ST nás núti kupovať aj to, čo nechceme
Zákazníci spoločnosti Slovak Telecom, ktorí chcú od tejto spoločnosti nakupovať len dátové služby, teda pripojenie k internetu, prípadne linku DSL a niektorú zo služieb poskytovanú STOnline, stále musia platiť aj za hlasovú službu. Takže, hoci využívate svoju telefónnu linku len na surfovanie po internete, sťahovanie rôznych dát alebo dokonca len na prácu s elektronickou poštou, musíte si kúpiť aj niektorý z paušálov na telefonovanie. Nič na tom nemení fakt, že na konci linky vo vašom byte či rodinnom dome nemáte pripojený žiadny telefón. Slovak Telecom (ST) tak bezprácne prichádza k desiatkam, ba možno až stovkám miliónov korún ročne, ktoré by asi inak nezarobil, resp. nezarobil by ich za nič. Na tom nemení nič ani fakt, že ľudia, ktorí sú už takto prinútení si kúpiť aj niečo, o čo vôbec nemajú záujem, napokon predsa len telefonujú. Pretože telefonujú z donútenia, aby nevyhodili svoje peniaze úplne „do vzduchu“, keď ich už platiť aj tak musia. S internetom aj povinné volanie Slovak Telecom totiž viaže poskytovanie tzv. elektronických komunikačných služieb na poskytovanie hlasových služieb. V praxi to znamená, že vám síce „predá“ telefonovanie cez pevnú linku bez pripojenia na internet, ale naopak to neurobí. „Podnikateľská logika“ takéhoto počínania je v tom, že pre čoraz viac ľudí je vďaka konkurenčnému boju telekomunikačných operátorov výhodnejšie (v konečnom dôsledku lacnejšie) používať na telefonovanie mobilný telefón. Pritom ST vyberá od ľudí po-platky jednak za pripojenie sa k samotnej telefónnej linke, ale ešte aj za nejaký paušál, v rámci ktorého si zákazník musí predplatiť nejaké minúty hovoru. Firmy to majú „jednoduchšie“ v tom, že si „nemusia“ predplácať minúty hovoru prostredníctvom niektorého z paušálov, ale za samotnú telefónnu linku platia výrazne viac, než obyčajní ľudia. Vzhľadom na svoje postavenie na „relevantnom telekomunikačnom trhu“ je celkom pochopiteľné, že Slovak Telecom je schopný ponúkať lákavú cenu za služby nevyhnutné na používanie internetu. Keďže mobilné telefonovanie môže byť nielen lacnejšie, ale je najmä pohodlnejšie, využívanie pevných telekomunikačných liniek sa vo vyspelom svete razantne presúva od hlasových k dátovým prenosom. Tento proces navyše pred pár rokmi výrazne akcelerovalo zavedenie komerčného využívania technológie ADSL. ST tak prichádza o veľkú časť svojich doterajších príjmov. Jeho manažment si, samozrejme, dobre uvedomuje, že je to nevyhnutný proces, ktorý neobíde ani Slovensko, lebo je to súčasť globálnej modernizácie. Zároveň si uvedomuje aj výhody svojho takmer monopolného postavenia, a tak našiel spôsob, akým si aspoň na rok či dva zabezpečí príjmy aj zo služby, ktorú chce (aspoň od ST) využívať čoraz menej ľudí. Podmienkou na poskytovanie internetových služieb je zakúpenie si aj hlasových služieb. Neúspešné rozhodnutia TÚ SR S takýmto povinným zväzovaním nákupu jednej služby s druhou má vyspelý svet zo strany telekomunikačných monopolov už viacročné skúsenosti. Pretavili sa do európskej telekomunikačnej legislatívy, ktorú – našťastie – musíme rešpektovať aj my. A tak Telekomunikačný úrad (TÚ SR) po prvýkrát už 18. júna 2004 rozhodnutím o rozklade prikázal dominantnému ST „odstrániť nútené spájanie poskytovania verejnej telekomunikačnej služby ST DSL (prístup k širokopásmovým službám pomocou technológie ADSL pri použití metalického prístupového média) s poskytovaním verejnej telefónnej služby alebo verejnej telekomunikačnej služby ISDN v lehote do 4 mesiacov.“ Ak si nespomínate, že by sa vtedy v tejto problematike niečo zmenilo, spomínate si správne. Slovak Telecom odmietol rešpektovať rozhodnutie, ktoré by ho pripravilo o bohaté výnosy zo zneužívania svojho postavenia na trhu a proti nariadeniu TÚ SR sa odvolal až na Najvyšší súd. Ten síce rozhodnutie TÚ SR potvrdil, ale keďže sa medzitým zmenila legislatíva, podľa nového zákona už toto rozhodnutie platné nebolo. Keďže sa však v praxi nič nezmenilo, pre TÚ SR malo zmysel pokračovať v nastúpenej ceste, a tak po vykonaní iných krokov, ktoré si už vyžadoval nový zákon o elektronických komunikáciách, sa k svojmu pôvodnému rozhodnutiu vrátil a po odvolaní sa ST voči prvostupňovému rozhodnutiu v rozklade 20. októbra minulého roka opäť rozhodol, že „spoločnosť ST nesmie pri poskytovaní služby pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete od 01. 01. 2006 bezdôvodne a neoprávnene viazať poskytovanie elektronických komunikačných služieb bytovým zákazníkom na poskytovanie služby pripojenia do pevnej verejnej telefónnej siete“ ani naopak. ST postoj nemení Každý, kto ovláda slovenčinu, by si myslel, že všetko je jasné, ale nie je. Ani v tomto roku sa v tejto oblasti nič nezmenilo a ak ste zákazníkom ST kvôli pripojeniu na internet, musíte platiť aj za hlasovú službu (dokonca musíte platiť minimálne za paušál s obchodným označením ST Standard), hoci ju nechcete, alebo dokonca ani reálne nevyužívate, lebo ste si k telefónnej linke vôbec nepripojili telefón. Pritom aj samotný TÚ SR považuje svoje rozhodnutie za zrozumiteľné a jednoznačné a očakával, že ST od januára tohto roku viazanie hlasovej a dátovej služby zruší. Podľa servera Zive.sk sa však Slovak Telecom „na základe analýzy oboch rozhodnutí domnieva, že spoločnosť v súčasnosti poskytuje svoje služby na týchto trhoch v súlade s predmetnými rozhodnutiami. Spoločnosť preto predpokladá, že na základe uvedených rozhodnutí nemá povinnosť oddeliť poskytovanie v súčasnosti ponúkaných služieb hlasu a ST DSL.“ Spoločnosť v písomnom stanovisku pre Zive.sk dokonca uviedla, že službu ST DSL poskytuje spolu s hlasovými službami, pretože bol model takto vyvinutý, služby boli takto dlhodobo ponúkané. Slovak Telecom dokonca tvrdí, že v podobnej forme ponúkajú služby širokopásmového pripojenia takmer všetci fixní operátori v Európe. V súčasnej podobe, tak ako službu ST DSL spoločnosť ST poskytuje, nemôže bez pripojenia k pevnej verejnej telefónnej sieti fungovať, argumentuje Slovak Telecom. Neviazané DSL ako „dobrovoľný“ darček Podľa hovorcu TÚ SR Romana Vavra môže úrad vykonať kontrolu zameranú na dodržiavanie povinností stanovených rozhodnutiami úradu. „V prípade, že ST nebude plniť niektorú z povinností, úrad podľa zákona o elektronických komunikáciách písomne oznámi firme Slovak Telecom zistené nedostatky a určí jej lehotu na vyjadrenie sa k nim,“ vysvetľuje R. Vavro. Lehota je podľa zákona jeden mesiac od doručenia písomného oznámenia o zistených nedostatkoch, ale hovorca TÚ SR upozorňuje, že „môže byť podľa zákona aj dlhšia, ak tak rozhodne úrad.“ Server Zive.sk ešte na prelome rokov oznámil, že hoci si ST myslí, že všetko je v poriadku, už v prvej polovici roka pripraví nový produkt, ktorý prinesie prístup k internetu prostredníctvom ADSL aj bez potreby mať aktivovanú telefónnu a pravdepodobne i ISDN linku. Mohli by sme sa tak dočkať aj toho, že poskytovanie pripojenia DSL konečne Slovak Telecom prestane viazať na hlasovú službu, lenže to má vyzerať nie ako podriadenie sa zákonu, ale ako dobrá vôľa operátora. Editor Zive.sk Viktor Czehmester si však myslí, že „je pravdepodobné, že využívanie vysokorýchlostného pripojenia na internet nebude cenovo o nič výhodnejšie, než je to v kombinácii s hlasovými službami. Zmeniť by to mohlo len väčšie uvoľnenie trhu, kedy by mohla komplexný balík služieb poskytovať iná spoločnosť, resp. alternatívny operátor.“
