Sociálny štát a samospráva

Otázke sociálneho štátu sa v poslednom čase venuje na akademickej i politickej pôde zvýšená pozornosť. Sociálny štát je vyjadrením celkového charakteru štátu.
Počet zobrazení: 958
6-m.jpg

Otázke sociálneho štátu sa v poslednom čase venuje na akademickej i politickej pôde zvýšená pozornosť. Sociálny štát je vyjadrením celkového charakteru štátu. Jeho zmena je úplne prirodzená. Charakter štátu preto ovplyvňujú volebné výsledky a povolebné zoskupenia politických síl. Táto schéma sa rovnako uplatňuje na národnej, ako a regionálnej a miestnej úrovni. Bez ohľadu na to, akú úroveň politiky máme na mysli, faktom ostáva, že rozsah sociálnej politiky musí byť len taký, aké sú jej finančné možnosti. Inak povedané, prikrývať sa môžeme len takou perinou, akú máme. Definícia Pokusov o jeho definovanie je mnoho. Všetky sú v niečom odlišné, ale pritom majú rovnakú myšlienku – zabezpečenie prijateľného existenčného minima pre najchudobnejších. Skupinu ľudí, ktorá môže v minimálnej miere prispievať na sociálny systém, ale v obrovskej miere ho potrebuje na vlastné prežitie. Preto sociálna politika zohráva v kontexte sociálneho štátu najvýznamnejšiu úohu. Sociálnu politiku realizovanú štátom a územnými celkami musíme vnímať v jej pravom zmysle – ako službu. Preto jej tvorcovia nesmú zabúdať na to, že každá forma výdavkov musí byť efektívna. To znamená cielenosť i jasné kritériá jej uplatňovania. Prvou podmienkou systému sociálnej pomoci musí byť jeho životaschopnosť. Sociálny systém nesmie vytvárať príležitosti na jeho zneužívanie, resp. musí obsahovať mechanizmy na odhaľovanie jeho zneužívania. Inak by nebol o boji s chudobou a sociálnym vylúčením, ale o sponzorstve. Zo strany jeho adresátov v prípadoch, keď je to z pochopiteľných dôvodov možné, je potrebné očakávať spätnú reakciu – vyjadrenie pozitívneho vzťahu k spoločnosti. Konkrétne, poberatelia dávok z mestskej pokladnice by mali svoj pozitívny vzťah preukázať napríklad prácou v rámci malých obecných služieb. Ostatné dávky smerované zo samosprávy do rodinných rozpočtov by napríklad mohli podmieňovať návštevnosť školy ich deťmi. Od vlastných príjmov by malo byť závislé spolufinancovanie pobytu v domove dôchodcov a pod. Podoba sociálneho (mini)štátu Samosprávam v sociálnej oblasti stanovujú pole pôsobnosti rôzne zákony. Z tohto pohľadu medzi najvýznamnejšie patrí zákon o sociálnej pomoci, ďalej zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o životnom minime a zákon o sociálnoprávnej ochrane a kuratele detí. V uvedených právnych normách je potrebné rozlišovať medzi tým, čo aktéri sociálnej politiky môžu, a tým, čo musia robiť. Možnosti zakotvené v zákonoch vytvárajú priestor na budovanie sociálneho (mini)štátu, v územných celkoch. Len ich orgány môžu rozhodnúť o intenzite sociálnej politiky. Akceptovanie faktorov, ktoré v najväčšej miere ovplyvňujú prijatie konkrétnych opatrení, vytvára predpoklad na ucelenú podobu sociálnej politiky v tej-ktorej samospráve. Samosprávne kraje nevynímajúc. Podobu sociálnej politiky dotvárajú všeobecne záväzné nariadenia a smernice, ktoré schvaľujú poslanecké zbory a stanovujú samosprávne vlády. Sociálne VZN a smernice rozmieňajú príslušné zákony „na drobné“. Prostredníctvom prevzatých a následne dotvorených pravidiel nadobúda sociálna politika v danom územnom priestore konkrétny rámec. Nielen pri demokratizácii, ale aj pri iných sférach – vrátane sociálnej – musia byť mimovládne organizácie prirodzeným partnerom samospráv. Ich aktivity smerom k cieľovým skupinám musia mať podobu jasnej spolupráce s územnými celkami. Faktory ovplyvňujúce sociálnu politiku samospráv Rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú podobu sociálnej politiky v samosprávach, sú predovšetkým: veľkosť samospráv, veková a sociálna štruktúra obyvateľstva, finančné možnosti územných celkov a z hľadiska praktickej politiky je to politická vôľa. Veľkosť samosprávy je vyjadrením počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území samosprávy. Zahŕňa obyvateľov v predproduktívnom, produktívnom i dôchodkovom veku. Počet obyvateľov s trvalým pobytom je pritom