K cieľu dôjdeme aj bez cesty

Na počiatku bol štát. A ľud slovenský videl, že ten štát je dobrý, aj keď v skutočnosti bol viac nie zlý ako dobrý. To priviedlo vládu SR k tomu, aby sa zaviazala modernizovať jeho fungovanie na obraz viac či menej demokratický. Naša vláda, už toho času dirigovaná pod láskavou taktovkou Mikuláša Dzurindu, sa vo svojom uznesení č. 788 z 18. novembra 1998 zaviazala okrem modernizácie demokratického štátu vniesť do života spoločnosti úsilie o spravodlivosť, slobodu, zodpovednosť, solidaritu, vládu zákona, poctivosť, rešpekt pred deľbou moci, podporu iniciatíve a aktivite ľudí, zásah proti korupcii, kultu sily... chlieb náš každodenný daj nám i dnes. Amen. Verejná správa má byť zabezpečovaná na troch úrovniach – štát, VÚC, obec. V tejto oblasti sa naša zákonodarná a výkonná moc zaviazali – v náväznosti na politickú a ekonomickú situáciu – riešiť optimálne usporiadanie verejnej správy tak, aby zabezpečovala základné potreby občanov, čo si vyžadovalo pokračovať v decentralizácii kompetencií štátu na nižšie zložky verejnej správy, realizovať ďalšiu decentralizáciu kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na územnú samosprávu a regionálnu samosprávu, posúdiť potrebu zmien v zákone o územnom a správnom usporiadaní SR, pristúpiť k ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy. A my – národ slovenský si môžeme a veruže aj ideme oči vyočiť, keď vidíme tú úžasnú silu zmien a reforiem ostatných rokov. Sme si istí, že ideme tou správnou cestou(?) – cestou, ktorá nás doviedla až za dvere EÚ a NATO. Sme na ceste, kde pre hriešnikov nie je miesto, správne nasmerovanie majú len tí, ktorí sa „pokajali“ z komunizmu – koľká česť, že sa k nim môžeme radiť aj vďaka vzniku nového vzťahu medzi štátnou správou, územnou a záujmovou samosprávou a samozrejme – súkromným sektorom. Zo smiešnych malých krokov batoľaťa sme prešli až k sedemmíľovým skokom! Sme živým príkladom toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta, a keby tam tá cesta aj náhodou nebola, k cieľu dôjdeme aj bez nej! V ušiach mi znie víťazoslávne – UEHEEÉJ!!! Dozrievame – dospievame. Problém je vari len v tom, že dospievame ani nie tak my, ako skôr náš štát a úsilie našich politikov. My zatiaľ na niektoré veci len nechápavo hľadíme. Nedá sa nič robiť. Pochopíme to, až keď „budeme veľkí“... Autorka študuje politológiu na Prešovskej univerzite