Trojnásobný trest smrti v Strednej Ázii
V roku 1995 bolo podľa vzoru Strany islamskej obnovy Tadžikistanu vytvorené Hnutie islamskej obnovy Uzbekistanu. Sídlo hnutia sa spočiatku nachádzalo v Pešávare, neskôr v Kábule. Tam v roku 1998 organizácia zmenila svoj názov na Islamské hnutie Uzbekistanu. Na jeho čele je amir (náčelník) Tochir Juldašev. A práve on dal nedávno o sebe znovu vedieť. Prezidenti Kirgizska, Tadžikistanu a Uzbekistanu sa dostali na jeho zoznam smrti. Ruská špecializovaná informačná agentúra Ferghana.ru orientujúca sa na Strednú Áziu minulý týždeň informovala o vyhlásení adresovanom niektorým vplyvným redakciám (BBC, Sloboda, Hlas Ameriky atď.), ktoré je vraj z dielne hlavného ideológa Islamského hnutia Uzbekistanu T. Juldaševa. V tomto dokumente sa o. i. uvádza: „...rozhodli sme sa obrátiť na všetkých moslimov v súvislosti s piatym výročím udalosti, ktorá zásadne zmenila svetovú politiku... v dôsledku útoku na Ameriku, ktorá si myslela, že je neporaziteľná sa svetová politika zmenila, keď G. Bush začal vojnu proti Afganistanu...“ V tomto vyhlásení sa ďalej hovorí, že členovia Islamského hnutia Uzbekistanu, ktorí našli „nový domov“ v Afganistane, tam aktívne – k nevôli Taškentu – bojovali proti koaličným okupantom bok po boku s Talibanom. V týchto bojoch – k spokojnosti Taškentu – zahynul aj vtedajší vojenský veliteľ paramilitantnej časti Islamského hnutia Uzbekistanu Džuma Namangani. Čo je však vo vyhlásení najdôležitejšie? T. Juldašev tvrdí, že Islamské hnutie Uzbekistanu, nehľadiac na optimistické vyjadrenia predstaviteľov tajných služieb Pakistanu, Kirgizska a hlavne Uzbekistanu, funguje a pripravuje nové násilné akcie. A aby dal svojim tvrdeniam dôveryhodnejší rozmer, vo vyhlásení sa ďalej uvádza: „...nezabudli sme na moslimov, ktorí boli pred rokom zabití v Andižane... my budeme reagovať na represie moslimov v Strednej Ázii, v Rusku alebo v celom regióne. Trváme na tom, aby všetky režimy prestali terorizovať moslimov... chceli by sme pripomenúť I. Karimovovi, E. Rachmonovovi a K. Bakijevovi, že skoro budú potrestaní (!) za svoje zločiny...“ Starý známy Áno, je to ten T. Juldašev, ktorý sa niekoľkokrát stretol s Usáma bin Ládinom a ktorý už dávno poslal pozdravy svojim „bratom“ v Čečensku – Zelimchanovi Jandarbyjevovi a Šamilovi Basajevovi so žiadosťou prestať sa realizovať len na regionálnej úrovni a prejsť na riešenie globálnych otázok. Najmä však k zjednoteniu moslimov v boji proti nepriateľom islamu! A to zrejme nepočul poslednú prednášku pápeža Benedikta XVI. T. Juldašev bol zároveň prvý, kto hodil rukavicu prezidentovi Uzbekistanu I. Karimovovi a sformuloval požiadavky „skutočných moslimov“ v Strednej Ázii. Od výzvy k udalostiam v Batkene, Oši, či Andižane bol už len krôčik, ktorý pre región znamenal veľký skok. Veľký skok späť. Čestné miesto Islamské hnutie Uzbekistanu má svoje čestné miesto v zozname teroristických organizácií, čo jej členom (najmä Uzbeci, Tadžici, Kazaši, Tatári, Turkméni atď.) nebráni, aby spokojne vegetovali v Pakistane a čakali na svoju príležitosť. Domov do Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgizska, teda do Ferganskej doliny, sa vrátiť nemôžu, tak aspoň hrozia. A keďže hlavný uzbecký kleptokrat I. Karimov nechal pred pár dňami odsúdiť imáma mešity Chodža Nuridtin v Taškente, 39-ročného Richtumidina Fachrudinova na 17 rokov nepodmienečne, pričom mu bolo vyčítaných porušenie 30 paragrafov Trestného kódexu Uzbekistanu, má o čom rozmýšľať. Podobne aj prezident Tadžikistanu Emomali Rachmonov, ktorý sa hlava-nehlava, vytvárajúc svoj kult osobnosti, pripravuje na prezidentské voľby 6. novembra 2006. No a kirgizský novototalista Kurmanbek Bakijev to má doma, podobne ako jeho stredoázijskí kolegovia, tiež vnútropoliticky dosť zlé. Hlavne, ak sa nedávno prevalili jeho problémové kontakty s odióznym ruským oligarchom Borisom Berezovským. V Uzbekistane, Tadžikistane či Kirgizsku sa vždy nájde niekto, koho spomenutí prezidenti alebo niekto z prezidentskej rodiny rodiny udupali svojimi čižmami. Podľa informácií z Taškentu len v Uzbekistane je vo väzeniach viac ako 60-tisíc ľudí, z ktorých 11-tisíc bolo odsúdených za ohrozenie ústavného zriadenia krajiny. Na súdoch sa však priznali len k svojej náboženskej viere a organizovanú nespokojnosť s režimom odmietli. No a potom je možné relatívne ľahko tento odpor finalizovať. Tak potom hrozby vyzerajú realisticky. Ale tiež sa dajú I. Karimovom, E. Rachmonovom a K. Bakijevom propagandisticky zneužiť. Nuž ale aj o tom je dnešná Stredná Ázia. Problémová Ferganská dolina Históriu uzbeckej islamskej opozície možno umiestniť do začiatku 90. rokov, keď sa vo Ferganskej doline (najmä v Namangane) začali – vďaka finančnej pomoci náboženských organizácií z rôznych moslimských krajín-vytvárať neformálne islamistické združenia (Tovba – Pokánie, Adolat – Spravodlivosť, Islom Laškarlari – Bojovníci islamu). Treba si uvedomiť, že Ferganská dolina bola vždy z pohľadu rozvoja islamu, religiozity obyvateľstva a dodržiavania islamských tradícií špecifickým regiónom Strednej Ázie. Podľa najnovších údajov tajnej služby Pakistanu sa T. Juldašev skrýva niekde v horách na hraniciach Afganistanu a Pakistanu. Teda tam, kde neplatí žiaden zákon, kde vláde zvláštny poriadok. Tak sú vlastne všetci radi, že nielen do Kábulu, ale aj do Taškentu, Dušanbe a Biškeku je tak ďaleko. Keď však treba postrašiť Európu, tak traja prezidenti budú tvrdiť, že je to vlastne blízko. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo
