Minister Zajac nehovorí pravdu

Minister zdravotníctva Rudolf Zajac si vymýšľa, keď sa lekárom, ktorí odmietajú podpísať protizákonné zmluvy s poisťovňami, vyhráža odňatím licencií. Aj jeho tvrdenia o porušovaní zákonov pri vyberaní poplatkov za celú zdravotnú starostlivosť sú vymyslené. Lekári žiadny zákon neporušujú a minister nemá právomoc im licencie odňať. V skutočnosti sú to len prázdne slová, ktoré majú ukázať, že Zajac má situáciu pod kontrolou, lenže vlastnou vinou ju nemá. To, čo sa v zdravotníctve deje od začiatku roka, je logický dôsledok „reforiem“ R. Zajaca. Odborníci to očakávali najneskôr už pred rokom. Slovenská lekárska komora (SLK) sa na ne na jar pokúsila upozorniť aj vládnych predstaviteľov. Varovania už spred roka SLK už v apríli 2005 vytvorila expertnú komisiu na prípravu rokovaní o zmluvách. „V máji sme v bratislavskom Istropolise spolu so 14 organizáciami vyjadrili nesúhlas s takto nastavenou reformou zdravotníctva,“ rekapituluje prezident komory Milan Dragula. „Do parlamentu sme dali vtedy alebo počas roku množstvo pozmeňujúcich návrhov v paragrafovom znení aj s dôvodovou správou. Žiadne neboli prijaté.“ Zo septembrového protestného zhromaždenia, na ktorom sa k zdravotníkom pridali aj pacienti, dôchodcovia a odbory, poslali listy s pripomienkami a návrhmi na riešenie situácie šéfovi parlamentu, premiérovi i ministrovi Zajacovi. „Predseda parlamentu ani neodpovedal, za premiéra odpovedal minister financií, za ministra zdravotníctva inžinier Králik,“ sumarizuje šéf SLK. „V podstate na naše požiadavky nikto nereagoval. Nikto s nami o nich ani nerokoval.“ Napriek tomu sa už v októbri vytvoril rokovací tím SLK, Asociácie súkromných lekárov a Asociácie nemocníc Slovenska. Hoci štvormesačný maratón nepriniesol výsledky, minister stále nepovažoval za potrebné začať situáciu riešiť. Napriek nespokojnosti lekárov s navrhnutými zmluvami spokojní chcel M. Dragula zabrániť vyhroteniu situácie. Bolo jasné, že Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) je príliš veľká na to, aby odmietnutie jej zmlúv nevyvolalo chaos. Preto na konci januára v Banskej Bystrici asi 200 členov SLK presviedčal, že „hoci zmluvy nie sú veľmi prijateľné, aby sme ich podpísali ako prvý krok k ďalšiemu vyjednávaniu“. Nelegálne zmluvy Lenže 21. februára dostali lekári na podpis zásadne zmenené zmluvy, do ktorých zasiahlo ministerstvo zdravotníctva. Podľa nich si VšZP nemala objednávať zdravotnú starostlivosť, ale lekári ju mali poskytovať za mesačný paušál. „Takéto jednostranne zmenené zmluvy v rozpore so zákonom nemohli byť akceptované,“ vysvetľuje M. Dragula. Podľa paragrafu 7, písmeno 9 ods. b Zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach totiž „zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti musí obsahovať rozsah zdravotnej starostlivosti“. Čiže poisťovne si musia presne „objednať“, čo bude lekár pre ich poistencov robiť, aké vyšetrenia, zákroky, liečby. Lekári vedú evidenciu výkonov, na konci mesiaca ich spočítajú a poisťovne by im mali zaplatiť za všetko, čo urobili v súlade so zákonom a čo patrí pod bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Takto sa lekár aj na konci mesiaca môže pacientovi venovať, koľko treba. Lenže VšZP dala do zmlúv namiesto „rozsahu zdravotnej starostlivosti“ pevný objem peňazí. Je to v rozpore so zákonom a v praxi by lekár musel sledovať, koľko už z tohto „kreditu“ vyčerpal. Po jeho vyčerpaní by prestal ordinovať alebo by ďalej pracoval zadarmo a použitý materiál či lieky by hradil z vlastného vrecka. SLK teda len vyzvala zdravotníkov, aby nekonali v rozpore so zákonom. VšZP síce tvrdí, že aj objem peňazí je vlastne určenie rozsahu starostlivosti, ale to nie je pravda. Zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti totiž v druhom paragrafe jasne definuje, že „zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.“ Lekári zákony neporušujú Ak teda VšZP pripravila zmluvy s vopred určeným objemom peňazí, a nie „súborom pracovných činností“, urobila to protizákonne. Faktickým šéfom poisťovne je minister Zajac a tak nesie plnú zodpovednosť za protizákonné návrhy. On si však vôbec so zákonov ťažkú hlavu zjavne nerobí. Niekoľkokrát, napríklad na mimoriadnej tlačovke s premiérom Dzurindom, vyhlásil, že lekári, ktorí vyberajú platby za ošetrenie, porušujú „zákony“. Napriek tomu, že sme sa to usilovali zistiť, nám ani jeho hovorca nedokázal špecifikovať, o ktoré zákony má ísť. M. Dragula priamo usvedčil ministra z toho, že si vymýšľa. „Existovali doteraz nezmluvní poskytovatelia? Existovali. Vyberali peniaze v hotovosti? Vyberali. Pozastavil sa niekto nad tým? Nepozastavil. Ale keď sa teraz rozhodli mnohí lekári uzatvoriť nezmluvný vzťah, tak sú v inom postavení. Platia pre nich vari iné zákony?“ Samozrejme, že nie. Napríklad viacerí pacienti bratislavského zdravotníckeho strediska Medifera nám potvrdili, že tam už dlhú dobu platia za všetko. „Oni nemajú zmluvu s mojou poisťovňou,“ vysvetlila nám mladá žena. „Ale ja som s ich službami spokojná, tak si platím všetko, aj keď sú to výkony, ktoré patria medzi plne hradené zo zdravotného poistenia.“ Naozaj sme nenašli zákon, o ktorom imaginárne R. Zajaca rozpráva. Zákon č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia totiž hovorí o „rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia“ (par. 1 ods. 1). Preto paragraf 44, podľa ktorého zdravotníci nesmú „požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nad rozsah spoluúčasti poistenca“. Evidentne platí len pre lekárov, ktorí majú uzatvorenú zmluvu s poisťovňou daného pacienta. Svedčí o tom aj fakt, že paragraf 42 presne stanovuje, že v prípade ošetrenia u lekára bez zmluvy s poisťovňou musí táto preplatiť platbu priamo pacientovi, ak jeho žiadosť spĺňa určité kritériá a príslušný zákrok lekára poisťovňa vopred odsúhlasila. V takom prípade „zdravotná poisťovňa uhradí poistencovi príspevok na základe predložených dokladov o úhrade”. Politikárčenie vlády M. Dragula označil ministrove vyhrážky za nátlak. Lekári totiž nielen že neporušujú zákony, ale R. Zajac nemá právo im odňať licenciu, lebo podľa zákona ju ani nevydáva. Ani povolenie na prevádzkovanie činnosti nevydáva ministerstvo, takže minister evidentne iba rozťahuje ramená, ale situáciu pod kontrolou nemá. A nemá ani žiadne páky na to, aby ju represívne vyriešil, lebo keď presadzoval „reformné“ zákony, nedal do nich rozhodcovský inštitút, hoci na to SLK upozorňovala. Vláda teda nemá nijakú možnosť do rokovaní lekárov s poisťovňami zasiahnuť. Môže sa iba vyhrážať a ľudí, ktorí bránia len svoje oprávnené záujmy, označovať za „spolitizované“ hyeny. Už len fakt, že o postoji SLK rozhodli jej vlastné orgány, v ktorých sedí len jediný člen politickej strany (ANO), svedčí o tom, že vecný problém spolitizoval práve Mikuláš Dzurinda. Je to jediná zbraň, ktorú môže pri „riešení“ problémov zdravotníctva používať. Ale za to nemôžu lekári, ale on sám a jeho minister, lebo zmeny v zdravotníctve od začiatku presadzovali politickou a nie argumentačnou silou. A Božie mlyny...