Antikvariát

Jarovi Michalikovi chôdza spôsobuje bolesť. Po nedávnej operácii má 17 stehov ako spomienku na roky aktívneho lezenia po skalách. Taký je aj jeho pohľad, bez náznaku sentimentu, tvrdý. Najskôr.
Počet zobrazení: 963

Jarovi Michalikovi chôdza spôsobuje bolesť. Po nedávnej operácii má 17 stehov ako spomienku na roky aktívneho lezenia po skalách. Taký je aj jeho pohľad, bez náznaku sentimentu, tvrdý. Najskôr. Je niečo pred 11. hodinou ráno, Jaro odomyká železné mreže. Čo je za nimi, vie presne len on. Ako vchádzame dovnútra zo zamrznutej ulice, vdychujem zmes vôní starých kníh, prachu a cigaretového dymu, ktorý sa zachytil na našom oblečení. V prítmí vidím stovkykníh naukladaných naokolo. Jaro nahmatá vypínač a po niekoľkých zablikaniach neónové svetlo presvieti interiér veľký skoro 40 m2. Ukáže sa spleť úzkych priechodov, ktoré sú jediným voľným miestom. Antikvariátov s knihami je v Bratislave málo. Jarov je ten najmenší. Umiestnený na prízemí panelového domu, v tichej bratislavskej štvrti je takmer neidentifikovateľný. Jeho prítomnosť prezradí iba zvonku, bielymi písmenami napísaný dvojriadkový názov ANTIK a VARIÁT. Knihy sú doslova všade. V preplnených drevených knižniciach, od podlahy až po strop naskladané vo vysokých komínoch. Pod oknom je umiestnený pracovný stôl zaprataný desiatkami kníh, starými hracími kartami, popolníkmi, fotografiami a kúskami papierov s narýchlo napísanými menami a telefónnymi číslami. Niekedy sa knihy zdajú ako ľadovce, ktoré si možno prehliadnuť iba z jednej strany. Ak však človek vie, čo hľadá, Jaro v sekunde odpovedá, či sa tu želaná kniha nachádza, a prinesie ju čo najrýchlejšie. Medzi klasickou literatúrou, komiksmi, starými LP, starými taniermi, albumami fotografií z 19. storočia sa dajú nájsť poklady: prvé vydanie Somerset Maugham, nemecké mapy, vzácne ruské edície Bob Dylana Slow Train A Comin’ a podivuhodné dagerotypie rodín v ich najlepšom nedeľnom oblečení, ako neprítomne pozerajú pred seba. „Interesting things,“ hovorí im Jaro. V jeho výraze je evidentný hlboký záujem a prepojenie s týmto mementom rozpadávajúcej sa histórie. Zbierka bola kompletizovaná dlho pred otvorením antikvariátu. Roky cestovania do dedín a malých miest, roky skúmania starých povál a pivníc, stoviek konverzácií a amatérskych hodín histórie. Antikvariát sa stal žijúcou históriou, ktorá je krehká a dočasná, ako boli mnohé spomienky. „Little people.“ Ďalšia z Jarových anglických fráz, ktorá nevyjadruje deti či vzrastom malých ľudí, ale malý počet prichádzajúcich zákazníkov. Znak postupného úpadku literatúry. „Ľudia nekupujú staré knihy, dávajú nové veci ako dary.“ Najčastejšími zákazníkmi sú starší umelci, filozofi, vysokoškolskí profesori, ktorí rutinne navštevujú antikvariát, aby si vymenili knihy i názory. Jeden deň ma predstavili slovenskému umelcovi Juliusovi Kollererovi. Útly muž s iskriacimi očami, divokými striebornými vlasmi a biblickou bielou bradou. Keď som sa mu ponúkol, že mu spravím portrét, zinscenoval si portrét sám. Teatrálne sa postavil za mreže a s frustrovaným výrazom na tvári vyhlásil: „Nevpustený do môjho obľúbeného obchodu!“ Ďalší z pravidelných návštevníkov je bývalý profesor na Fakulte telovýchovy Univerzity Komenského, slovenský majster v gymnastike Anton Gajdoš. Decentne oblečený, práve pricestoval z Chicaga, kde prednášal o gymnastických technikách. Pohár vína, kúsok sestrinho koláča a obligátna otázka, prečo som prišiel na Slovensko, prednesená v bezchybnej angličtine. „Keď si videl najmenší, musíš vidieť aj najväčší!“ A tak jedno sobotné ráno vyrážame do Leopoldova, sídla najväčšieho antikvariátu so starými knihami v strednej Európe pomenovaného Europik. Antikvariát Europik je v spoločnej budove s miestnou krčmou. Po zazvonení bránu otvorí bradatý muž oblečený v saku, na hlave kapitánska čiapka. Brána vo mne evokuje ťažké väzenské brány, ktoré som videl v starých filmoch. Vo vnútri budovy sa nachádza 250 000 starých kníh umiestnených na vysokých policiach, ktoré svojou veľkosťou pripomínajú monumenty. Tuhá, tichá hmota slov. „Kávu?“ opýta sa muž v kapitánskej čiapke. Volá sa Tibor Ďurák, majiteľ antikvariátu. Medzi jeho ďalšie vášne patrí rybárstvo a hra na akordeón. V antikvariáte majú okrem kníh svoje miesto aj desiatky starých písacích strojov, porcelán a zbierka akordeónov. A samozrejme, nevyhnutná jablkovica. Tibor pošle niekoho po pivo, vyberie nádherný taliansky akordeón a zahrá „We’ll meet again“, očividne iba pre mňa, a potom s nadšením pokračuje v hraní ľudových a cigánskych piesní. Tibor je veľmi charizmatický a rodený zabávač. Ukáže mi knihu návštev plnú podpisov politikov, známych osobností i neznámych zablúdilcov. V knihe sa nachádzajú aj fotografie Tibora oblečeného v saku a klobúku, stojaceho vedľa slovenských prezidentov a ruských konzulov. V Europiku je množstvo nádherných vecí. Napriek tomu má aj Tibor problémy s „little people“. Zopár televíznych reportáží a novinových článkov dali Tiborovi dôvod na oprášenie starého saka a nasadenia iného klobúka, ale celková podpora je to, čo je potrebné. Zvýšený záujem o knihy a kultúru by priniesol kúsok nádeje aj pre zabudnuté, zaprášené antikvariáty, kde je možné nájsť stratené poklady alebo iba kúsok jednoduchej histórie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984