Miliardy z našich vreciek talianskemu Enelu

Dzurindova vláda sa zlou privatizáciou Slovenských elektrární postarala o neúmerné zisky talianskej súkromnej elektrárenskej spoločnosti. Enel bude tieto zisky dosahovať na úkor všetkých občanov Slovenska. Podľa porovnaní, ktoré pred časom zverejnil Eurostat, máme v prepočte na kúpnu silu obyvateľstva najdrahšiu elektrinu v Európskej únii. Predošlá vláda pritom súhlasila, že Enel bude mať ďalšie výhody, ktoré slovenských daňových poplatníkov budú stáť miliardy korún. Eurostat zverejnil, že priemerná cena za jednu kilowatthodinu (kWh) elektrickej energie v Európskej únii je 0,165 PPS. Lenže cena elektriny za jednu kilowatthodinu na Slovensku je až 0,290 PPS. PPS (Purchase Power Standard) je štandardná jednotka, ktorú Eurostat používa na porovnávanie cien podľa reálnej kúpnej sily obyvateľov daného štátu. Slovákom drahšie ako Talianom Cena elektrickej energie teda v porovnaní prostredníctvom reálnej kúpnej je na Slovensku vyše dvojnásobne drahšia ako je priemer únie. Z toho logicky vyplýva, že v Európe sú štáty, v ktorých je elektrina lacnejšia ešte výraznejšie. Keď ceny elektriny porovnávame v prepočte na euro, tak za elektrinu platíme najviac v stredoeurópskom regióne, hoci platy sú tu vyššie než u nás. Za jednu kWh zaplatia občania na Slovensku 0,162 eura, v Maďarsku 0,136 eura, v Česku 0,130 eura a v Poľsku dokonca len 0,121 eura. Dodnes si pamätáme, prečo mala byť privatizácia Slovenských elektrární výhodná: zahraničný majiteľ mal priniesť potrebné investície predovšetkým do dostavby jadrových zdrojov a zapojenie sa do európskeho trhu s elektrinou nám malo priniesť aj zlacnenie elektriny pre obyvateľov. Nič z toho sa nekoná. Enel prišiel na Slovensko zarábať, nie znižovať ceny, na ktoré sme si už aj tak zvykli. Ani privatizácia rozvodných energetických závod nepriniesla lacnejšiu elektrinu, hoci ich vzájomná konkurencia mala prospieť práve nám zákazníkom. Opak je pravdou, ceny elektriny od ich privatizácie stúpajú a tomuto trendu zatiaľ nebráni ani regulačný úrad, ktorý rozhoduje netransparentne a verejnosť netuší, na základe čoho uznáva energetickým firmám stále vyššie ceny. V takejto situácii už asi nikoho neprekvapí ani fakt, že Enel nie je schopný slovenským zákazníkom zabezpečiť ani len také ceny elektriny, aké dokáže garantovať v „rodnom“ Taliansku, kde sú predsa len vyššie platy než u nás. Rovnako ako na Slovensku, aj na Apeninskom polostrove je dominantným výrobcom elektriny Enel a jedna megawathodina (MWh) sa tam predáva za 10,30 eura, zatiaľ čo na Slovensku to je 16,18 eura! To sú však len absolútne čísla. V porovnaní cez paritu kúpnej sily ponúka majoritný vlastník SE svojim rodákom elektrinu o 65 percent lacnejšie než Slovákom! U nás to je 29,02 PPS/MWh, zatiaľ čo v Taliansku len 10,21 PPS/MWh. Ďalšie štátne dotácie... Privatizéri, ktorým Dzurindova vláda v porovnaní s budúcimi výnosmi odovzdala miliardové štátne hodnoty doslova za babku, sa cítia na Slovensku naozaj ako doma. Enel totiž nedostal len takmer voľnú ruku v monopolnom prostredí a konkurencii, ktorá existuje iba na papieri, ale v skutočnosti pre ňu nie sú vytvorené minimálne technické podmienky. Pravicový kabinet mu ešte ponúkol ďalšie