Budúcnosť Európy – budúcnosť kapitalizmu (1)

Po odmietnutí ústavnej zmluvy voličmi vo Francúzsku a Holandsku upadla Európa do krízy. Jej koreňom je nespokojnosť vyvolaná stavom ekonomiky. Neokonzervatívci tvrdia, že jediným spôsobom riešenia súčasných ekonomických problémov Európy...
Počet zobrazení: 838

Po odmietnutí ústavnej zmluvy voličmi vo Francúzsku a Holandsku upadla Európa do krízy. Jej koreňom je nespokojnosť vyvolaná stavom ekonomiky. Neokonzervatívci tvrdia, že jediným spôsobom riešenia súčasných ekonomických problémov Európy je dekonštrukcia desaťročí sociálnych dávok, benefitov a programov, ktoré definujú európske poňatie kvality života v sociálne zodpovednej spoločnosti, úplné uvoľnenie trhu. Ak to Európa urobí, podľa neokonzervatívcov bude jej ekonomika rásť a ľudia prosperovať. Na druhej strane socialisti tvrdia, že nespútaný angloamerický liberálny ekonomický model odmeňuje bohatých na úkor ožobračovania pracujúcej triedy. Zaujímavým spôsobom sa tak nediskutuje o ústavnej zmluve, ale o budúcnosti kapitalizmu ako takého. Nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Stále viac Európanov sa pýta, či je lepšou cestou do budúcnosti liberálno-trhový model, alebo sociálna trhová ekonomika. Strata nepriateľa Vývoj udalostí pripomína proces, ktorý prebiehal pred dvadsiatimi rokmi v Rusku, keď Michail Gorbačov odpovedal na tlak zdola v ZSSR a satelitných krajinách v strednej a východnej Európe a spustil známu „perestrojku“. Gorbačov dúfal, že perestrojka stimuluje prehodnocovanie nedostatkov a chýb komunizmu. Jeho zámerom bolo zachrániť víziu socializmu reformovaním praktík, ktoré znehodnotili marxistickú ideológiu od počiatku sovietskeho experimentu. Jeho reformy však prišli príliš neskoro, komunistický systém sa zosypal. Pri 20. výročí perestrojky sa bývalý ruský premiér Michail Gorbačov zúčastnil ba Svetovom politickom fóre v talianskom Turíne. Stretli sa na ňom súčasní a bývalí svetoví lídri. Pán Gorbačov ma požiadal, aby som povedal niečo o stave Európe dve desaťročia po spustení jeho iniciatívy. Povedal som:„S pádom Berlínskeho múru a smrťou Sovietskeho zväzu stratil kapitalizmus globálneho protihráča a mohol presadzovať vlastnú vôľu... Možno je správny čas na to, aby sa kapitalistický tábor pustil do rovnakého sebaspytovania o svete, ktorý počas posledných vytvoril.“ Realita je nepekná. Zatiaľ čo zisky korpo-rácií vo svete rastú, 89 krajín sa má dnes hospodársky horšie ako začiatkom 90. rokov. Kapitalizmus sľuboval, že globalizácia zúži rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Namiesto toho sa táto priepasť rozšírila. 356 najbohatších rodín na planéte má majetok prevyšujúci ročný príjem 40 percent ľudstva. Tri najbohatšie rodiny – Bill Gates, Warren Buffet a Waltonovci – majú spolu majetok prevyšujúci 940 miliónov najchudobnejších ľudí zeme. Nesplnené sľuby Kapitalistickí ideológovia sľúbili spájať nespojené, priviesť chudobných ľudí do hi-tech globálnej komunity. Sľub nebol dodržaný. Dve tretiny ľudstva stále nikdy netelefonovali, jedna tretina nemá prístup k elektrine. V globálnom obchode ich to odsúva na okraj. Advokáti kapitalizmu sľúbili podporiť udržateľný ekonomický rozvoj, zachovať krehkú biosféru, od ktorej závisí život na Zemi. Napriek tomu pľundrujeme zostávajúce zásoby fosílnych palív a do atmosféry vypúšťame stále viac oxidov uhlíka. Ničíme