Zamestnávatelia: nový systém postavený na lživých argumentoch
Mladšia zo zamestnávateľských asociácií sa usiluje presadiť úplne nový systém sociálnych odvodov. Tvrdí, že bude prínosom pre národné hospodárstvo, ale predovšetkým pre zamestnancov. Lenže jej tvrdenia a predpovede o ekonomicko-sociálnych dosahoch vyvracia najnovšia štúdia SAV. A ukazuje, že argumenty, ktoré na podporu svojho projektu používa únia zamestnávateľov, stoja na priveľmi vratkých nohách, aby sme navrhovanému systému naozaj mohli veriť. Po roku 2002 prevzali zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) názory mladých „analytikov“ z think-tankov, že rozhodujúcim činiteľom, prečo nie je slovenské hospodárstvo konkurencieschopné, sú nadštandardné sociálne práva zamestnancov. Kampaň o znižovaní odvodov na sociálne účely patrí po novelizácii Zákonníka práce, nesystémovej zmene sociálneho poistenia, chaotických a bezhlavých zmenách v systéme sociálnej pomoci a podpory medzi ďalšie „veľké témy“, ktorým si zamestnávatelia združení v RÚZ presadzujú svoje utilitaristické záujmy. SAV tvrdí niečo iné Program Redistribučného odvodu a odvodového bonusu (ROaOB) prezentuje zamestnávateľská únia od roku 2004 a od ich doterajšieho postupu sa líši v sociálnych otázkach. Je v ňom evidentné úsilie modelovať dosahy navrhovaných zmien na občana, verejné financie a len veľmi okrajovo na zamestnávateľa. To je oproti doterajšiemu postupu výrazný pokrok. Takto sa vytvára možnosť kvalifikovanejšie odhaľovať riziká a hranice možnosti uplatnenia takéhoto systému. Predstavitelia RÚZ (Sulík, Špirko, Borguľa, Jura) predstavujú model ROaOB ako fiškálne neutrálny, výhodný pre nízkopríjmové rodiny, prínosný pre zamestnávateľov zamestnávajúcich v nízkopríjmových platových kategóriách. Verejne deklarujú, že tieto ich závery potvrdili expertné štúdie M.E.S.A. 10, SAV a TREND Analyses. Lenže štúdia K. Bakošovej z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, ktorá bola zverejnená len prednedávnom (marec 2006), tieto ich závery v skutočnosti nepotvrdzuje. Podľa nej sú makroekonomické bariéry a riziká prekonateľné, ale z hľadiska odvetvového a mikroekonomického je situácia oveľa zložitejšia. Podľa prepočtov SAV by bol navrhovaný sociálny systém deficitný. V čase jeho zavedenia by schodok v systéme vysoko presahoval 52 miliárd korún (52 684 mil. Sk) a po ukončení vyrovnávacích platieb by klesol na bezmála 5 miliárd (4 969 mil. Sk). Prezident RÚZ Anton Jura považuje súčasnú výšku odvodov za vysokú, čo spôsobuje obchádzanie odvodových povinností a nemotivuje nízkopríjmové skupiny osôb hľadať si prácu. Analýza Inštitútu sociálnej politiky MPSVR však upozorňuje, že nový systém ROaOB bude viesť ešte k väčšiemu sklonu zamestnancov nezúčastňovať sa na formálnom zamestnaní. Kľúčový problém modelovania dosahov systému ROaOB spočíva v tom, že stále sa pracuje s komparatívnym a statickým modelom, ktorý nepostihuje proces transformácie systému. Nereálne sľuby o vyššej zamestnanosti Ako to môže byť s deklarovanou vyššou zamestnanosťou na pracovných miestach s nižšími príjmami? Autori ROaOB tvrdia, že nový sociálny systém zabezpečí vyššiu zamestnanosť na Slovensku o 100-tisíc ľudí v nízkopríjmových kategóriách. V spomínanej štúdii SAV podľa scenára CGE modelu sa zas odhaduje nárast zamestnanosti o 2,2 percenta. Ak tieto údaje vztiahneme na súčasnú celkovú zamestnanosť, potom ide o nominálny nárast okolo 47-tisíc nových pracovných miest. A ak navyše zoberieme do úvahy, že rast by mali (podľa autorov ROaOB) zaznamenať odvetvia s nízkymi príjmami zamestnancov (a takými sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, stavebníctvo, veľkoobchod, maloobchod, textilný a kožiarsky priemysel), potom pri 2,2-percentom raste zamestnanosti je to v skutočnosti iba okolo 10-tisíc nových pracovných miest. Ale uvádzané prepočty RÚZ by znamenali až vyše 22-percentné zvýšenie počtu zamestnaných. Hodnoty, s ktorými operuje zamestnávateľská únia, nie sú presvedčivé. Možné zdroje takejto (nízkopríjmovej) pracovnej sily u nás predstavujú spomedzi dnešných nezamestnaných ľudia so základným vzdelaním. Tých je však na celom Slovensku 100-tisíc a je nemysliteľné, aby len nový odvodový systém zabezpečil, že každý z nich po celej krajine nájde nové pracovné miesto. Nehovoriac o tom, že spomínané odvetvia sú výrazne závislé od domácej spotreby, s ktorej nárastom pri dnešnej príjmovej mizérii väčšiny ľudí nemožno počítať. Aspoň v takej podobe, že by znamenala „motor“ pre rast zamestnanosti ľudí s nízkym vzdelaním. Predpokladaný 22-percentný rast zamestnanosti tejto skupiny ľudí bez práce je preto naozaj veľmi pochybný. To potvrdzuje, že expertné odhady RUZ sú výrazne nadhodnotené. Svoje utilitaristické záujmy schovávajú za nepodložené, nereálne až klamlivé efekty pre väčšinu občanov Slovenska. Konkurencieschopnosť sa zvyšuje inak Nový sociálny model navrhovaný zamestnávateľmi, ktorý prezentovala Republiková únia zamestnávateľov, je len ďalšou klamlivou predstavou jej reprezentantov, podporovaná nekvalifikovanou mediálnou sférou a nezodpovednými politikmi, že konkurenčná schopnosť slovenského hospodárstva je závislá od nízkej sociálnej ochrany jej občanov. Jedna z najnižších cien práce v Európe by bola novým systémom nielen zakonzervovaná, ale mala by tendenciu dokonca ešte viac klesať. Konkurenčná schopnosť štátov v globálnom meradle je však založená na dynamike inovačného prostredia, tvorivosti a schopnosti takéto inovatívne hospodárstvo motivovať. Motivácia nízkou cenou práce môže byť výhodná pre globálnych „blúdiacich“ investorov hľadajúcich okamžitý a krátkodobý zisk. Konkurenčná schopnosť krajiny závisí od nových technológií, nových výrobkov a služieb, ktoré produkujú vysokokvalifikovaní a správne motivovaní občania. Cesta apologétov z RÚZ je cestou do pekla, a nie k pokroku založenom na konkurencieschopnosti vzdelaných, zručných a znalých občanov. Teda takých, ktorí sa nestanú otrokmi pár vyvolených. Autor je bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a v súčasnosti poradca riaditeľa SMZ Jelšava.
