Maliarske plátna na nezvyčajnom mieste

Počas mojej návštevy Apollo Business Centra sa pri obrazoch zastavilo aj asi desaťročné dievča aj so svojím otcom. Chodilo od obrazu k obrazu a pravým ukazovákom jasne dávalo najavo svoj názor: „Tento obraz sa mi páči, tento sa mi nepáči.
Počet zobrazení: 1181
16_IMG_Danis-m.jpg

Mená Peter Daniš, Jana Brezinová a Peter Sojka majú spoločných hneď niekoľko vecí: všetci traja sú študentmi 4. ročníka Vysokej školy výtvarných umení, študujú maľbu v ateliéri profesora Jána Bergera a ich obrazy aspoň na niekoľko dní spestrili inak skôr stereotypné prostredie bratislavského Apollo Business Centra. Namiesto o peniazoch, výnosoch a časových harmonogramoch tak mohli „biznismeni“ aspoň na chvíľu (napríklad počas obedňajšej prestávky) diskutovať o umení. Páči – nepáči Počas mojej návštevy Apollo Business Centra sa pri obrazoch zastavilo aj asi desaťročné dievča aj so svojím otcom. Chodilo od obrazu k obrazu a pravým ukazovákom jasne dávalo najavo svoj názor: „Tento obraz sa mi páči, tento sa mi nepáči. Tieto dva sa mi nepáčia. Tento sa mi páči,“ mierila prstom razantne raz na jedno a hneď zas na druhé plátno. Svoje súdy vyslovovala nahlas, rozhodne, bez zaváhania. Páči – nepáči. Na prvý pohľad také jednoduché. A predsa, čím sme starší, čím viac máme toho „napozeraného“, čím širšie sú naše teoretické vedomosti, máme čoraz väčší problém vysloviť túto jednoduchú vetu. Namiesto toho sa kritiky menia skôr na akési „návody“, ktoré nám majú napomáhať v uchopovaní, vo vnímaní toho-ktorého diela. Poskytujú indície, no nie riešenia, komparujú a rozoberajú, no nehodnotia. Ťažko povedať, či je to správne. Minimálne pre kritika je výhodnejšie zostať nezaujatý, hoci pozorný čitateľ dokáže na pozadí jeho opisov, metafor a analógií neraz odhaliť subjektívny názor. Na druhej strane, pre čitateľa je recenzia detektívky napínavejšia, keď sa nedočíta, kto je vrah. Aspoň je nútený zájsť do knižnice, divadla, kina či na výstavu a prostredníctvom kritikových „pomôcok“ vytvoriť si na dielo vlastný názor. Z diváka (čitateľa) sa tak nestáva len pasívny prijímateľ absolútnych tvrdení, ale človek premýšľajúci, schopný polemizovať, zaujímať kritické postoje. Traja autori – tri rukopisy Vráťme sa však k spomínanej výstave a vyslovme o nej(z vyššie uvedených dôvodov) čosi viac, než len páči – nepáči. Poukladané na maliarskych stojanoch predstavujú svoje práce v úvode vymenovaní traja študenti VŠVU. Do ukončenia štúdia im ostávajú už len dva roky, väčšiu časť majú teda za sebou. Čo sa dá „naučiť“ za štyri roky? Nakoľko je možné zdokonaliť sa v maliarskych technikách? Kam pokročiť vo svojich námetoch? Je vôbec možné dospieť počas pár ročného štúdia k vlastnému umeleckému štýlu? Osobitému spôsobu umeleckého vyjadrovania sa? Dokáže sa študent počas štúdia vyprofilovať nielen v technickej, ale aj ideovej rovine? To je niekoľko z otázok, ktoré v divákovi vyvolávajú vystavované plátna. Možno však na základe takej úzkej vzorky dospieť k odpovediam aspoň na niektoré z nich? Pokúsiť sa o to môžeme. Veď jednou z hlavných priorít umelca by malo byť úsilie vytvoriť dielo, ku ktorému percipient neostane ľahostajný. Aj negatívna reakcia je vždy lepšia ako žiadna. Medzi vystavovanými dielami môžeme vyčítať niekoľko umeleckých tendencií. Smerovanie k abstrakcii, k figurálnej tvorbe aj krajinomaľbe. Je oceniteľné, že diela (hoci