Ako vláda podporuje mladé rodiny?

V predvolebnom období sa politické strany predbiehajú v predstavovaní svojich programov a vízií pre Slovensko.
Počet zobrazení: 859

V predvolebnom období sa politické strany predbiehajú v predstavovaní svojich programov a vízií pre Slovensko. To, že mladí ľudia na Slovensku nevidia perspektívu a že húfne odchádzajú do zahraničia, si väčšina politikov, ktorí doteraz vládli, nevšimla. „Vyštudovať, nájsť si prácu, byt a založiť rodinu,“ hovorí takmer každý mladý človek o svojich potrebách. Keď si rozoberieme tieto základné potreby mladých rodín takpovediac „na drobné“, pochopíme, že možnosť uplatnenia sa mladého človeka je u nás veľmi zložitá. Vzdelanie Pravicová vláda sa už trikrát pokúšala spoplatniť vysokoškolské štúdium. Návrh predstavoval riešenie, na základe ktorého by vysoká škola vyberala poplatky od študentov vo výške od 4- do 25-tisíc korún. Napriek sociálnym štipendiám a takmer komerčným pôžičkám by toto riešenie určite obmedzilo mladú generáciu v prístupe k vzdelaniu. Nemohli by študovať tí študenti, ktorí sú síce šikovní, ale bez potrebného finančného zázemia. Študent by mal podľa predstavy niektorých „erudovaných“ ekonómov opustiť školu s dlhom vyše 150-tisíc korún bez zabezpečeného bývania, bez istoty zamestnania a budúcnosti. Spoplatnenie bola takmer jediná viditeľná (aj to negatívna) iniciatíva ministerstva školstva. Nebola však v žiadnom prípade reformou školstva. Stále máme na Slovensku priveľa zbytočných odborov a priveľa nekvalitných univerzít. Štát by mal podporovať len to vzdelanie, ktoré bude naša ekonomika v dohľadnom čase potrebovať. Na Slovensku je to, žiaľ, naopak. Bezplatné školstvo bude treba v najbližšom období zachovať. Je hazardovanie s mladou generáciou, ak dovolíme, aby mladí ešte húfnejšie odchádzali študovať do zahraničia (bezplatne) a aby na Slovensku študovali len bohatí a ... (menej nadaní). Zamestnanosť Zo Slovenska odchádza mnoho mladých ľudí do zahraničia. Podľa neoficiálnych štatistík pracuje v zahraničí až 350 000 Slovákov. Rozhodovanie mladého človeka, či zostane na Slovensku alebo odíde do zahraničia, významne ovplyvňuje možnosť zamestnať sa doma. V súčasnosti je však na úradoch práce vedených takmer 60 000 nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 24 rokov. Toto číslo dokazuje, že na Slovensku nie sú pre absolventov vytvorené dostatočné podmienky. Mladí ľudia odchádzajú do zahraničia pre nedostatok pracovných ponúk. Ďalším dôvodom sú všeobecne nízke mzdy na Slovensku vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore, ktoré sú spôsobené aj pomerne vysokým odvodovým zaťažením. Zamestnávateľ musí okrem mzdy uhrádzať za zamestnanca aj odvody, čo zvyšuje náklady na pracovnú silu. Na znižovanie odvodov však podľa väčšiny realistických ekonómov nie je takmer žiadny priestor. Aj to sú dôvody, prečo veľmi pomaly vznikajú nové pracovné miesta, kde by sa mohli uplatniť najmä absolventi škôl. Cielená podpora zamestnávania absolventov je preto potrebná. Pomôcť by mohlo, keby štát pomáhal zamestnávateľovi hradiť odvody počas určitého obdobia za nového zamestnanca – absolventa školy. Úrad práce by platil odvody, zamestnávateľ by poskytoval mzdu. Absolvent školy by tak mohol počas určitého obdobia získať prvé zamestnanie, potrebnú prax a pracovné návyky. To by zlepšilo jeho situáciu na trhu práce, ktorý si v poslednom období vyžaduje prax ako nevyhnutnú podmienku získania zamestnania. Bývanie Asi najzákladnejšou podmienkou založenia rodiny pre mladých ľudí je vyriešenie otázky bývania. Vláda za toto volebné obdobie urobila opatrenia, ktoré rodinám nepomohli, skôr naopak. Štát prestal dotovať hypotekárne úvery formou percentuálneho príspevku. Zvýšila sa sadzba dane z pridanej hodnoty na 19 percent, čím výrazne stúpli ceny nehnuteľností. Štátny fond rozvoja bývania nedokáže uspokojiť dostatočný počet žiadateľov. Všeobecne vysoké ceny nehnuteľností nepomáhajú mladým ľuďom v získaní strechy nad hlavou. Rezignácia štátu v tomto sektore preto môže mať neblahé dôsledky do budúcnosti. Politici by sa mali zamyslieť, či by sa nemal