Strany a ich kandidátky

Väčšina relevantných politických strán uzatvorila uplynulý týždeň svoje kandidátne listiny pre júnové parlamentné voľby. Už len na rozhodnutí, či skôr svojvôli predsedu HZDS zostalo, aby dva popredné posty na kandidátke obsadil ľuďmi, ktorých je možné aspoň slovne označiť za osobnosti spoločenského života. Kritériá pre takéto označenie sú na Slovensku veľmi rozmanité a teda ľahko prispôsobivé. Po skúsenostiach z pôsobenia „osobností“ v českom politikom živote bývalí premiér Miloš Zeman trpko priznal, že prehnané vytváranie predvolebného zdania o dokonalosti rôznych celebrít sa politikovi vráti ako bumerang vo vážnom povolebnom trápení sa. Podobné skúsenosti majú i slovenské strany. Pri tvorbe kandidátok preto asi ich lídri dali dôraz na kritérium lojality. Lojalitu voči strane a voči voličom však nemožno dosiahnuť vynúteným a podľa Ústavy SR bezcenným podpisom akéhosi vyhlásenia. Je to výsledok cielenej personálnej práce nielen v rovine odbornej, ale i morálnej a etickej. Zdá sa, že v nadchádzajúcich voľbách chcú nielen lídri vládnej SDKÚ, ale aj ich rivali z opozičného Smeru zabojovať o futbalovo ladeného voliča. V čase majstrovstiev sveta má vo väčšej miere prilákať ich potenciálnych voličov k volebným urnám tvár známeho medzinárodného rozhodcu či úspešného reprezentačného trénera. Hnutie za demokraciu na čele s čestným predsedom a prezidentom republiky v jednej osobe si zasa robí zálusk na umelecky ladeného voliča. Do predvolebného spevu a tanca im bude hrať obľúbený hudobník Ján Berky-Mrenica. Na vrchole tohtoročného virtuálneho voličského ľadovca stojí Hrušovského jasne vyprofilovaná mužská pätnástka, ktorá chce každodenným odriekaním zapôsobiť na city vyznávačov stredovekého jednorodového spoločenstva. Na základe pokrivenej rovnosti môže žena v kresťanskodemokratickej politike hrať až šestnáste husle a pre nežnejšiu časť populácie je namiesto verejného života vyhradená domáca zástera a vareška. SDKÚ i SMK vstupujú do volebnej súťaže ako posledné dve strany z ešte stále existujúcej, ale zdecimovanej vládnej koalície. Do prvej línie nasadili ľudí z vlády. V prípade, že ich povolebná matematika odsunie do opozičných lavíc, každá vládna koalícia v nich bude mať silných oponentov. Najväčšiu otvorenosť voči novým ľuďom prejavila Ficova strana. Smer má na zvoliteľných miestach okrem súčasných poslancov aj viacerých regionálnych lídrov. O budúcej vládnej koalícii rozhodnú v konečnom dôsledku voliči. Až blízka budúcnosť dá odpoveď na otázku, či noví ľudia dokázali priniesť do vrcholovej politiky nové videnie, nové myslenie a nové riešenia. Ak áno, bude to významný krok pri štandardizácii domácej politickej scény. Autor je politológ, venuje sa analýzam