Banánová demokracia

Keď nie my, tak nikto! Aj takto zjednodušene môžeme parafrázovať nedávne predvolebné slová expredsedu zákonodarného zboru Pavla Hrušovského, ktorý bez ostychu vyzýval ľudí, aby v deň júnových parlamentných volieb zostali radšej doma, ak nechcú voliť KDH.
Počet zobrazení: 1840

Keď nie my, tak nikto! Aj takto zjednodušene môžeme parafrázovať nedávne predvolebné slová expredsedu zákonodarného zboru Pavla Hrušovského, ktorý bez ostychu vyzýval ľudí, aby v deň júnových parlamentných volieb zostali radšej doma, ak nechcú voliť KDH. Nie je to však po prvýkrát, čo niektorí vysokí ústavní činitelia spochybňujú či cielene zosmiešňujú základné politické práva občanov. Pravidlo jednej vyvolenej strany, jedného správneho názoru sa do každodennej politickej reality usiluje vnášať okrem P. Hrušovského i jeho bývalý stranícky kolega Mikuláš Dzurinda. Obaja hlboko presvedčení kresťanskí „demokrati“ sa napríklad pred dvoma rokmi veľmi aktívne usilovali presviedčať voličov, že i neúčasť na všeľudovom hlasovaní o predčasných voľbách je vyjadrením ich názoru. Politickí analytici následne na toto veľmi zvláštne vnímanie rozhodujúcich nástrojov zastupiteľskej demokracie začali širšiu verejnosť upozorňovať na nebezpečenstvo nástupu akejsi „sektárskej“ politiky. Politiky, v ktorej ide hlavne o to, že väčšina ľudí sa vedome uvádza do stavu chronického nezáujmu o veci verejné, že právo rozhodovať o veciach verejných si do svojich rúk uzurpuje iba úzka ekonomická či ideologická skupinka, resp. sekta. Alarmujúco nízka účasť ľudí vo volebných súťažiach môže okrem iného, ale len dočasne, nahrávať novodobým „sektárskym“ stranám. Oveľa nebezpečnejším sprievodným javom tejto politiky je prenikanie extrémistov či prefíkaných kšeftárov do verejného života. Nie odborná kvalita kandidátov – politikov, ale demagógia a peniaze sa tak stávajú rozhodujúcim faktorov, ktorý podmieňuje volebný úspech alebo neúspech. Čerstvým príkladom, ako môže minimálny záujem občanov o voľby zvrtnúť demokraciu na Kocúrkovo, boli doplňujúce voľby starostu v bratislavskej Petržalke. Stále „neistým“ víťazom volebnej súťaže o kreslo petržalského starostu sa stal neznámy Peter Matúška. Do širšieho povedomia verejnosti sa dostal až tým, že sa neštítil používať vo volebnej kampani neférové nástroje politickej súťaže. Podstatou problému súvisiaceho s uznaním víťazstva P. Matúšku pritom dnes nie je to, či počas kampane alebo v čase volebného moratória porušoval zákony a iné právne normy on osobne alebo niekto iný. Podstatné je to, že víťazom volieb sa má stať človek, ktorý uspel vďaka volebným podvodom, vďaka arogantnému pošľapávaniu základných pravidiel, ktoré garantujú demokraciu v spoločnosti (rešpektovanie a dodržiavanie zákonov). Milan Ftáčnik, ktorý zaostal za P. Matúškom o stodvadsaťosem hlasov, chce podať sťažnosť na Ústavný súd a chce žiadať, aby výsledky petržalských volieb boli vyhlásené za neplatné. Výsledok volieb, ktorý bol dosiahnutý porušovaním zákona, nemôže byť predsa demokratický ani legitímny. Posledné slovo v tejto volebnej kauze budú mať sudcovia Ústavného súdu. Uznanie či neuznanie výsledkov volieb bude mať pritom výrazný vplyv na ďalší vývoj celého politického systému. Logika veci hovorí, že starostom by nemal byť človek, ktorý vyhral vďaka podvodom. Človek nikdy nevie. Ak by náhodou motyka vystrelila, tak Slovensko môžeme začať považovať za štát s banánovou demokraciou!

Autor sa venuje politickým analýzam

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984