Miloš Zeman: Vzostup a pád českej sociálnej demokracie Chcem veriť, že pád skončil odstúpením Stanislava Grossa

S výnimkou súčasného predsedu vlády malo Česko troch sociálnodemokratických premiérov. Prvý mal víziu a rešpekt. Druhý mal víziu, ale nemal rešpekt. A ten tretí nemal ani víziu, ani rešpekt. Prvý z nich, Miloš Zeman, ako úspešný predseda Českej strany sociálnodemokratickej a bývalý ľavicový premiér sa vracia do verejného života so svojou knihou Vzestup a pád české sociální demokracie. Ohlas jeho prvej spomienkovej knihy Jak jsem se mýlil v politice zaskočil. Behom jediného roka bolo predaných viac ako 130-tisíc výtlačkov v piatich vydaniach, a tak na pulty kníhkupectiev prichádza Vzestup a pád české sociální demokracie ako splnenie priania tých, ktorí Miloša Zemana žiadali o pokračovanie. Senzáciechtivé české a slovenské médiá si prišli opäť na svoje, o čom svedčia aj titulky typu „Zeman pritvrdil: Špidla je samovrah, Gross je ako prostitútka“. Bývalí vrcholoví predstavitelia ČSSD Vladimír Špidla a Petra Buzková sa stihli už aj uraziť. Boli by sme však veľmi povrchní, keby sme u Zemana hľadali len urážky a senzácie. Kniha ide oveľa hlbšie, je odvážna v kritike, ale má aj silnú víziu. Česká strana sociálnodemokratická bola od roku 1993 najrýchlejšie rastúca európska sociálnodemokratická strana. „Pretože som sa na tomto raste určitým spôsobom podieľal, cítim právo vyjadriť sa k faktorom, ktoré ho ovplyvnili,“ uvádza Zeman v úvode knihy, ktorú sám označuje ako žáner politického hororu. „Vzostup nás do určitej miery uspáva, zatiaľ čo úpadok inšpiruje a provokuje, vyvoláva inovácie a smeruje k zmene.“ Kniha je rozdelená do troch častí. V prvej sa zaoberá štruktúrou faktorov, ktoré spôsobili vzostup českej sociálnej demokracie, druhá časť hovorí o príčinách úpadku a tretia časť sa usiluje prekonať horizont bežnej kritiky a navrhnúť opatrenia, ktoré by v pokračovaní úpadku ČSSD zabránili. Zeman analyzuje príčiny osobného zlyhania kľúčových postáv, kritizuje korupciu, klientelizmus, túžbu po moc, osobné záujmy aj obyčajnú ľudskú hlúposť. Vzostup a pád v sebe kombinuje spomienky, manažérsku príručku, analýzu volebného programu a miestami aj zbierku anekdot. Pri čítaní kapitoly, kde Zeman vyjadruje mieru úspechu okresného predsedu strany vzorcom U = M1 x M2 x ... Mn, som sa musel niekoľkokrát uistiť, či nečítam vedecko-technickú publikáciu. Len jedno nebezpečenstvo je pre politickú stranu nebezpečnejšie ako jej porážka, a síce jej víťazstvoNa poslancoch, ministroch, poradcoch a straníckych príživníkoch nenecháva suchú ani jedinú nitku. Azda najviac kritiky si odniesli práve Špidla a Gross. Impozantné a odvážne je, aká adresná je u Zemana kritika a chvála. V knihe vystupujú skutočné postavy, ku ktorým autor okamžite priraďuje zodpovedajúce prívlastky (psychopat, kariérista, zlodej, diletant, blbec a pod.). Bez jediného mihnutia oka zverejňuje aj zoznam dvadsiatich poslancov, ktorí ho nevolili za prezidenta a podľa neho sa tak podieľali na prehre sociálnej demokracie. Nájdete medzi nimi Buzkovú, Grossa, Sobotku či Špidlu. „Rád by som im poďakoval, že ma oslobodili od funkcie, ktorú som nechcel. Poďakovať im však nemôže sociálna demokracia.“ Podobne ako v predchádzajúcej knihe Jak jsem se mýlil v politice láska Zemana k novinárom nepozná hraníc. Z pôvodného výrazu „novinářské blbečky – čest výnimkám“ vypúšťa práve spojenie „čest výnimkám“. „Koho chvália české médiá, u toho vzniká podozrenie, že dosahuje ich (t. j. nulové) intelektuálne kvality.