Na okraj ročného zúčtovania zdravotného poistenia (alebo neoliberalizmus v praxi)

„Tak nám zaviedli ročné zúčtovanie poistného, pani Müllerová,“ týmito slovami by sa mohol dnes obrátiť Josef Švejk k svojej domácej po prečítaní najnovších novinových správ.
Počet zobrazení: 1452

„Tak nám zaviedli ročné zúčtovanie poistného, pani Müllerová,“ týmito slovami by sa mohol dnes obrátiť Josef Švejk k svojej domácej po prečítaní najnovších novinových správ. A zrejme by aj jemu došlo, hoci nikdy nevynikal obzvlášť bystrým umom, čo to znamená: ďalšie papierovanie, šikanovanie, ďalší stres. A tiež – ďalšia doplňujúca moc pridelená štátnej byrokracie. A kto nám ho zaviedol? No predsa naši neoliberáli na čele s ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Je skutočne až zábavné sledovať, ako tí istí vysokí štátni predstavitelia, ktorí v politických diskusiách hovoria o štáte ako o najhoršom hospodárovi (pritom pripomínam, že oni sú jeho najvyšší reprezentanti...) a z toho dôvodu o potrebe zavedenia tzv. minimálneho štátu, podobnými „novinkami“ sústavne posilňujú jeho právomoci a najmä právomoci štátnej byrokracie. Veď si len skúste vziať a pochopiť vyhlášku o povinnostiach pri ročnom zúčtovaní ministerstva zdravotníctva (so sústavným odvolávaním sa na ďalšie a ďalšie paragrafy) a následne vyplniť niekoľkostranové tlačivá (a znovu pripomínam, že existuje niekoľko druhov a poddruhov týchto tlačív...) „Ľudské vedenie a moc splývajú do jedného celku,“ povedal už dávno Francis Bacon. A byrokracia to vie. A ťaží z toho – z neznalosti, neinformovanosti občanov. Ťaží aj zo svojej moci, lebo túto nevedomosť môže, ba jediná má právo sankcionovať (nech má stokrát pravdu občan, napríklad v tom, že celú „akciu“ odštartovali tzv. kompetentní oneskorene). A platí tu priama úmera: čím väčšia nevedomosť občanov, tým väčšiu moc má nad nimi byrokracia. Dobre si to uvedomoval jeden z otcov – zakladateľov liberalizmu John Stuart Mill, keď priamo varoval svojich spoluobčanov pred zbytočným znásobovaním výkonej moci: „Každá funkcia, pridávaná navyše k tým, ktoré už vláda uplatňuje, má za následok, že jej vplyv na nádeje i obavy ľudí neúmerne narastá a aktívnu a ambicióznu časť verejnosti stále viac vťahuje do svojich osídel niektorej zo strán, usilujúcich sa o vládnu moc.“ Pohltenie všetkých významných síl vládnym telesom môže byť fatálne nielen pre aktivitu a rozvoj jednotlivcov, ale predstavuje obrovskú koncentráciu moci byrokracie. A preto „kým štát rešpektuje slobodu každého v tom, čo je jeho vlastnou záležitosťou, je povinný starostlivo bdieť nad každým krokom, ktorý by niekomu umožňoval nadobudnúť moc nad ostatnými.“ Nie, ani Mill ani ja svojimi poznámkami neútočím na istý poriadok v štáte, na ktorý sa odvolávajú tvorcovia spomínanej vyhlášky. Ale je poriadok a „poriadok“. Poriadok, ktorý je iba na strane štátu a jeho byrokracie a nie aj na strane radových občanov, nazval ďalší z klasikov Alexis de Tocqueville „demokratickým despotizmom“. A celkom oprávnene, pretože podľa jeho vlastných slov „demokratický despotizmus“ je demokratické právo zvoliť si svojho despotu a zároveň mu odovzdať plnú moc. Takýto druh despotizmu „netyranizuje, ale prekáža, potláča, dráždi, vysiluje, ohlupuje a nakoniec redukuje každý národ na stádo bojazlivého a snaživého dobytku, ktorej pastierom je vláda.“ Autor je vysokoškolský učiteľ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984