jedno z kritérií fiskálnej decentralizácie. Nový systém financovania územných celkov reaguje aj na faktor počtu obyvateľov, čo je v podstate odraz ich ekonomickej aktivity a daňovej politiky. Od veľkosti samosprávy z hľadiska počtu obyvateľov závisí samotný rozsah sociálnej politiky. V prípade malých obcí, ktoré môžeme nazvať pravým menom – dediny, ide skôr o časť sociálnych služieb, ktoré sú obce povinné realizovať. Predpokladať samostatnú sociálnu politiku je v ich prostredí málo pravdepodobné. Veľkosť samosprávy v zmysle nariadenia vlády o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve je ocenená 23 percentami, ktoré sa prepočítavajú na každého obyvateľa s trvalým pobytom na území samosprávy k 1. 1. predchádzajúceho kalendárneho roka. Z tohto percentuálneho vyjadrenia sa pritom 44 percent prerátava koeficientom nadmorskej výšky. Koeficientom v závislosti od zaradenia do veľkostnej kategórie obce sa prerátava ďalších 32 percent výnosu dane. Za predpokladu, že obec je zriaďovateľom školského zariadenia, samospráva získava ďalších 40 percent podľa počtu žiakov. Tieto finančné prostriedky sú len časťou príjmu samospráv a je len na poslaneckom zbore, akú podobu výdavkov nadobudnú. Financie a politická vôľa Veková a sociálna štruktúra obyvateľstva, je posledným kritériom asistujúcim pri rozdeľovaní výnosu dane, pretože sa viaže na konkrétnu skupinu obyvateľov. Obec takto získava 5 percent výnosu podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom a vekom nad 62 rokov. Ani tento príjem obce nie je účelovo viazaný. Dá sa však predpokladať, že tak ako v prípade podielu určeného na školské zariadenia, bude smerovať k presnej cieľovej skupine. Veková štruktúra obyvateľstva je predpokladom zamerania časti sociálnych služieb smerom k dôchodcom. V praxi ju môžeme stotožniť napríklad s domovmi dôchodcov či sociálnych služieb, s klubmi dôchodcov alebo opatrovateľskou službou. Okrem vekovej štruktúry je dôležitá sociálna štruktúra obyvateľstva, ktorú v obciach stelesňuje napríklad príspevok na bývanie, hygienický príspevok, vyplácanie dávky v hmotnej núdzi alebo nákladov súvisiacich s cestovaním za dieťaťom umiestneným v detskom domove. Finančné možnosti a politická vôľa sú síce posledné charakterizované faktory, lenže v prvom rade práve oni rozhodujú o intenzite sociálnej politiky. Nepochybne práve akceptovaním prvých spomenutých faktorov, ktoré determinujú finančné možnosti. Fiškálna decentralizácia stelesňuje jasné pravidlá pre ekonomický život územných celkov. Štát nariadením vlády definoval kritéria pre delenie výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Samosprávam dal možnosť vyberať dane. Ekonomická autonómia a široká škála kompetencií ich predurčili k vlastnej politike v každej z oblastí spoločenského života. Sociálnu oblasť nevynímajúc. Ideologizácia politiky Politické rozhodnutia by nebolo správne odôvodňovať len príslušnou politickou ideológiou, hoci politická ideológia je dôkazom vyprofilovanosti a štandardizácie politických strán a politiky ako takej. V samotnej praxi môžu voliči prostredníctvom konkrétnych rozhodnutí pochopiť a následne rozlišovať medzi ľavým a pravým politickým spektrom. Sociálna politika je z tohto hľadiska ideálnym príkladom. Voliči spájajú svoje očakávania aj s komunálnymi a regionálnymi politikmi. Predpokladajú ich politické správanie a prístup k riešeniu problémov. Na jasných politických témach, takých, ktoré sa týkajú výrazného počtu občanov či viacerých sociálnych skupín, dokážu ideologicky zaradiť svojich zástupcov. To im umožní lepšie vnímať správu vecí verejných. Diskusia o sociálnom štáte má viacero aspektov. Je výrazom boja o charakter štátu, ale aj výrazom úsilia priblížiť občanom jednotlivé úrovne politiky. V konečnom dôsledku je vyjadrením politických hodnôt, a to nielen prostredníctvom volebného lídra prípadne predsedu strany alebo poslancov národného parlamentu. V týchto úlohách majú svoje povinnosti aj reprezentanti strán na nižších úrovniach. Aj v lokálnej a regionálnej politike. Autor je politológ a pôsobí v samospráve

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984