opätovne zaviesť príspevok k hypotekárnemu úveru. Na základe adresných kritérií by ho mohol vyplácať úrad práce ako dávku štátnej sociálnej podpory. Žiadateľ by ho teda nedostal prostredníctvom banky. Banky by totiž prispôsobovali podľa zmeny výšky príspevku aj výšku úrokovej miery, samozrejme, vo svoj prospech. Rovnako by sa malo uvažovať o prehodnotení kritérií na poskytovanie úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania a tým o rozšírení okruhu úspešných žiadateľov o pôžičku. To si však bude vyžadovať primerané navýšenie finančných zdrojov fondu. Rodina O podpore rodiny sme informovali v predchádzajúcich číslach. Zaujímavé na predvolebnom období je to, ako sa politické strany predháňajú v navrhovaní riešení pre mladé rodiny. Najmä od tých, ktorí mohli a za 4 roky neurobili nič, to však vyznieva mimoriadne komicky. Typickým príkladom sú predstavitelia KDH, ktorí v predvolebnom období ohlasujú ochotu podporiť zvýšenie rodičovského príspevku pri prvom dieťati na 10 000 Sk. Pavol Minárik (KDH) pre denník Pravda 24. 5. 2006 uviedol: „Boli sme prví...,“ s tvrdením, že s takýmto návrhom prišlo KDH ako prvé. Vierolomnosť v politike možno prezentovať aj faktom, že KDH a celá pravicová koalícia mali počas tohto volebného obdobia trikrát na rokovaní parlamentu novelu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa z dielne Ľudmily Muškovej (ĽS-HZDS) a Róberta Madeja (SMER – sociálna demokracia). Trikrát nielen že nepodporili zvýšenie rodičovského príspevku na 10 000 Sk, ale v parlamente vystupovali proti tejto iniciatíve. Tento návrh bude po voľbách predložený opätovne. Buď ako vládny návrh zákona (dúfajme) alebo ako poslanecká iniciatíva. Poslanci pravice tak budú môcť zložiť reparát. Okrem pomoci štátu, ktorá súvisí s narodením dieťaťa, by bolo možné uvažovať aj s formou manželských pôžičiek. Príklad z Českej republiky jasne ukazuje, že manželská pôžička môže výrazne pomôcť mladej rodine. Kúpiť byt je jedna vec. Druhá, nemenej podstatná, je zariadiť domácnosť tak, aby sa v nej dalo slušne bývať. Štátny fond rozvoja bývania by mohol podobne ako v Čechách poskytnúť pôžičku vo výške 200 000 korún. Úroková miera by nemala byť vyššia ako základná sadzba NBS (v súčasnosti 3,5 percenta). Pôžička by sa poskytovala so splatnosťou na 4 až 10 rokov. Rozhodnú voľby Zo Slovenska nám húfne odchádzajú mladí ľudia. Problémom je, že neodchádzajú s perspektívou návratu. Skutočnosť je taká, že perspektívu na Slovensku nevidia. Je ťažké sa zamestnať. Ešte ťažšie nájsť dobre platenú prácu. Ceny nehnuteľností, ťažko dostupné úvery a takmer žiadna pomoc štátu negatívne vplývajú na možnosti zabezpečiť mladej rodine slušné bývanie. Narodenie dieťaťa je pre mladú rodinu priam finančná katastrofa. Na Slovensku štát mladým rodinám pomáha iba 20 percentám z toho ako v Českej republike. Či tento trend bude pokračovať, rozhodnú voľby. Rozhodnú najmä o tom, či pravica presadí návrh na spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ktorým tri roky traumatizovala slovenskú verejnosť. Rozhodnú aj o tom, či sa skutočnou podporou mladých rodín začne niekto vážne zaoberať. Pretože jedna vec je, keď si vládne strany niečo napíšu do volebného programu, a druhá vec, čo vo svojej reálnej politike doteraz presadzovali. Skúsenosť s 22 sociálnymi zákonmi, ktoré boli zrušené okamžite po voľbách v roku 2002, dokazuje, že volebné záväzky pre nich nemajú vyššiu cenu ako zdrap papiera. Na druhej strane môžu voľby vytvoriť priestor pre tých, ktorí tri roky v parlamente presadzovali zákony zo sociálnej oblasti. Môžu vytvoriť priestor na to, aby sa po voľbách návrhy opätovne predložili, a ak parlamentná matematika a volič dovolí, bude ich možné presadiť. Tak by sa na Slovensku mohlo opäť hovoriť o tom, že štát má záujem o dostupnejšie bývanie, alebo že podporuje mladé rodiny tak, ako to skutočne potrebujú. Presadenie manželských pôžičiek, opätovná podpora hypotekárnych úverov alebo pomoc pri narodení dieťaťa by boli toho jasným dôkazom. Autor je poslanec NR SR za SMER – sociálna demokracia

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984