“ So zvedavosťou som čakal, ako bude vo svojej knihe bývalý český predseda vlády hodnotiť súčasného premiéra Jiřího Paroubka a – nedočkal som sa. Predsa len však v jednom odseku naznačil, že sa Paroubek pre neho postupne stával príjemným prekvapením – rovnako ako sa svojho času preňho stával Vladimír Špidla hlbokým sklamaním. Vládnuť sa musí vedieť Vzostup a pád nie je ani tak zbierkou pamätí bývalého predsedu vlády a ČSSD, ako skôr vcelku triezvou analýzou príčin úspechov a neúspechov českej sociálnej demokracie a vládnutia. Príčiny úspechu a neúspechu hľadá Zeman v jedenástich faktoroch: hodnoty, záujmy, voliči, program, politika, osobnosti, poradcovia, spojenci, volebná kampaňa médiá. Za mimoriadne inšpiratívnu možno bezpochyby označiť poslednú časť s názvom Ako z toho von, kde brilantne odpaľuje pravicové argumenty o rovnej dani, dôchodkovej reforme a predstavuje svoju víziu sociálneho štátu, vzdelania, konkurencieschopnosti krajiny, energetiky, ekológie či Európskej únie. Keď som sa púšťal do čítania tejto kapitoly, pôvodne som predpokladal, že autor knihy síce načrtne svoju programovú a personálnu víziu, ale nečakal som, že pôjde až do takých detailov, ako je kariérny postup, organizácia strany, technológia moci, spôsob výberu funkcionárov či vnútorná demokracia. V tomto štádiu kniha dospieva do štádia komplexného návodu na reformu a fungovanie politickej strany, čo by za normálnych okolností mali predstavitelia strany v záujme ochrany pred konkurenciou tajiť podobne ako návod na výrobu Coca-Coly. Práve tu Zeman prekračuje tieň bežného politika a necháva budúcim generáciám politikov unikátne duševné vlastníctvo. Zeman bol nielen úspešný predseda strany a vlády, ale predovšetkým presvedčený (a presvedčivý) sociálny demokrat. Telom, dušou aj skutkami. V roku 2002 síce odišiel z verejného života, jeho knihy Vzestup a pád české sociální demokrace a Jak jsem se mýlil v politice sú však veľmi príjemným a úspešným návratom. Napokon, málokto môže tak ako on povedať: „Všetko, čo som chcel vo svojom živote urobiť, som urobil. Všetko, čo som chcel povedať, som povedal.“ *** Miloš Zeman vo svojej knihe - Človeka nemôžeme chápať výlučne ako „homo economicus“, maximalizujúceho za minimálnych nákladov svoju slasť. Ak by sme podobné kritérium uplatnili na lásku, dostali by sme namiesto lásky prostitúciu, ktorá je nepochybne jedným z najvýnosnejších podnikaní. - Každý má právo na dôstojné prežitie staroby a na zdravotné zabezpečenie. Nikto však nemá automatické právo na kaviár a šampanské na raňajky. V tomto zmysle je komunistická utópia „každému podľa jeho potrieb“ hlúpa a nebezpečná. - Okrem stanov nie je nič nudnejšie ako volebný program. V priebehu jeho zostavovania prichádzajú desiatky expertov, aby sa ich milovaná téma dostala do programu strany. - Škola, nie banka má byť hlavnou budovou v obci. Učiteľ, nie bankár má byť tým najprestížnejším povolaním. - Svoju vládu som označil za vládu samovrahov. Podobali sme sa pilotom lietadla, ktorého predchádzajúca posádka vyskočila zlatými padákmi a cestujúcich nechala napospas svojmu osudu. - Skutočne kvalitných budúcich ministrov musíte k tejto spolupráci prehovárať, pretože skutočná osobnosť sa funkcie neuchádza – táto funkcia je im ponúknutá. - Minima non curat praetor. Voľne preložené, šéf sa nemá starať o hlúposti. - Samozrejme, všetci moslimovia nie sú teroristi, len ma zaráža, že všetci teroristi sú moslimovia. - Naším cieľom bolo, aby voliči s pôžitkom zjedli guláš Občianskej demokratickej strany a následne šli voliť sociálnu demokraciu. - Voľby nevyhrávame vďaka volebným agentúram, ale napriek volebným agentúram. - Vždy stojíme – v dobrom i zlom – na ramenách svojich predchodcov. Ak z týchto ramien zídeme, staneme sa trpaslíkmi. - Kedysi slávne Špidlove slová „financie sú“ sa nakoniec dali dešifrovať ako „dlhy sa dajú narobiť vždy“. - Ak hovorí Gross o cti, je to podľa mňa to isté, ako keď prostitútka hovorí o panenstve. Oboje existuje, ale u iných. - Viete si predstaviť, že majster hokejovej alebo futbalovej ligy sa vyberá nie podľa vyhraných zápasov a bodov, ale podľa toho, koľko hlasov získal v tajnom hlasovaní? (Miloš Zeman: Vzestup a pád české sociální demokracie. Nakladateľstvo Andreja Šťastného.)