ekosystémy, ohrozujeme prežitie iných živočíchov, zvyšujeme hrozbu globálneho otepľovania a riziko katastrofických klimatických zmien. Tvrdili nám, že globalizácia pod dohľadom kapitalistických trhov vytvorí stabilnejší a pokojnejší svet. Namiesto toho sa rozrastá terorizmus, cestovanie je menej bezpečné, podobne ako aj celý svet. Naši ekonomickí lídri kritizovali hlbokú korupciu prerastajúcu centralizované kapitalistické systémy a súčasne sa zapájali do rovnako škodlivej korporátnej korupcie, ktorá priviedla niektoré z „najdôveryhodnejších“ firiem sveta ku krachu a ich riaditeľov do väzenia. Neokonzervatívci útočili na centralizovanú moc vykonávanú z vrcholu gigantických komunistických štátnych byrokracií, no nahrádzali ju rovnako centralizovanou mocou koncentrovanou do rúk približne 500 globálnych korporácií, ktoré dnes riadia svet. Zlyhanie oboch protivníkov Prečo dve dominantné technológie industriálneho sveta tak viditeľne zlyhali? Pretože hlavné smerovanie každej nebolo dostatočne vyvážené protidávkou tej druhej. Nevytvorili sa tak potrebné brzdy a protiváhy, ktoré by vytvorili zo sveta lepšie miesto pre všetkých. Hlavné heslo komunizmu možno najlepšie opísať známym „od každého podľa jeho schopností, každému podľa jeho potrieb“. Bezpochyby vznešený princíp. V praxi však komunizmus udusil osobnú iniciatívnosť a vytvoril formu paternalistického vládnutia, ktoré oberalo jednotlivca o akúkoľvek autonómnosť, každého urobilo závislým od všemocného štátu. V konečnom dôsledku nebol nik zodpovedný za svoj osud, osud každého bol v rukách neosobnej štátnej byrokracie. Centrálne heslo kapitalizmu možno zas nájsť v slovách škótskeho liberálneho ekonóma Adama Smitha. V Bohatstve národov píše: „Každý jednotlivec sa trvalo usiluje nájsť najvýhodnejšiu činnosť pre kapitál, ktorým vládne. Neprihliada pritom na blaho spoločnosti, ale na osobnú výhodu. No sledovanie osobných výhod ho prirodzene alebo skôr nevyhnutne vedie k preferovaniu činnosti, ktorá je najvýhodnejšia pre spoločnosť.“ Smith veril, že trhu vládne neviditeľná ruka a garantuje, že každý bude získavať rovnako. Zabezpečiť treba len jej voľné pôsobenie. Neokonzervatívi ekonómovia a politici tomu veria stále. V skutočnosti sa neviditeľná ruka zmenila na úplne neviditeľnú. Neregulovaný trh riadiaci sa vlastnou logikou nevedie k väčšiemu podielu pre všetkých, ale k hre, v ktorej víťaz berie všetko. Ako inak vysvetlíme fakt, že americký model trhu viedol k dramatickému rozšíreniu priepasti medzi bohatými a chudobnými, a to v priamej úmere k oslabovaniu vonkajšej kontroly nad podnikateľskými aktivitami. Dnes zaznamenávajú americké korporátne zisky maximá, rast produktivity je bezprecedentný, napriek tomu je USA na 24. mieste medzi industrializovanými krajinami, pokiaľ ide o nerovnosť príjmov. Nižšie je už len Mexiko a Rusko. Amerika, ktorá praktizuje najčistejšiu formu trhového kapitalizmu, má najvyššiu mieru chudoby medzi rozvinutými industriálnymi krajinami. Jedno zo štyroch amerických detí žije pod hranicou chudoby. Súčasne je v USA najvyššia miera kriminality. 25 percent zo všetkých väzňov sveta je dnes v USA – sú to až dve percentá dospelej populácie. Článok bol uverejnený v jarnom vydaní štvrťročníka Social Europe www.social-europe.com Redakčne upravené (Dokončenie v budúcom čísle)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984