Ministerstvo navrhuje znížiť financovanie informatizácie, odborníci pred tým dôrazne varujú

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) navrhuje výrazne menej peňazí na informatizáciu z európskych fondov než predošlá vláda.
Počet zobrazení: 1400

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) navrhuje výrazne menej peňazí na informatizáciu z európskych fondov než predošlá vláda. Mimovládne organizácie, ktoré už niekoľko rokov pôsobia v oblasti informatizácie, nesúhlasia s týmto návrhom, ktorý koncom minulého mesiaca MVRR SR zverejnilo na pripomienkovanie aj na svojej internetovej stránke. V najbližších siedmich rokoch by z eurofondov malo na informatizáciu ísť o vyše 200 miliónov eur menej. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja to presadzuje v zmenenom návrhu Národného strategického referenčného rámca (NSRR) na roky 2007 – 2013. Už pôvodný návrh na dolnej hranici Ide o zásadný programový dokument, podľa ktorého sa od budúceho roka začnú míňať peniaze určené pre Slovensko z európskych fondov. Ministerstvo ho má do októbra predložiť vláde. Finálna verzia NSRR spolu s operačnými programami bude po schválení vládou oficiálne zaslaná Európskej komisii čo najskôr po vydaní Strategických usmernení Spoločenstva, ktorých vydanie sa v harmonograme Európskej komisie predpokladá v októbri 2006. Medzi strategickými prioritami zostáva priorita Znalostná ekonomika s troma špecifickými prioritami, medzi ktorými prvou je informatizácia spoločnosti. Medzi operačnými programami (OP) je aj Doprava a informatizácia spoločnosti, ktorého riadiacim orgánom je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, pričom financie na tento operačný program budú plynúť z Európskeho fondu pre regióny a rozvoj (ERDF) a Kohézneho fondu. Nemilým prekvapením je fakt, že MVRR SR navrhuje, aby namiesto pôvodných 850 miliónov eur išlo na špecifickú prioritu Informatizácia spoločnosti iba 621 a pol milióna (presne 621 530 086 eur). To by znamenalo výrazný ústup od prezentovanej podpory informatizácie, ktorá sprevádza vládu Roberta Fica už od samého začiatku. Podľa informácie z poradenskej skupiny eEurope už pôvodný návrh Dzurindovej vlády bol na dolnej hranici toho, čo chcú na informatizáciu z eurofondov minúť iné členské krajiny Európskej únie – okolo 10 percent. Okrem financovania tejto špecifickej priority počíta Národný strategický referenčný rámec na roky 2007 – 2013 s financovaním informatizácie v rámci niektorých iných programových zámerov. Napríklad v operačnom programe Bratislavský kraj sa na prioritu inovácie a informatizácia navrhuje vyčleniť 26 100 000 eur. Návrh nie je v súlade s programom vlády V deň vypršania termínu na zasielanie pripomienok k novému návrhu Národného strategického referenčného rámca (NSRR) na roky 2007 – 2013 poslali predstavitelia občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP) zásadnú pripomienku. Ide o priamu reakciu na návrh MVRR SR, podľa ktorého bude v najbližších siedmich rokoch Slovensko využívať prostriedky z európskych fondov na informatizáciu v oveľa menšej miere, než si to pôvodne predstavovala vláda Mikuláša Dzurindu. PPP vo svojom stanovisku vyslovujú zásadný nesúhlas s týmto krokom. Argumentujú predovšetkým tým, že Slovensko podľa väčšiny porovnaní a štatistík Európskej únie „patrí jednoznačne medzi najzaostalejšie členské štáty EