Povolebný hlavolam
Sobotné voľby priniesli dve rôzne radosti. Prvá zavládla v sídle Smeru, lebo volebný výsledok sociálnych demokratov potvrdil dlhodobé prognózy a prevýšil vlastné očakávania. Opačná panovala v sídle SDKÚ, keďže Mikulášovi Dzurindovi sa podarilo získať o vyše šesť percent viac hlasov než dlhodobo ukazovali prieskumy volebných preferencií. Najväčšie sklamanie zo šestice parlamentných strán muselo po uzavretí volebných miestností panovať v centrálach HZDS a KDH. Iba necelých 55 percent oprávnených voličov počas víkendu rozhodlo, že do poslaneckých lavíc na najbližšie volebné obdobie nezasadnú zástupcovia Komunistickej strany Slovenska a ani Slobodného fóra. Výsledky naznačujú zmenu Predvolebné prognózy poukazovali na veľmi nízky záujem občanov o ich priamu účasť na volebnej súťaži. Konečný výsledok napokon potvrdil, že takmer polovica ľudí sa nechce zaujímať o dianie na domácej politickej scéne, voliči nenašli dostatočné dôvody, prečo by sa mali na voľbách aktívne zúčastniť. Tento negatívny trend znižovania účasti na voľbách by mal byť vážnym mementom nielen pre politikov, ale i samotných občanov. Pri takomto vývoji sa totiž veľmi ľahko môže stať, že vďaka nezáujmu väčšiny ľudí o vývoj v spoločnosti budú o veciach verejných rozhodovať neštandardné a minoritné strany či politickí „podvodníci“. Ševcova Komunistická strana Slovenska dostala v sobotu od svojich bývalých voličov spravodlivú odmenu. Za štvorročné ničnerobenie v zákonodarnom zbore či za prázdne nostalgické úlety „neprebudených“ komunistických lídrov do minulosti nemohli v centrále KSS kalkulovať s lepším výsledkom. Martinákovej Slobodné fórum síce odchod (spolu)zakladateľa Ivana Šimka ešte prežilo bez vážnejšej ujmy, nakoniec však predsa len politicky pohorelo pre vlastné vnútrostranícke konflikty. Vnútorné šarvátky počas ostrej volebnej kampane podlomili dovtedy suverénne nohy predsedníčky SF a pre stranu sa to skončilo výrazným volebným neúspechom. Väčšina voličov podporila politickú zmenu, ktorej hlavným reprezentantom je strana Smer, pričom na opačnom konci nosnej konfliktnej línie stojí SDKÚ. Dzurindovci dokázali zužitkovať rady zahraničných poradcov a svojou kampaňou zmobilizovali tých voličov, ktorí podporujú zachovanie kontinuity v uskutočňovaní už naštartovaných pravicových reformných „pokusov“. Na druhej strane sa potvrdil trend neustále pokračujúceho prepadu podpory HZDS. Za jedno desaťročie sa znížila dôvera a zároveň i podpora V. Mečiara takmer o dve tretiny stabilných voličov. Líder hnutia dnes už nie je schopný „nabaľovať“ nových voličov aj preto, že sa stal čoraz nečitateľnejším a menej principiálnym politikom. Kresťanskí demokrati sa v predvolebnom období mýlili najmä v tom, že im tvrdá ideologizácia nosných komunikačných tém pridá na sile. Ľudia nakoniec jasne odmietli úsilie KDH o návrat spoločnosti do čias stredoveku a výsledok 8,3 percenta môže byť pre štrnásťčlennú mužskú družinu i útechou, lebo pri vyššej voličskej účasti mohlo hnutie skončiť s ešte horším výsledkom. Možné kombinácie Kto bude zostavovať novú vládu? Po dvoch volebných obdobiach je viac-menej isté, že podmienky na zostavenie novej vlády bude formulovať líder víťaznej strany R. Fico. Definitívne rozdelenie parlamentných kresiel však prinieslo so sebou okrem iného aj celkom zaujímavú skutočnosť. HZDS sa ako víťazovi predošlých dvoch parlamentných volieb nepodarilo zostaviť vládu, pričom po terajších voľbách sa môže hnutie stať rozhodujúcim partnerom pre novoformujúcu sa pravicovú vládnu koalíciu. Vladimír Mečiar zvolil pred štyrmi rokmi stratégiu, ktorej výsledkom bolo výrazné zníženie vlastného voličského potenciálu, len aby zvýšil koaličný potenciál svojej