miliardové dotácie a úľavy, na ktoré sa poskladáme my všetci. Stručne povedané, ide o to, že Enel sa zaviazal dokončiť rozostavané bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach. Prvá otázka znie, či to vôbec potrebujeme, druhá, či to zaplatí Enel, ktorému vlastne dokončená jadrová elektráreň bude patriť. Zatiaľ čo na prvú otázku je odpoveď sporná, na druhú jednoznačná. Enel dostavia svoju elektráreň za naše peniaze. Mochovce, ale aj Jaslovské Bohunice zaplatíme dvakrát: prvýkrát v priamych dotáciách či daňových úľavách na ich dostavbu, druhýkrát v cene elektriny, do ktorej regulačný úrad započítava i náklady na ich likvidáciu v podobe odvodov do tzv. jadrového fondu. Enel bude podobne ako doteraz štát odvádzať za prevádzku jadrových elektrární do fondu na ich likvidáciu len zlomok potrebnej sumy, na čom ušetrí za 35 rokov asi dve miliardy eur (čiže necelých 40 miliárd korún). Rozdiel medzi jeho a štátnym dlhom je však v tom, že štát (čiže daňoví poplatníci) ho v konečnom dôsledku aj tak bude musieť uhradiť, doteraz za „seba“, odteraz za Enel. Aby Enel nebol týmito odvodmi až tak zaťažený, Dzurindova vláda súhlasila so zvláštnym príplatkom k cene elektriny, ktorý bude občanov a firmy stáť ročne do 600 miliónov eur. Aby to nebolo málo, štát sa v privatizačnej zmluve zaviazal, že celých 6 rokov si nebude nárokovať vyplatenie žiadnych dividend, hoci menšinovým akcionárom zostáva. O rovnakom záväzku Enelu však nebolo ani reči. ... i daňové úľavy Dzurindova vláda počas rokovaní s Enelom súhlasila aj s tým, že pokryje časť nákladov za zmluvy, ktoré spoločne s privatizačným poradcom (zahraničná súkromná firma PriceWaterhouseCoopers) označili za nevýhodné. Celkovo nás tento „špás“ bude stáť asi 13 miliónov eur. Napokon má Enel dostať aj desaťročné daňové prázdniny vo výške presahujúcej 130 miliónov eur a investície do dvoch nových blokov v Mochovciach si údajne bude môcť odpísať namiesto 30 už za 10 rokov, čo by mu ušetrilo ďalších asi 80 miliónov dolárov. Organizácia Greenpeace sa domnieva, že občania Slovenska sa stali obeťami nevýhodnej privatizácie, ktorá tiež vyplýva z príliš silnej orientácie na jadrové zdroje. Slovensko má totiž dnes so svojimi 56 percentami tretí najvyšší podiel jadrových elektrární na výrobe elektrickej energie na svete. „Ukazuje sa, že tvrdenia politikov o tom, ako vysoký podiel jadrových elektrární zabezpečí Slovensku lacnú energiu, boli a sú nepravdivé,“ hovorí Jan Beránek, koordinátor energetickej kampane Greenpeace. Ten v informáciách pre SLOVO navyše upozornil, že „Enel je pritom jediná veľká elektrárenská spoločnosť v Európskej únii, ktorá neprevádzkuje žiadne jadrové elektrárne. Samozrejme, zmenilo sa to až vstupom Enelu do SE.“ Všetky fakty svedčia o tom, že privatizácia Slovenských elektrární sa neudiala v prospech občanov, ale výlučne v prospech ich nového majiteľa. A to ešte nespomíname jasný dôkaz v podobe zámerného nevyužívania ekologicky najčistejšej a najbezpečnejšej elektriny z Vodného diela v Gabčíkove len preto, lebo to nevyhovuje finančným ziskom Enelu. Ten pritom porušil aj záväzok z privatizačnej zmluvy. Prehodnotenie tejto privatizácie by malo byť vážnou výzvou pre nastupujúcu Ficovu vládu. Autor je politológ