Verejnoprávne médiá s politickým „krytím“
Spomínate si? Od októbra minulého roka rozhlasová rada vyhlasovala konkurz na generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. Kandidáti predkladali projekty. Rada kandidátov vypočúvala. V dvoch kolách volila. Nikoho nezvolila. Celý proces sa zopakoval. Neúspešne. Tak ešte raz. Osoby a obsadenie sa prakticky nemenili. Tu ktosi odpadol, tu ktosi pribudol, výrazný posun však nenastal. Úspešné zavŕšenie trápneho a nekonečného príbehu komentátor pravicových novín potom pomenoval: čistý politický handel. Čistý politický handel Prečo handel toľko trval? Fígeľ bol v zákone, ktorým bývalá koalícia voľbu riaditeľa zverila mediálnym radám. Kandidát musel dosiahnuť desať z pätnástich hlasov členov rozhlasovej rady. Zvolila ich Národná rada. Nominanti rady boli akože nezávislí, v skutočnosti nasadení politickými stranami. Odrobinku dostali aj opozičné strany – v pomere, ktorý nemohol ohroziť koaličnú dvojtretinovú väčšinu potrebnú na voľbu generálneho riaditeľa. Lenže – čo čert nechcel: od prijatia zákona uplynul nejaký čas a v parlamente sa „preskupovali“ poslanci. Rozhlasová rada prestala kopírovať pôvodné rozloženie síl. Výsledok? Generálny riaditeľ nemohol byť zvolený, koalícia a „odídenci“ nemali v Rozhlasovej rade desať „svojich“. Preto sa čakalo, kým piatim členom rozhlasovej rady skončí mandát. Stalo sa to vo februári. Nasledovala nová voľba členov mediálnej rady. Do Národnej rady prišlo vyše štyridsať návrhov od rozličných inštitúcií, ktoré majú zo zákona právo navrhnúť členov mediálnej rady. Navrhovateľmi boli napríklad PEN, Syndikát novinárov, Združenie miest a obcí Slovenska, Verejnosť za verejnoprávnosť. Nikto z ich kandidátov neuspel. Dzurindova koalícia v parlamente bez problémov prevalcovala vtedajšiu opozíciu. Predseda mediálneho výboru (SDKÚ) verejne a bez rozpakov povedal, že budú hlasovať za „svojich“ nominantov. Národná rada zvolila kandidátov, ktorí mali politické „krytie“. V inovovanej rozhlasovej rade nasledovala voľba Miloslavy Zemkovej za generálnu riaditeľku SRo. V predchádzajúcich kolách, ešte v starom zložení rady, táto kandidátka neuspela. O hlavu vtedy viedli súčasný programový a bývalý generálny riaditeľ SRo. Politické „krytie“ inovovanej rady sa ukázalo byť úspešné. Pôrod nikoho zo strážcov nezávislosti médií mimoriadne nevzrušil. Napriek do očí bijúcim faktom. Iba pravicový guru (v Sme) sucho konštatoval, že je to čistý politický handel. Členmi rád by mali byť nezávislé osobnosti z rozličných vrstiev spoločnosti a mali by garantovať záujmy celej populácie. Koncesionárske poplatky sú vstupenkou k verejnej službe. Platíme ich všetci – starí i mladí, ľaví i praví, pekní i škaredí. Verejnosť sa však len nemo prizerala, ako sa – vďaka politickým nomináciám do mediálnych rád – počas Dzurindovej vlády z televíznej verejnej služby stal kanál s tovarom bez záruky a z verejnoprávneho rozhlasu dobrá trafika. Príbeh sa odvíja od zjavne politicky zložených rád a ich voľby generálnych riaditeľov. V blízkej budúcnosti nás čaká pravdepodobne politickovýchovné školenie, v ktorom budú „slušní“ ľudia dvíhať prst, ba možno aj písať do Štrasburgu. Ohrozená bude vraj nezávislosť médií. Prvý piskot sme už zaznamenali. Minister Marek Maďarič totiž uvažuje o zmene mediálneho zákona, ktorým by vrátil voľbu generálnych riaditeľov STV a SRo do parlamentu. Podľa poslanca Tomáša Galbavého (SDKÚ) bol by to návrat späť smerom k väčšej závislosti STV. Osviežme si pamäť. Súčasný minister kultúry Marek Maďarič bol podpredsedom televíznej rady, ktorá zvolila za generálneho riaditeľa Richarda Rybníčka. Verejne opakovane upozorňoval na politikárčenie v rade. Pri predložení programovej štruktúry Slovenskej televízie, ktorá podľa neho nespĺňala kritériá verejnej služby, radu opustil. Ako jediný z pätnástich členov. Dnes uvažuje o možnosti vrátiť voľbu generálneho riaditeľa verejnoprávnych médií do parlamentu. A z radov súčasnej opozície a spriaznených propagandistov už počuť pokriky: je to krok späť, Fico sa chce zmocniť médií! V zrkadle toho, čo sa v médiách dialo, vidno však celkom iný obraz. Nevidia iba ranení slepotou. Voliť generálneho riaditeľa v parlamente nie je ideálne riešenie. V slovenských pomeroch však čistejšie, ako skryté politické handle, ktorých sme boli svedkami. Získať väčšinu zo sto päťdesiatich členov Národnej rady je totiž určite zložitejšie, ako získať desať hlasov z pätnástich členov mediálnej rady. Ak je úvaha vrátiť voľbu do parlamentu krokom späť, treba s tým súhlasiť. A tento krok späť privítať. Poslancov si koncesionári volia sami a transparentne. Poslanci sú politicky čitateľní, vieme od koho (od čoho) sú závislí. Čo nevieme, je cena, za ktorú sa získava dobrá trafika, keď volia nominanti s politickým „krytím“. Autorka je bývalá poslankyňa NR SR, pracovala v mediálnom výbore
