov. Štát musí plniť svoje základné funkcie. Keď ich plniť prestáva, každá daň je vysoká. V ekonomike sa najmä prostredníctvom zahraničných investícií, ktorých nevyhnutnosť vari nikto nespochybňuje, vytvára nová ekonomická a priemyselná štruktúra. Táto vzniká viac spontánne, rozhodnutím zahraničných firiem, menej, dokonca až zanedbateľne hospodárskymi zámermi a stratégiou vlády. Spriemyselňovanie Slovenska sme zažili v päťdesiatych rokoch minulého storočia a aj to sme považovali za úspešný proces. Život ukázal, že v konečnom dôsledku vzniknutá štruktúra nebola až taká dobrá, a práve transformačný proces odhalil jej slabiny. Vážne riziká nového hospodárstva V súčasnosti sa dotvárajúca tvár priemyslu na Slovensku prináša podľa mňa obdobné riziká, ktorých negatívny vplyv sa môže prejaviť v kratšom časovom horizonte ako vplyv predchádzajúcej industrializácie. Riziká spočívajú nesporne v sústredení sa na pomerne úzky záber priemyslu, t. j. na vysoký podiel najmä automobilového priemyslu a subdodávateľských odvetví pre tento priemysel. Zdravá ekonomika stavia na širšom portfóliu a väčšom rozložení rizika. Pridaná hodnota a najmä sofistikovaná práca pritom na celkovom objeme nie je vysoká. Výrobky slovenských výrobcov vstupujú skôr do výrobnej spotreby. Stupeň finalizácie je pomerne nízky. Slovensko je dobrou výrobnou dielňou, no výskumno-vývojové, komerčné a finančné aktivity zostávajú vo väčšine prípadov za jeho hranicami. Obdobne ako v minulosti zabúdame na väčšiu váhu sektoru služieb v ekonomike krajiny a tu osobitne treba zdôrazniť oblasť aktívneho cestovného ruchu, ktorý razantne zaostáva za jeho reálnym potenciálom a regionálnym efektom. V tomto roku je Slovensko určite inou a nesporne vyspelejšou krajinou, akou bolo pri svojom vzniku. Ale aj okolitý svet sa dynamicky vyvíja a akýkoľvek pohľad nevnímajúci našu dynamiku v kontexte európskej a globálnej dynamiky môže naše nazeranie na svet a Slovensko skresľovať. Kriticky si pritom musíme uvedomiť a priznať, že ani všetky naše kroky neboli a nie sú správne. Preto ak nechceme byť úspešní len v našej integrácii do európskych štruktúr, ale chceme aj európsky žiť, musíme európsku spoločenskú, politickú, ekonomickú a sociálnu kultúru vniesť aj do nášho domáceho prostredia. Potom môžeme konštatovať, že Slovensko je plne integrovanou európskou krajinou. Autor je predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
