Reklama
Reklama

Privatizácia kúpeĽov na poslednú chvíľu

Štrajk lekárov sa – zdá sa – skončil, keď sa odborový zväz zdravotníkov a pracovníkov v sociálnych službách s fakultnými nemocnicami dohodol na 20-percentom zvýšení miezd.
Počet zobrazení: 1007

Štrajk lekárov sa – zdá sa – skončil, keď sa odborový zväz zdravotníkov a pracovníkov v sociálnych službách s fakultnými nemocnicami dohodol na 20-percentom zvýšení miezd. Mzdy sa však takto zvýšia až od decembra, čiže fakticky to začne platiť až budúci rok. Odborári teda môžu čakať, že sa im to v kolektívnom vyjednávaní o mzdách koncom tohto roka vráti ako bumerang. Aj bratislavskí lekári sa vrátili do práce, ale oznámili, že budú dodržiavať zákon. Aj to je forma protestu, lebo dnešné zdravotníctvo „funguje“ iba vďaka tomu, že vláda, súdy a napokon celá spoločnosť rešpektuje neustále porušovanie mnohých zákonov v rezorte. Ak lekári v slovenskej metropole svoje slová naplnia, bude to horšie než doteraz, lebo po večeroch a nociach tam vlastne nebude mať kto pracovať. A viete si predstaviť fungujúcu nemocnicu bez lekárov v nočnej službe na oddelení plnom pacientov? Zákonník práce totiž presne stanovuje maximálny ročný limit práce nadčas a pre Slovensko je záväzné aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o nadčasovej práci. Takto sa môže ukázať, že prezamestnanosť v nemocniciach je výmysel, pretože stovky lekárov prekračujú zákonom povolený počet nadčasov niekoľkonásobne. Ak by mali robiť iba toľko, čo povoľuje legislatíva, lekárov by bol naopak nedostatok. Viacerí riaditelia nemocníc pritom upozornili, že lekári chýbajú aj na trojzmennú prevádzku. Nehovoriac o tom, že v trojzmennej prevádzke nie je možné zabezpečiť kontinuálnu starostlivosť o pacienta jedným lekárom a hospitalizovaní ľudia budú odkázaní každý deň a každú noc na iného lekára. Tí síce budú mať všeobecný prehľad, ale konkrétneho pacienta nebudú poznať presne. Takýto scenár ohrozuje najmä menšie nemocnice. Bratislavský lekár Tibor Bárta upozornil, že lekári doteraz automaticky súhlasili s prakticky neobmedzenou pohotovostnou službou, takže majú na svojom konte vyše sedem miliónov pohotovostných hodín za rok. Nehovoriac o tom, že pohotovostné služby sú platené výrazne slabšie ako práca nadčas, odmena za ktorú sa odvíja od aktuálneho platu zdravotníka. Ako nemiestny vtip by mohlo vyznieť vyhlásenie Ivana Mikloša, že práve štrajk lekárov je dôkazom, že „reforma funguje“. Podpredseda SDKÚ však takto len potvrdil, o čo v celej „reforme“ ide. Zmena systému podľa neho začala vytvárať tlak na lepšie a efektívnejšie hospodárenie nemocníc. O lepšej a kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti pre pacientov ani zmienka. Ako je asi postarané o chorých ľudí vo Veľkom Krtíši, kde síce lekári môžu mať aj vyše 30-tisícové platy, o ktorých Mikloš hovorí, ale za takmer neustálu prítomnosť v nemocnici? To už pravicových reformátorov nezaujíma. Jediné, čo ich trápi, je, aby zdravotné poisťovne ušetrili čo najviac na výplatu dividend. Dzurindovi ministri kašlú na službu pre občanov, ide im len o súkromný profit. Hoci sa celé zdravotníctvo rúti, minister Rudolf Zajac sa v pondelok pokúsil vedeniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vnútiť privatizáciu kúpeľov, v ktorých má táto ešte stále štátna akciovka svoje podiely. Opäť sa potvrdzuje, že minister zdravotníctve vedel od začiatku, čo robí, aj vtedy, keď sa zmenou zákona stalo iba z neho valné zhromaždenie poisťovne. Aj teraz, keď chce na poslednú chvíľu obísť premiérov sľub, že vláda už privatizovať nebude. Ťažko však veriť, že by o tom M. Dzurinda nevedel. Je to skôr ďalší dôvod, prečo Zajaca udržal v ministerskom kresle až do konca. Autor je spolupracovník slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama