Vytrhnuté z internetu
V prehliadke internetových stránok politických strán budeme pokračovať subjektami, ktoré budú vo voľbách 2006 len politickým folklórom, bez šance na úspech. Čo však neznamená, že niektoré z nich nemajú politický vplyv... Začnime tými, ktoré sa proklamujú ako ľavicové. Prvou bude oživená politická mŕtvola, znovuzaložená Strana demokratickej ľavice (www.sdl-online.sk). O dôvodoch jej vzniku kolujú všelijaké chýry (zahrajme sa trochu s konšpiratívnymi teóriami – znamená niečo podobnosť medzi sdku-online a sdl-online?), nech už ju vytvoril ktokoľvek pre čokoľvek, s webstránkou si nedal veľa práce. Zaujímavý je asi len spôsob, akým sa strana usiluje pôsobiť a súčasne nepôsobiť ako nástupca „pôvodnej“ SDĽ – keďže právoplatným „majiteľom“ tejto značky je už dnes SMER-SD. Stránka Združenia robotníkov Slovenska (www.zrs.zvolen.szm.sk) zodpovedá stavu, v akom sa ZRS nachádza. Technologicky i graficky patrí k tomu najhoršiemu spomedzi webstránok politických strán. O jej aktuálnosti svedčí tvrdenie, že „susedmi napravo sú: SDĽ, SDSS, Strana poľnohospodárov a Strana zelených“. Nuž, „ľuptákovci“ asi nestačili zaregistrovať, že dvaja zo susedov už umreli... O niečo lepšie je na tom Ľavicový blok (www.lavicovyblok.sk). Jeho stránka získala pre voľby pozmenený dizajn a špeciálne intro. Na stranu, ktorá bude bojovať o dosiahnutie hranice jedného percenta, to nie je zlý pokus o komunikáciu na internete. Trochu infantilne pôsobia iba bannery predstavujúce politický program. Jasne, bocian Kristián to nie je, ale keď o „ceste ku každodennej práci“ hovorí malý mravček, „ceste k bezplatnému školstvu“ slimáčik (?!), „ceste k bezpečnej rodine“ biela púpava... pôsobí to skôr ako súťaž v kreslení pre žiakov základných škôl. Potom tu máme Stranu občianskej solidarity (www.strana-sos.sk), ktorá s nami komunikuje rozmazaným logom a obrovskou fotkou volebného lídra. A to je tak všetko, o čo sa tvorcovia stránky pokúsili, pokiaľ ide o grafiku. Celý jej (pomerne bohatý) obsah je naliaty do štvorčekov a obdĺžníkov, pripomínajúcich počítačovú hru spred desiatich rokov. Agrárna strana vidieka (www.asv-sr.sk) si s internetom veľa práce nedala. Nie je to síce taká katastrofa ako v niektorých predchádzajúcich prípadoch, no grafika je nezaujímavá a štruktúra stránky neinvenčná. Predsa tam však možno nájsť jednu raritu – predstavitelia strany majú pri kontaktoch aj čísla na mobilné telefóny. Tomu sa hovorí „komunikovať s voličmi“... A ešte čosi. V sekcii „Fotogaléria“ by človek asi čakal fotky predsedníctva a podujatí organizovaných stranou. Agrárnici majú očividne inú predstavu o prioritách. Vo „Fotogalérii“ sú obrázky slovenských hôr, dedín, krojov... Sympaticky naivné. Prejdime k liberálom. Tých zastupuje NÁDEJ Ruskových odídencov (www.strana-nadej.sk). Stránka pôsobí rovnako ako celá NÁDEJ – úsilie o slušnosť za každých okolností a súčasne absolútna nevýraznosť. Zaujímavý je „Zoznam sponzorov“ – zaujímalo by ma, akú „nádej“ má človek, ktorý daruje pol milióna strane, čo nemá vo voľbách šancu. Prejdime k strane s názvom ako ukradnutým z počítačovej hry – Misia 21 (www.misia21.sk). Na ich stránke je patrná snaha o atraktívny dizajn, celkový dojem sa však blíži skôr k vydarenejšiemu amatérskemu pokusu. Ak by sa rozhodovalo podľa webstránky, chronický nešťastník Šimko by sa možno dostal v rebríčku vyššie, než to bude vo voľbách, 5-percentnú hranicu by však asi neprekročil. Ďalším zástupcom slovenskej konzervatívnej scény je Občianska konzervatívna strana (www.oks.sk). Na slovenskom politickom nebi nie je žiadnym nováčikom. Tento kaviarenský bratislavský klub nezmieriteľných konzervatívcov (jeho webstránka sa nijako nepokúša skryť svoju vôbec nie prekvapujúcu podobnosť so stránkou Konzervatívneho inštitútu) vystupuje pred voľbami pravidelne s ostrou kritikou „nemorálnej“ politickej moci, aby sa v medzivolebnom období stali niektorí členovia strany jej (dobre zaplatenou) súčasťou. Webstránka OKS však pôsobí presne dojmom, akým sa snaží vystupovať celá strana – konzervatívne a vecne. „Za Boha a za národ“ chcú vystupovať hejslováci zo Slovenskej ľudovej strany (www.hsls.sk). Ich webstránka je zúfalo zlá, zaujímavá je však jej URL adresa – hoci do názvu strany sa „Hlinkova“ nedostalo, internetovou adresou sa k svojej „slávnej“ minulosti hlásia naplno. Nečudo, veď sám veľký vodca najslovenskejších gardistov, so svojou fascináciou uniformami, koženými čižmami, horiacimi fakľami (na jeho psychoanalýze by sa starý pán Freud mohol vyblázniť...), je hneď na druhom mieste kandidátky. Z o niečo lepšej webstránky sa na nás usmieva (vraj) výkvet slováctva – kandidáti Slovenskej národnej koalície – Slovenskej vzájomnosti (www.slnko-sv.sk). Nie je to síce žiaden veľký grafický výkon, ale vo svojej kategórii patrí k tomu lepšiemu. Ponúka dokonca možnosť RSS feedu obsahu. Našťastie, výsledky volieb sa budú riadiť inými faktormi, a tak ostane „slnečná eskadra“ aj po júni 2006 iba súčasťou folklóru.
