Hypermarkety porušujú zákony

Nadnárodné obchodné reťazce porušujú na Slovensku množstvo zákonov, ale takmer beztrestne fungujú ďalej. Odhalenia o predaji zdravotne škodlivého, občas až hnijúceho mäsa sú len povestným vrcholom ľadovca.
Počet zobrazení: 1488
hypernovaCB-m.jpg

Nadnárodné obchodné reťazce porušujú na Slovensku množstvo zákonov, ale takmer beztrestne fungujú ďalej. Odhalenia o predaji zdravotne škodlivého, občas až hnijúceho mäsa sú len povestným vrcholom ľadovca. „Náprava“, ktorá po nich nasledovala, je však typickým príkladom neschopnosti pravicovej vlády ochrániť vlastných občanov pred obchodníkmi, ktorým ide iba o zisk. Jedným z nich je úsilie obchodnej siete hypermarketov Hypernova, ktoré prevádzkuje holandský nadnárodný koncern Ahold. Ten sa ešte v roku 2002 otvorene pokúsil vytvoriť sieť lekární, hoci zákon to zakazoval vtedy a zakazuje to aj teraz. Zodpovedná pracovníčka sa za porušovanie zákona nielenže vôbec nehanbila, ale sa ho ani neusilovala utajiť. Naopak, otvorene to prezentovala ako oficiálnu podnikateľskú líniu firmy. Vedia, „ako to správne urobiť“ Svedčí o tom e-mailom zaslaná ponuka pracovníkovi prvej slovenskej lekárnickej akciovej spoločnosti Uniphrama. Manažérka prenájmu obchodných plôch firmy Ahold Retail Slovakia v ňom informuje, že „súčasťou každého megamarketu je obchodná pasáž koncesionárov pre vytvorenie silnej komerčnej zóny a spestrenie palety ponuky našim zákazníkom. Súčasťou obchodnej pasáže je priestor navrhnutý pre koncesiu lekáreň.“ Potiaľto by to bolo v poriadku, pretože každý hypermarket sa naozaj má usilovať vyjsť svojim zákazníkom v ústrety. Určite by tak mal robiť predovšetkým predajom kvalitných a lacných tovarov, ktorým zapáchajúce a hnijúce mäso určite nie je. A nikto sa pravdepodobne ako s náhradou neuspokojí so „silnou komerčnou zónou“, nech sú v nej akékoľvek zaujímavé služby. Problematickou je však ďalšia veta v e-mailovej správe. „Hľadáme silného partnera so záujmom vytvoriť sieť lekární v našich projektoch.“ A aby bolo jasné, že nejde o žart, v prílohe pani manažérka poslala aj „základné podmienky nájmu, informácie o jednotlivých projektoch (išlo o výstavbu nových hypermarketov, pozn. J. T.), technické podmienky odovzdávania priestoru a návrh nájomnej zmluvy.“ Zástupcovia Unipharmy si mohli celý prípad nechať pre seba, dokonca využiť diery v zákonoch a „sieť lekární“, ktorú však Zákon č. 140/1998 o liekoch a zdravotníckych pomôckach zakazuje, naozaj v obchodoch Hypernova vytvoriť. Generálny riaditeľ Unipharmy Tomislav Jurík to však zverejnil na stránkach odborného časopisu Lekárnik. Navyše tam uviedol, že „v následných telefonických rozhovoroch odosielateľ tejto ponuky prezentoval dobrú znalosť zákona č. 140 v ustanoveniach upravujúcich poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Na kolegovu námietku, že naša spoločnosť nemôže zriaďovať lekárne, čo je v zákone umožnené len fyzickej osobe – lekárnikovi (v čase, keď sa prípad stal, to tak ešte bolo, pozn. J. T.), bolo mu odporučené, nech ho to netrápi, aby to spravil cez nastrčené osoby – lekárnikov tak, ako to už majú iné distributérske firmy v ich šiestich hypermarketoch s tým, že mu aj sprostredkuje konzultáciu, ako to správne urobiť.“ Brigádnici „za pár šupov“ Časopis Lekárnik, spoločnosť Unipharma ani jej generálny riaditeľ po zverejnení tohto prípadu nečelili žalobe za nactiutŕhanie, nikoho z nich ani neodsúdili za poškodenie dobrého mena spoločnosti Ahold, nestalo sa ani nič podobné, čo by spochybnilo pravdivosť tejto výpovede. Možno ju preto považovať za verný obraz správania sa tzv. obchodných reťazcov na Slovensku, ktoré sa neštítia porušovať zákony a ešte do toho zaťahujú aj ďalšie firmy. Telefonický rozhovor s manažérkou firmy Ahold navyše dokazuje, že je to bežná prax, že to takto „už“ funguje vo všetkých hypermarketoch Hypernova a že sú si vedomí, že tým porušujú zákon. Hlavné je, že vedia, „ako to správne urobiť“. O porušovaní pracovnoprávnych predpisov by mohli hovoriť aj stovky ľudí, ktorí vo veľkých obchodoch pracujú. Často to nie sú zamestnanci, lebo firmy si ich najímajú len ako brigádnikov alebo ich nútia pracovať na živnosť, čím sa zbavujú mnohých záväzkov voči svojim pracovníkom. Ide najmä o práceneschopnosť, zabezpečovanie stravy a pitného režimu, dovolenky, osobitná úhrada za prácu nadčas a pod. Podľa našich informácií napríklad reťazec Tesco, aby nemusel platiť svojim zamestnancom za nadčasy tak, ako to prikazuje zákonník práce, ich údajne núti, aby nadčas pracovali „za pár šupov“ ako brigádnici. Takže tých istých ľudí, s ktorými má firma riadny zamestnanecký pracovný pomer, si potom „prenajíma“ ako brigádnikov prostredníctvom sprostredkovateľskej agentúry. Nielenže ju to vyjde lacnejšie, ale opäť sa zbavuje „obmedzení“, ktoré pre ňu znamená ochrana zamestnancov v Zákonníku práce. Zamestnanci nesmú ani piť Jedna pracovníčka v hypermarkete Tesco nám napísala, ako im ich nadriadený obmedzuje dodržiavanie zdravého pitného režimu. Na pracovisku nesmú mať fľašu s vodou alebo s čajom. Fľašu musia mať odloženú v šatni, ale tam sa za celý deň dostanú len počas 30-minútovej prestávky. Ak sa chcú ísť napiť, musia sa vypýtať od manažéra, ale tých asi 10 – 15 minút (šatne sú dosť ďaleko) im odrátajú z pracovnej doby, takže o to dlhšie musia zostať v práci. „Výsledkom týchto opatrení je, že zamestnanci sa boja odísť napiť sa, len aby nedali manažérom zámienku na prepustenie,“ píše pracovníčka Tesca. Zamestnanci v obchodoch pritom patria dlhodobo medzi najhoršie platených ľudí na Slovensku. Ich oficiálna celoslovenská priemerná mzda je stále hlboko pod priemerom, ale ani tá nevyjadruje, ako naozaj ľudia v hyper- či supermarketoch zarábajú. Odborári na základe informácií priamo z obchodných firiem odhadujú, že radové predavači či pokladníci zarobia reálne od 8 000 do 10 500 korún mesačne, v čom sú však započítané aj príjmy za nadčasovú prácu a prácu počas sviatkov! Zisk nad ľudí i nad zákon Hypermarkety na Slovensku predvádzajú, čo naozaj znamená kapitalizmus. Bohaté firmy sa rozvíjajú na úkor svojich zamestnancov, ich zdravia, ale ja na úkor svojich zákazníkov a ich zdravia. Vláda sa pritom nedokáže zmôcť na nič iné, len občasné pokuty, ktoré však pre obchodné reťazce nie sú prekážkou, lebo ich v konečnom dôsledku zarátajú do cien, ktoré platíme my, všetci. Občasné kontroly, na úseku dodržiavania pracovného práva absolútne nedostatočné, a občasné pokuty ich nezastavia. Chce to razantnejšie tresty až po zákaz podnikania a to pre celý reťazec. Ani v prípade Aholdu neuvádzame meno, hoci ho poznáme. Nie je podstatné, lebo je isté, že príslušná pracovníčka nekonala na vlastnú päsť a jej nadriadení dobre vedeli, že firma a jej zamestnanci porušujú zákon. Prípady, ktoré uvádzame totiž nie sú náhody a nie sú výsledkom svojvôle jednotlivcov. Sú dôsledkom „podnikateľského prostredia“, v ktorom je honba za ziskom dokonca ja nad zdravím ľudí, aj nad zákonom. A také prostredie tu vytvorila Dzurindova vláda. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984