Prečo armádu kontrolujú civilisti?
Nominácia generála amerických vzdušných síl Michaela V. Haydena prezidentom Bushom na post riaditeľa CIA otvorila diskusiu o tom, či zostanú zachované najzákladnejšie princípy americkej republiky. Zakladatelia republiky, ktorí navrhli „spútať psov vojny“, určili civilnú kontrolu nad armádou za základnú oporu amerického experimentu. Popri ich odhodlanosti zaviesť systém bŕzd a protiváh, ktorý vytvorili s cieľom zabrániť tomu, aby prezidenti zavádzali krajinu do vojny bez dôkladných konzultácií s Kongresom, Jefferson, Madison a ich krajania boli presvedčení, že bolo nevyhnutné vyzbrojiť civilov prostriedkami na riadenie armády, ak národ, ktorý si vysnili, mal byť slobodný. Obavy o prežitie amerického experimentu Vedomí si zneužívania bývalých kolónií britskou armádou, ktorá sa zodpovedala len vzdialenému, diktátorskému kráľovi, sa zakladatelia obávali, že americký experiment upadne, podobne ako ríša, proti ktorej sa búrili. Sam Adams varoval, že „aj v prípade, že bude potrebné použiť vojenskú moc v niektorej krajine…, vždy na to dohliadnu múdre a uvážlivé národy svojím pozorným a žiarlivým okom.“ Elbridge Gerry, delegát ústavného konventu v roku 1787 a piaty viceprezident USA, tvrdil, že „stále vojská v čase mieru sú nezlúčiteľné s princípmi republikánskych vlád a predstavujú nebezpečenstvo pre slobodu slobodných ľudí a zvyčajne sa z nich stávajú deštruktívne stroje na nastolenie despotizmu.“ Gerry nebol nijaký radikál. Vyjadril len všeobecné obavy ohľadom rozsahu a moci novej národnej armády podľa zhodnotenia ideí zakladateľov republiky týkajúcich sa civilnej kontroly armády, ktoré vypracoval Dr. Michael F. Cairo, špecialista na americkú zahraničnú politiku a jej procesy. „V počiatkoch republiky,“ uvádza Dr. Cairo vo vysvetlení zásady presadzovanej takou inštitúciou, akou je americké ministerstvo zahraničný vecí, „to, ako sa väčšina Američanov pozerala na civilnú kontrolu armády, podmieňovali štyri základné premisy. Po prvé, veľké vojenské jednotky boli vnímané ako hrozba slobode, ako dedičstvo britskej histórie a poslanie armády v koloniálnej ére. Po druhé, veľké vojenské jednotky ohrozovali americkú demokraciu. Tento pojem sa spájal s ideálom občana-vojaka a s obavou o vytvorenie aristokratickej alebo autokratickej vojenskej vrstvy. Po tretie, veľké vojenské jednotky ohrozovali ekonomickú prosperitu. Udržiavanie rozsiahlych stálych vojsk predstavovalo obrovskú záťaž pre novú ekonomiku nového národa. A nakoniec, veľké vojenské jednotky ohrozovali mier. Zakladatelia akceptovali liberálny postoj, že preteky v zbrojení vedú k vojne. Civilná kontrola armády preto vyplynula zo série historických okolností a časom sa stala súčasťou amerického politického myslenia prostredníctvom tradícií, zvykov a presvedčenia.“ Oddeliť moc a vplyv Aby sa tieto princípy uplatnili v praxi, zakladatelia zabezpečili, aby civilný prezident slúžil ako hlavný veliteľ armády. Zároveň zaviedli zásadu a zvyk, že – ako uviedol Alexander Hamilton v diskusii o riadení armády vo Federalistických listoch – „celá moc navrhovanej vlády musí byť v rukách zástupcov ľudí.“ Podľa Hamiltona ide o „podstatný a v konečnom dôsledku efektívny spôsob zabezpečenia práv a výsad ľudí, ktoré možno dosiahnuť v občianskej spoločnosti.“ Na zabezpečenie zmysluplnej civilnej kontroly nad armádou bolo vždy nevyhnutné dosiahnuť jednu vec: pravdivé informácie o globálnych hrozbách a možnostiach, zhromaždené a posúdené nezávislou inštitúciou, ktorá si je vedomá svojej zodpovednosti informovať a posilňovať civilné inštitúcie – na rozdiel od opakovania oficiálnej línie Pentagonu. Tento oddeľujúci múr je rovnako dôležitý ako múr, ktorý mal podľa zakladateľov oddeľovať cirkev od štátu. Motivácia bola rovnaká: pocit získaný bolestivou skúsenosťou, že len zachovaním prísneho oddelenia moci a vplyvu môže republika dlhodobo fungovať ako subjekt, ktorý sa bude líšiť od monarchistických diktatúr starej Európy. Útok na základy republiky Prezident Bush tvrdí, že jeho nominant, ktorý nastúpi po škandálmi poznačenom riaditeľovi CIA Portera Gossa, je „ten správny muž, ktorý povedie CIA v tejto kritickej chvíli histórie nášho národa.“ No aj keby bolo pravdou, že vďaka svojej doterajšej kariére je Hayden „tým správnym mužom“ na tento post – hoci tento predpoklad bol narušený Haydenovou účasťou na prezidentovom ilegálnom programe odpočúvania telefonických rozhovorov Američanov –, menovanie armádneho veliteľa na čelo hlavnej civilnej spravodajskej služby štátu, ktorá zhromažďuje informácie a vykonáva analýzy, by bolo tak či tak nesprávnym krokom v amerických dejinách. Každé úsilie o zrútenie steny oddeľujúcej inštitúciu poverenú zhromažďovaním spravodajských informácií potrebných na to, aby civilisti mohli viesť a riadiť armádu – čo by bolo určite prípadom Haydenovej nominácie – treba považovať za radikálny útok na základy republiky. Slúži ku cti predsedu Snemovne reprezentatov Dennisa Hasterta, republikána z Illinoisu, ktorého názory sa len zriedkakedy líšia od postojov Bieleho domu, že tento problém vníma rovnako. „Predseda si nemyslí, že by CIA – civilnú inštitúciu – mal viesť zástupca armády,“ vysvetľuje Hastertov hovorca Ron Bonjean. Hastert tvrdí, že vymenovaním armádneho generála na čelo CIA „by Pentagon získal príliš veľa vplyvu nad americkou spravodajskou službou.“ Predseda Snemovne reprezentantov má pravdu a s jeho názorom súhlasí aj predseda Výboru Snemovne pre spravodajské služby Peter Hoekstra, michiganský republikán, ktorý sa otvorene postavil proti Haydenovej nominácii. „Naozaj si myslím, že ide o nesprávnu osobu na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase,“ vyhlásil Hoekstra o Haydenovi. „V súčasnosti by sme nemali mať na čele civilnej inštitúcie príslušníka armády.“ Jediným problémom v Hoekstrovom – ináč silnom – vyhlásení je výraz „v súčasnosti“. Nikdy nie je správny čas na to, aby sa podkopával elementárny americký princíp, že na armádu by mali dohliadať civilisti – a že títo civilisti by mali mať prístup k nezávislej spravodajskej službe, ktorá jediná môže predstavovať skutočný prísľub takejto kontroly. Prevzaté z internetového portálu www.thentation.com