strany. Teraz však vyvstáva otázka, či HZDS nebude musieť na získanie priamej vstupenky do vlády obetovať po svojich voličoch aj vlastného šéfa. Základným cieľom každej politickej strany je uspieť vo voľbách a následne získať podiel na výkonnej moci. Z hľadiska rozlúštenia povolebného hlavolamu sa dnes rysuje niekoľko možných koaličných zoskupení. V novej vládnej koalícii budú môcť pôsobiť dve, tri alebo až štyri politické strany. Na základe doterajších, dokonca aj povolebných vyhlásení predstaviteľov Smeru a SDKÚ sa v tejto chvíli dá s veľkou pravdepodobnosťou vylúčiť väčšinová dvojkoalícia Smer – SDKÚ. Vznik takejto koalícia by potvrdil tézu, že v politike nie je nič nemožné, ale zároveň by sa tým veľmi výrazne naštrbila dôvera voličov strany Smer voči je lídrovi R. Ficovi. Sociálni demokrati totiž získali historicky najlepší volebný výsledok pre sociálnodemokratickú alternatívu najmä preto, že presvedčili voličov, že ponúkajú pozitívnu zmenu, zmenu, ktorá sa bude opierať o hodnoty solidarity a súdržnosti pri uskutočňovaní celospoločenských reforiem. Stabilná vládna trojkoalícia je možná len za aktívnej účasti Smeru-SD. V takejto koalícii však budú ficovci zohrávať vždy dominantné postavenie, čo je na jednej strane pre nich výraznou výhodou (budú maž právo nárokovať si presadenie predovšetkým vlastných priorít), na druhej strane im to sťažuje podmienky na koaličné rokovania (potenciálni partneri nebudú chcieť prijať rolu štatistov). Táto skutočnosť preto bude rozhodujúcim momentom pri všetkých koaličných rozhovoroch o určení pravidiel fungovania budúcej koalície, ktorej dominantným aktérom bude strana Smer. Z hľadiska počiatočného vyjednávania by sa najmenej problematickým koaličným trojuholníkom mohlo zdať spojenie Smeru s HZDS a SNS. Na druhej strane vznik takejto koalície je dosť nepravdepodobný nielen pre medzinárodnopolitické prekážky, ale aj preto, že pre ficovcov by to mohla byť veľmi nestabilná koalícia s predčasným koncom. Do tandemu Smer – HZDS môžu tak ešte pribudnúť napríklad Hrušovského kresťanskí demokrati alebo Bugárova SMK. Ak vezmeme do úvahy výraznú ideologickú vyhranenosť dnešného KDH, tak pravdepodobnejšia sa javí skôr tá druhá trojkombinácia. Zodpovednosť Smeru Týmto možným trojkoalíciám pod taktovkou R. Fica môže výraznejšie konkurovať len štvorkoalícia, ktorej aktérmi by boli bývalí partneri z predchádzajúcich dvoch vlád, ktoré viedol M. Dzurinda. Do spolku SDKÚ, SMK a KDH by bolo potrebné pribrať ešte Mečiarovo HZDS. Pri úvahách o tejto povolebnej koalícii zohráva zaujímavú úlohu fakt, že všetci štyria partneri by si boli z hľadiska prerozdelenia mocenských pozícií viac-menej rovní. Zároveň i otázka dohodnutia kompromisov či presadenia vlastných programových priorít do vládnych dokumentov by mohla byť ľahšie zodpovedaná, ako keď je na mocenskej šachovnici jeden výrazne dominantný hráč. Najväčším hazardom z hľadiska budúceho vývoja Slovenska by bol scenár vytvorenia menšinovej vlády s tichou podporu ktorejkoľvek strany v Národnej rade SR. Voliči uplynulú sobotu rozhodli a rozdali politikom povolebné mocenské žetóny, ktoré viac ako sa dalo očakávať zamotali hlavolam ďalšieho povolebného vývoja. Situácia však určite nie je bezvýchodisková, ale vyžiada si veľkú dávku trpezlivosti a politickej zručnosti. Najväčšiu zodpovednosť prebrala po sobotňajších voľbách na svoje plecia strana Smer. Pritom ide nielen o zodpovednosť za ďalší vývoj slovenskej spoločnosti, ale i za budúcnosť a postavenie celého sociálnodemokratického hnutia. A okrem toho si už dnes musia v Smere uvedomovať, že aktívna komunikácia je základnou premennou vo vzorci budúceho volebného úspechu... Autor je politológ, venuje sa politickým analýzam