vychádzajú z toho istého ateliéru) sa nezlievajú do jedného myšlienkového konceptu či umeleckého štýlu (ako neraz býva zvykom), ale sú vždy príznačné pre príslušného autora. Máme tak pred sebou troch autorov – a tri rukopisy. Obaja Petrovia sa predstavujú ôsmimi, resp. deviatimi dielami, Jana Brezinová vystavuje síce len dve plátna, no o to veľkorozmernejšie. Peter Daniš a Jana Brezinová svojimi dielami naznačujú príklon k abstrakcii a ich práce predstavujú (predovšetkým námetovo) pomerne kompaktný celok. Brezinová sa pohráva predovšetkým s dualizmom svetla a tieňa; prostredníctvom ich postupných prelínaní alebo naopak ostrých dotykov vytvára na plátne chvíľami až akési mystické napätie. A po dlhšom skúmaní sa na pozadí abstraktných ťahov odhaľuje skrytá figúra. Brezinovej maľba tak osciluje na dvoch brehoch – figurálnom aj abstraktnom – a ich sytnéza poskytuje priestor na plodný výtvarný dialóg – dialóg farby a svetla, abstrakcie a figúry, diváka a umelca. U Petra Daniša nenájdeme žiaden figurálny náznak. Ako prvá do oka udrie práca s farbou, ktorá sa stáva pre Daniša jedným z dominantných výrazových prvkov. Zrak percipienta atakujú kontrasty čiernej a bielej, žltej a červenej, modrej a čiernej. Na druhej strane však treba upozorniť, že dynamické pohrávanie sa s farebnými kontrastmi dominuje len polovici plátien, tá zvyšná smeruje skôr k monochromatickosti. Danišova maľba tak prechádza akoby viacerými štádiami. Navyše, kým dynamické farebné plátna sú po stránke tematickej zviazané istým spôsobom s realitou (možno ich vnímať ako akési zväčšeniny, výrezy reality, hoci sa zameriavajú na jej abstraktné fragmenty), čím sú monochromatickejšie, tým viac sa vzdávajú aj toho najmenšieho kontaktu so skutočnosťou. Na konci ostáva len „farba“. Tvorba Petra Sojku stojí vo výraznom protiklade s ostatnými dvoma vystavujúcimi. Od abstrakcie sa totiž dostávame k portrétom a krajinomaľbe. Sojkova tvorba je tematicky najmenej ucelená, autor akoby ešte hľadal svoju ideálnu výtvarnú polohu. Dokonca ani portréty sa nevyznačujú štýlovou jednotou – jeden je klasickým portrétom dievčaťa na neutrálnom pozadí, druhý zas spája realizmus s abstrakciou. Nechýba ani autoportrét. Nie že by štýlová či tematická jednota mali byť známkou kvality, no v tomto prípade sa naozaj zdá, že za nesúrodosťou sa skrýva hľadanie. Na to má však Sojka ešte plné právo. Krajinomaľby, ktoré tvoria polovicu jeho vystavovaných diel, síce štýlovú koherentnosť nepostrádajú, no chýba im osobitá pečať autora. Zvoliť si krajinomaľbu ako žáner je riskantné, pretože jeho dlhá história ponúka čoraz menej možností na vlastnú invenciu. Aj u Daniša možno, samozrejme, nájsť rôzne, predovšetkým americké inšpirácie, no Sojkove krajinomaľby miestami zabiehajú až ku gýčovosti. Prieskum Sojka, Daniš a Brezinová, to sú len traja zo študentov VŠVU v Bratislave. Začiatok júna patrí však už tradične tzv. Prieskumu, prehliadke semestrálnych prác študentov VŠVU. Ateliéry maľby, sochy, fotografie, architektúry, textilu, úžitkového umenia, reštaurovania, grafiky či dizajnu sa pre verejnosť otvoria 2., 3. a 4. júna 2006 od 9:00 do 18:00 na Hviezdoslavovom námestí 18, Koceľovej ulici 23 a Drotárskej ceste 44. Počas týždňa bude možné nahliadnuť, aká výtvarná generácia sa na Slovensku rodí, a zamyslieť sa nad tým, či má budúcnosť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984