Deň vtákov v znamení politikov

Tohtoročný prvý apríl sa niesol nielen v znamení vtákov, ale i politikov. Stupňujúca sa predvolebná atmosféra v plnej nahote ukázala, že vtáky môžu mať niekedy s politikmi i niečo spoločné. Okrem častej prelietavosti si môžu byť podobní aj v tom, že nepoznajú hranice nemožného. Krídla dávajú vtákom slobodu, vďaka ktorej nepoznajú hranice štátov či svetadielov a bez problémov si vychutnávajú čaro belasých oblakov. Politici zas môžu s využitím „podrezaných“ jazykov ignorovať hranice reálnych prísľubov, vďaka čomu si môžu bezstarostne vychutnávať silu mocenských úradov. Sedemdesiatosem dní pred júnovými parlamentnými voľbami sa politici naplno rozbehli medzi voličov. Po tri a polročnej „nevynútenej“ oddychovej prestávke sa chcú poslanci či ministri skloniť k ľuďom, opäť chcú pozorne počúvať každodenné životné príbehy svojich potenciálnych voličov. Priamu komunikáciu, chodenie od dediny k mestu, od kultúrneho strediska k pohostinstvu považujú stranícki stratégovia i naďalej za neoddeliteľnú súčasť dnešnej základnej predvolebnej komunikácie politika s voličom. Veď prečo aj nie, keď je to stále najúčinnejšia forma rozprávania sa s ľuďmi, ktorá dokáže lacno a presvedčivo predávať politika ako človeka, ktorý je jedným z nás, ktorý na vlastnej koži spoznáva naše problémy a jeho úprimným úmyslom je ich riešiť. Tváriť sa, že načúvam ľuďom, však z dlhodobého hľadiska nestačí. Mikuláš Dzurinda je napokon toho učebnicovým príkladom. Osem rokov sa usilovne tváril ako načúva, pritom reformné pokusy ktoré urobila jeho vláda, ľudí od seba vzdialili a vážne nabúrali základne životné istoty takmer všetkých občanov. Z nosičov vonkajšej reklamy sa na nás vďaka „zázrakom“ modernej výpočtovej techniky budú v čoraz väčšom počte usmievať omladnuté tváre skôr narodených politikov. Stranícki lídri ponúkajú voličom z nasvietených bilbordových plôch nielen ich upravené tváre, ale aj sociologicky dôkladne prepracované posolstvá. Lídri SDKÚ sú presvedčení, že voliči nakoniec pochopia nevyhnutnosť realizácie reforiem. Je pravdou, že Slovensko potrebovalo a stále potrebuje vážne celospoločenské reformy, ale otázkou zostáva, či za reformy je možné považovať neurčité a náhodne pokusy! To bol asi rozhodujúci impulz pre ficovcov, ktorý zavelil pri reformách bližšie k občanom. Opozičný SMER zároveň logicky stavia kampaň na spojení občan – politik. Tým chce strana dosiahnuť, aby ľudia videli zmysel v angažovaní sa vo veciach verejných, aby sa aktívne zúčastnili na nadchádzajúcich voľbách. K ľuďom svoju pozornosť upiera i Slobodné fórum. Bude však zaujímavé sledovať, ako martinákovci aj s využitím kompasu nájdu nimi ospevovanú strednú vrstvu, pretože tú Dzurindove pokusy takmer úplne zničili. Okrem otvorenej osobnej komunikácie z očí do očí či všadeprítomných posolstiev na bilbordoch sa môžeme tešiť na priamu konfrontáciu volebných lídrov v médiách. Diskusné relácie spravidla vždy odhalia i najnižší suterén politickej kultúry a morálky. Potom už začnú byť nazlostené aj vtáky, že ich deň bol zneužitý. Kým iným, ak nie politikmi...