Smerom k sociálnemu štátu

Sociálni demokrati chcú verejnosti ponúknuť program, ktorý reaguje nielen na nevyhnutnosť uskutočnenia hospodársky efektívnych reforiem, ale aj na podporu ľudského kapitálu či na realizáciu sociálnych a ekologických programov. Účasť Smeru vo vláde je podmienená zásadnými zmenami v reformách. Ide najmä o experimenty Dzurindovej vlády v daňovej a sociálnej oblasti, v dôchodkovom či zdravotníckom systéme. Podľa Smeru pravicové reformy deštruujú sociálne istoty a ignorujú zásady, na ktorých stojí ekologicky udržateľné hospodárstvo. „Nejde o populistickú frázu. Ústava jasne hovorí, že sme krajinou s hospodárstvom fungujúcim na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.“ Na programovej konferencii strany v nedeľu okrem toho Robert Fico vyhlásil, že sociálni demokrati pod jeho vedením neobetujú základné hodnoty moderného sociálneho štátu len preto, aby získali podiel na výkonnej moci. SR verzus ČR Smer prišiel podporiť český premiér Jiří Paroubek. Povzbudil ich v názore, že existujú aj iné ako neoliberálne riešenia celospoločenských problémov. „Sociálna demokracia dokázala v Čechách úspešne realizovať projekt vytvárania moderného sociálneho štátu. Môžeme byť príkladom toho, že sociálny štát nie je žiadnou chimérou či strašiakom. Je to čitateľná alternatíva voči neoliberálym pokusom.“ Sociálni demokrati na rozdiel od pravičiarov stavajú na prvé miesto človeka, jeho životný príbeh, nie podnikateľský subjekt či bezhraničný zisk. Zabránenie vylúčeniu sociálne slabších skupín obyvateľov zo spoločnosti, podpora šancí pre všetkých, ktorí nezískali exkluzivitu po rodičoch či predkoch, je základnou funkciou moderného sociálneho štátu. Najmarkantnejšie rozdiely vidno v životnej úrovni. V ČR stúpla priemerná mzda za ostatných osem rokov o bezmála 40 percent, starobné dôchodky v priemere o 20 percent. U nás pravicové „zázraky“ priniesli rast miezd o 5 percent a dôchodkov o 4 percentá. Aj na základe európskych štatistík R. Fico skonštatoval: „Slovensko sa ocitá na samom dne priepasti s názvom chudoba. Naopak, vďaka sociálnodemokratickej politike sa v susedných Čechách môžu občania cítiť bezpečne, lebo nástroje sociálneho štátu ich vedia pred chudobou ochrániť.“ Zmeny sú nevyhnutné Podľa Smeru je daňová reforma výhodná len pre ľudí s nadštandardnými príjmami. Tieňový minister financií Igor Šulaj upozorňuje, že preniesla ťarchu reforiem na plecia strednej príjmovej vrstvy, dôchodcov a sociálne odkázaných. „Smer preto presadzuje progresívne zdanenie fyzických osôb a jeho výsledkom bude zníženie daní pre ľudí s nízkymi a priemernými príjmami.“ Okrem toho chce obnoviť daň z dividend a dve sadzby DPH. Nižšiu na základné potraviny, lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy či služby pre informatizáciu spoločnosti. Zdravotná starostlivosť ako služba poskytovaná z verejných zdrojov musí byť pod prísnou kontrolou verejnosti. Dzurindovou vládou realizovaná reforma však vytvorila podmienky na vstup silných finančných skupín do systému s cieľom sprivatizovať ho. Opozičný Smer chce vo vláde presadiť zrušenie 20- a 50-korunových poplatkov pacientov a zdravotným poisťovniam vrátiť ich verejnoprávny charakter. R. Fico otvorene priznáva, že reforma zdravotníctva si vyžiada najradikálnejšie zmeny zo strany budúcej vládnej koalície. „Atakujeme zdravotnícku reformu pre jej zvrátenosť, pretože slúžila iba na rozkrádanie a privatizáciu“. Investície do spoločnosti Sociálni demokrati považujú za chybu, že v celom ponovembrovom vývoji sa nekládol vý-raznejší dôraz na výchovu a vzdelávanie mladej generácie, na razantnejšiu podporu vedy a výskumu. Podpredseda strany Dušan Čaplovič je presvedčený, že práve investície do ľudského kapitálu pomôžu pri znižovaní regionálnych rozdielov, pomôžu priblížiť našich občanov k životnej úrovni vo vyspelej Európe. „V blízkej budúcnosti predložíme na širšiu diskusiu komplexnú stratégiu rozvoja Slovenska v strednodobom a dlhodobom horizonte.“ Poznatková ekonomika si však vyžaduje zvýšiť investície do školstva, rozšíriť možnosti vysokoškolského a celoživotného vzdelávania, vytvoriť podmienky na investičné stimuly na podporu vedy a výskumu. Na budovanie znalostnej ekonomiky je nevyhnutné využívanie informačných technológií v hospodárstve i v ostatných oblastiach. Výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu Milan Ištván vníma informačné technológie ako nástroj na zlepšenie služieb verejnej správy, redukciu byrokracie a korupcie. „Vládne strany by mali podporovať programy smerujúce k tomu, aby všetky kategórie ľudí sa mohli učiť používať a následne i využívať informačné technológie.“ Sociálni demokrati chcú podľa D. Čaploviča podporiť zvýšenie počítačovej gramotnosti nielen u mladých, ale prostredníctvom kurzov aj u dospelých. Generácia politikov, ktorá vyrástla na sociálnom štáte, dnes bez problémov búra jeho základné piliere. Pre demokratickú spoločnosť je najväčším nebezpečenstvom, že pravicoví politici nepriamo odrádzajú občanov od účasti na voľbách. Nová politická elita by mala urobiť maximum, aby sa začala etapa novej politickej kultúry, ktorej základom je otvorený dialóg medzi všetkými relevantnými stranami, medzi politikmi a občanmi. Dialóg by mal prebiehať nielen o zásadných celospoločenských reformách, ale i o otázkach, ktoré sa zásadným spôsobom dotýkajú nášho každodenného života. Autor je politológ