Na zmeny čaká aj politický systém

Program Ficovej vlády ponúka občanom viac solidarity, pozornosť sa sústreďuje na budovanie vedomostnej spoločnosti, naznačuje úsilie o znižovanie pretrvávajúcich regionálnych rozdielov a realizácie jeho viacerých zámerov by mali zmenšovať i sociálne nerovnosti. Na rozdiel od odpovedí na ekonomicko-sociálne otázky však chýbajú jasnejšie predstavy na ďalšie formovanie domáceho politického systému, na vytváranie otvorených pravidiel pre širokú politickú súťaž a občiansku angažovanosť. Počas uplynulých dvoch volebných období takmer všetky relevantné politické strany verejne kritizovali pravidlá pre parlamentné voľby. Pred nimi sa strany vždy verejne zaviazali zmeniť ich, deň po voľbách však rýchlo zabudli na pôvabne znejúce predvolebné sľuby. Ani na základe programového vyhlásenie terajšej vlády sa nezdá, že by sa v blízkej budúcnosti mohlo niečo v tomto smere posunúť dopredu. Za pozitívnu pritom určite nie je možné považovať hneď prvú iniciatívu vládnych poslancov, ktorí chcú zmeniť pravidlá pre nastupovanie náhradníkov do NR SR. Každý návrh, ktorý ignoruje výsledné pozície kandidátov na volebných listinách a za určujúce kritérium pre nástup náhradníka stavia stranícku poslušnosť, je krokom naspäť. Ani vládni, ani opoziční poslanci sa nehrnú do splnenia verejne sľubovanej zmeny v často kritizovanom volebnom zákone. Polemika o zmene pomerného systému na väčšinový, sporadická diskusia o vytvorení dvojkomorového zákonodarného zboru nerieši v našich podmienkach takmer nič. Na pravidlá a princípy fungovania politického systému je totiž nevyhnutné pozerať sa komplexne, od miestnej, cez regionálnu, až po vrcholovú politiku. Úsilie dostať do vrcholovej politiky osobnosti, ktorých sila vychádza z ich postavenia v regiónoch, je správne, ale namiesto straníckeho rozhodovania o náhradníkoch je lepším nástrojom vytvorenie viacerých volebných obvodov podľa samosprávnych krajov pri zachovaní terajšieho volebného systému. Zároveň by takéto riešenie posilnilo váhu voličských hlasov (reálnejšie previazanie voliča s politikom) a následne sa tým rozširuje i sloboda každého novozvoleného poslanca, čím sa znižuje význam mocenských hier, ktorých scenáre píšu predstavitelia úzkeho straníckeho vedenia. Parlamentné strany teda nerozptyľujú obavy, že sa ani v tomto volebnom období nepodarí vytvoriť priestor pre aktívnejšie zapájanie ľudí do politických rozhodnutí. Potom sa však nemožno čudovať, že z roka na rok je záujem ľudí o veci verejné nižší. Autor je politológ