Kontinuita i prelom v čílskej politike
Chile si po prvýkrát v histórii zvolilo do prezidentskej funkcie ženu. Minulý týždeň zložila prísahu nová čílska prezidentka Michelle Bacheletová, ktorá v januárových voľbách vyhrala so ziskom 53 a pol percenta hlasov. Michelle Bacheletová dosiahla svojím víťazstvom takpovediac prelom v tradičnej konzervatívnej čílskej politike, kde sa žena nikdy nepovažovala za serióznu kandidátku na akúkoľvek štátnickú funkciu. Ako rozvedená žena, neveriaca a socialistka bola zvolená za hlavu štátu v silne katolícky založenej krajine ovládanej mužmi. S päťpercentným náskokom vo volebnom súboji porazila podnikateľa, miliardára Sebastiána Pineru. Táto bývalá ministerka zdravotníctva a obrany nastúpila do prezidentského kresla po svojom straníckom súputnikovi Ricardovi Lagosovi zo Socialistickej strany. Nečudo, že si za svoj hlavný volebný slogan zvolila slovné spojenie „zmena a kontinutia“. Proti chudobe 54-ročná Michelle Bacheletová postavila svoju volebnú kampaň na prísľube boja proti sociálnej vylúčenosti s osobitným dôrazom na napĺňanie potrieb žien a chudobných. Nemalú pozornosť chce venovať reforme pracovného práva s cieľom posilniť práva pracujúcich. Na rozdiel od svojich ľavicových „kolegov“ – venezuelského prezidenta Huga Cháveza a nového bolívijského prezidenta Eva Moralesa, ktorí spochybňujú model voľného trhu, chce Bacheletová zachovať otvorenú, prosperujúcu čílsku ekonomiku, ktorá v Latinskej Amerike zaznamenala najdynamickejší rozvoj. Za prezidentovania Ricarda Lagosa Chile dosiahlo päťpercentný hospodársky rast a zdvojnásobenie objemu exportu za menej ako tri roky. Chile sa tak stalo vzorom stability na latinskoamerickom kontinente, aj keď sa neraz stretávalo s kritikou v mnohých smeroch neoliberálnej politiky. Obeť Pinochetovho režimu Prečo sa z bývalej detskej lekárky na podfinancovanej klinike stal prvý človek v krajine, má viacero príčin. Voliči v prvom rade ocenili jej osobnostné kvality, charizmu, spontánnosť a ľahkosť komunikácie s radovými ľuďmi. Na druhej strane však Bachelotová predstavuje aj symbolické prepojenie s nedávnou čílskou minulosťou, ktorá ešte stále traumatizuje mnohých Čiľanov. Práve v nej videli voliči, ktorí nechceli voliť pravicového kandidáta z obáv o návrat minulosti, určité bolestné zmierenie sa s obdobím Pinochetovho režimu, ktorý bol zodpovedný za uväznenie, mučenie a napokon smrť Bacheletovej otca vo väzení. Aj ju s matkou Pinochetovi pohlavári v roku 1975 uniesli a väznili vo Villa Grimaldi, jednom z dobre známych tajných väzení za diktátorského režimu, kde bola vystavená fyzickému i psychickému týraniu. V spomienkach na tieto strašné udalosti v prejave po jej vyhlásení za víťazku volieb vyhlásila: „Násilie mi zničilo život... Bola som obeťou nenávisti a svoj život som venovala odvráteniu tejto nenávisti.“ Po prepustení z väzenia Bacheletová odišla do exilu – najprv do Austrálie a potom do Východného Nemecka, kde sa zapojila do európskej kampane za solidaritu s Chile. Popritom vyštudovala medicínu na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Po návrate v roku 1979 pracovala na klinike financovanej švédskou vládou, kde liečili deti z rodín, ktoré sa stal obeťami mučenia a politických represálií. Úspešná ministerka zdravotníctva i obrany Pred šiestimi rokmi bol za čílskeho prezidenta po prvýkrát od Salvadora Allendeho zvolený socialista Ricardo Lagos, ktorý Michelle Bacheletovú vymenoval za ministerku zdravotníctva. V tejto pozícii viedla úspešnú kampaň za skrátenie čakacej doby pre pacientov a stala sa veľmi známou vo všetkých nemocniciach a klinikách v celej krajine. Vďaka jej reforme zdravotníctva môžu so svojimi deťmi v nemocnici pobudnúť aj matky, otcovia môžu bežne asistovať pri pôrode a lekárske ordinácie sú otvorené i počas víkendov. O dva roky neskôr sa stala ministerkou obrany – vôbec prvou ženou v histórii Chile na tomto poste. Mnohí obyvatelia Chile videli v tomto kroku určitý symbolizmus, keď sa postavila na čelo inštitúcie, ktorá zabila jej otca. Zároveň to bol signál konzervatívnej čílskej armáde, že Pinochetova éra skončila. Stodňový plán Ako novozvolená prezidentka Chile Bacheletová postavila svoj stodňový plán, ktorý si predsavzala realizovať v prvých mesiacoch svojho mandátu, na podpore zamestnanosti mladých ľudí, dôchodkovej reforme, posilnení postavenia matiek, rozšírení počtu predškolských zariadení či reforme vyplácania štipendií na vysokých školách. Jej plán zahŕňa aj zrušenie povinnej vojenskej služby a profesionalizáciu armády, podporu začínajúcich podnikateľov či zvýšenie trestov za ekonomické trestné činy a potláčanie korupcie. Svoj záväzok k rodovej rovnosti prejavila hneď tým, že na polovicu ministerských postov vo vládnom kabinete vymenovala ženy, vrátane vedenia ministerstva obrany a kľúčových ekonomických ministerstiev. Zároveň však zachovala rovnováhu medzi štyroma koaličnými stranami, s ktorými išla do volieb v rámci veľkej stredo-ľavej koalície. Od zvolenia ľavicovej prezidentky Michelle Bacheletovej sa neočakáva, že by sa Chile pobralo cestou Venezuely či Bolívie, ktorých hlavy štátu si jej inauguráciu nenechali ujsť. Skôr sa predpokladá, že pôjde smerom, ktorým sa vybrala aj Brazília vedená Lulom. Silný dôraz bude klásť aj na zachovanie dobrých vzťahov s Európskou úniou i so Spojenými štátmi, čo vo svojej predvolebnej kampani viackrát zdôraznila.
