Nenápadná privatizácia vody
Jednou z nosných tém strany Smer – sociálne demokracia v júnových parlamentných voľbách bola otázka privatizácie strategických podnikov. Líder sociálnych demokratov Robert Fico voličom verejne prisľúbil, že jeho strana po vstupe do vlády zabráni privatizácii podnikov, ktoré majú pre život spoločnosti strategický význam. „Nie je možné, aby štát bezhlavo predával železnice, letiská či energetické podniky.“ Okrem toho súčasný šéf exekutívy v predvolebných diskusiách zdôrazňoval, že jeho kabinet preverí privatizačné rozhodnutia Dzurindovej vlády a tam, kde sa zistí porušenie zákona, urobí nápravu. V kontexte s predvolebnými vyhláseniami musela Ficova vláda v ostatných dňoch riešiť otázku privatizácie bratislavského, košického letiska a taktiež musela rozlúsknuť dilemu ohľadom predaja šiestich teplárenských spoločností. V úzadí záujmu vládneho kabinetu i širokej verejnosti však naďalej zostáva nenápadná privatizácia vodárenských spoločnosti. Vlastníkom vodárenských spoločnosti už od roku 2003 nie je štát, ale miestna samospráva. Podľa zákona sú to práve obce a mestá, ktoré majú povinnosť zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Podľa poslanca mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi Stanislava Čurného je na prospech veci, že sa po niekoľkoročnom úsilí podarilo previesť vlastníctvo vodárni zo štátu na samosprávu. „Samospráva tak získala reálny nástroj na ovplyvňovanie činnosti vodárni, samozrejme na druhej strane má aj zodpovednosť za to, ako sa bude nakladať s majetkom týchto spoločnosti.“ Realita na Spiši Minister pôdohospodárstva ešte v máji roku 2003 vydal rozhodnutie, ktorým sa podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie rozdelil na dve spoločnosti. Jednou z nich sa stala Podtatranská vodárenská spoločnosť. To čo sa predtým nepodarilo politikom pri schvaľovaní zákona o vyšších územných celkoch, vykonala za nich voda. „Voda spojila Spiš v jeden celok a historických trinásť spišských miest a takmer dvesto obcí spoločne získalo akcie v Podtatranskej vodárenskej spoločnosti“, hovorí zástupca spišského občianskeho združenia „Naša obec“ Stanislav Hanula. Novovzniknutá vodárenská spoločnosť však nezostala dlho jednoliatym subjektom. Po necelom roku akcionári, teda zástupcovia obcí a miest, rozhodli, že od januára 2005 bude firma rozdelená na dve samostatné časti, na infraštrukturálnu a prevádzkovú. Proces delenia Podtatranskej vodárenskej spoločnosti verejne podporila i primátorka Spišskej Novej Vsi Anna Fedorová. Podľa nej rozdelenie spoločnosti bolo správnym krokom do budúcna a tejto transformácie sa netreba obávať. „Do infraštrukturálnej časti spoločnosti stále patrí celý nehnuteľný majetok a do prevádzkovej len to, čo súvisí s dodávkou vody, kanalizáciou a čistením odpadových vôd“, pripomína pravidlá rozdelenia primátorka A. Fedorová. Na celej transformácii spoločnosti by asi naozaj nebolo nič zvláštne, ak by sa po niekoľkých týždňoch od rozdelenia firmy nezačal pripravovať nový zámer. Zámer, ako predať či dlhodobo prenajať novovzniknutú prevádzkovú časť ďalšiemu, najlepšie zahraničnému „strategickému“ partnerovi. Potreba vstupu „strategických“ partnerov do fungujúcich strategických odvetví sa pritom stala akousi okrídlenou formulkou na obhájenie úmyslu sprivatizovať to najlukratívnejšie, čo sa na Slovensku dalo a ešte stále dá. Účelová transformácia „Rozdeľovanie vodárenských spoločnosti bolo iba účelovou záležitosťou, ktorá mala pomôcť určitým skupinám získať kontrolu nad strategickou surovinou, nad vodou“. Toto tvrdenie opiera Janka Kubíková o svoje bezmála tridsaťročné skúsenosti v oblasti vodného hospodárstva. Podľa nej boli napríklad bývalé vodárenské podniky na Spiši dlhodobo najziskovejšie v celom východoslovenskom regióne. Nájsť logiku v dnes už schválenom tridsaťročnom prenájme prevádzkovej spoločnosti zahraničnému investorovi nevedia ani poslanci Spoločného poslaneckého klubu v spišskonovoveskom mestskom zastupiteľstve. „Na ostatnom zasadnutí sme požiadali vedenie mesta, aby vysvetlilo proces transformácie spoločnosti i výhodnosť predaja prevádzkovej časti firme Veolia z Francúzska na obdobie tridsiatich rokov,“ hovorí poslanec S. Čurný. Poslanci sa dočkali stručnej odpovede. Ide o dobrú vec a o všetkom je už v konečnom dôsledku rozhodnuté. Podľa Spoločného poslaneckého klubu bolo a stále je dianie v Podtatranskej vodárenskej spoločnosti zahalené zvláštnym rúškom tajomstva. Jeho člen Ladislav Findura neskrýva rozčarovanie nad tým, že poslanci neustále dostávali iba strohé informácie o dianí v spoločnosti, o jej rozdelení na dve časti či o neskoršom predaji akcií prevádzkovej spoločnosti. „Myslím si, že strategické rozhodnutia v spoločnostiach, v ktorých má majetkovú účasť mesto, a teda i jeho obyvatelia, by mali byť prerokované a schválené v zastupiteľstve“. Uzatvára svoj pohľad na celú situáciu L. Findura. Ešte ďalej zachádza S. Hanula zo združenia „Naša obec“, ktorý je presvedčený o tom, že k všetkým záležitostiam, ktoré majú výrazný vplyv na budúci rozvoj mesta, by sa mali vyjadriť občania, možno aj využitím inštitútu referenda. Na Spiši však pri téme voda platilo zvláštne pravidlo. V tak zásadnej záležitosti v mene občanov i ich volených zástupcov rozhodla úzka skupinka dočasne vyvolených a zvolených starostov či primátorov. Pochybnosti okolo predaja Predchádzajúca transformácia Podtatranskej vodárenskej spoločnosti a dnes i predaj jej prevádzkovej časti upútal pozornosť nielen niektorých regionálnych predstaviteľov, ale i zástupcov Európskej komisie. V Bruseli sa už preveruje konanie viacerých európskych vodárenských spoločnosti, pretože euroúradníci začali mať pochybnosti v tom, či takýto spôsob transformácie vodárenských spoločností nepredstavuje ohrozenie stratégie pre realizáciu projektov spolufinancovaných z európskych fondov. „Komisia má právo preveriť, či peniaze daňových poplatníkov, ktoré tečú z európskych zdrojov do ktorejkoľvek členskej krajiny, nie sú zneužívané v prospech úzkych súkromných podnikateľských skupín.“ Špecialista na európske záležitosti Tomáš Koziak okrem toho dodáva, že európske peniaze môže pre regióny zachrániť skutočnosť, že ich prijímateľom bude na Slovensku infraštrukturálna spoločnosť, ktorej vlastníkom je samospráva. A štát cez regulačný úrad nepripustí novým prevádzkovateľom drasticky zvyšovať poplatky za pitnú vodu. Podľa týždenníka Trend pochybnosti okolo regulárnosti predaja akcií Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti francúzskej firme Veolia viedli minimálne jedného z účastníkov medzinárodného tendra k tomu, aby podal podmet na príslušný súd. Súťaž na predaj akcií bola v závere minulého roka totiž vypísaná len v jedinom zahraničnom tlačenom periodiku a zároveň v „extrémne“ krátkom čase. V priebehu piatich týždňov museli reálni záujemcovia doručiť výberovej komisii ich záväzné finančné ponuky. Najvyššiu cenu za odkúpenie akcií ponúkla česká spoločnosť Ondeo Services. Išlo o sumu 550 miliónov korún, pričom víťaz tendra – francúzska spoločnosť Veolia – ponúkol 400 miliónov. Okrem ceny je zvláštnosťou celého tendra skutočnosť, že otváranie obálok s oficiálnymi ponukami bolo neverejné a uchádzači o kúpu akcií nemali ani najmenšiu možnosť obhájiť svoje ponuky pred akcionármi, teda pred zástupcami obcí a miest. Minulý týždeň Protimonopolný úrad SR schválil Zmluvu o vstupe spoločnosti Veolia do prevádzkovej časti Podtatranskej vodárenskej. Nový „strategický“ partner si teda môže uplatňovať všetky svoje právomocí. A tak je definitívne jasné, akým jednoduchým spôsobom sa môžu obísť právne normy, aby sa dalo bezproblémovo a nenápadne privatizovať, rozhodovať o nás bez nás. Bez čistej vody sa žiť nedá. Otázne je, či si túto zásadnú vec uvedomujú i samotní primátori či starostovia, ktorí po decentralizácií rozhodujú často o veciach, ktorých dôsledky siahajú do ďalekej budúcnosti. V prípade Spišskej Novej Vsi je to alarmujúcejšie o to viac, že dlhodobý plán investícii do vodného hospodárstva v meste neráta so žiadnou výraznejšou investíciou, skôr majú „stratégovia“ podtatranskej vodárenskej snahu rušiť posledné alternatívne zdroje pitnej vody pre metropolu Spiša. V tomto prípade však už nejde o nenápadnú privatizáciu, ale o verejné ohrozenie zdravia obyvateľstva, a to by už nemalo uniknúť pozornosti i iných. Autor je poslanec MsZ v Spišskej Novej Vsi
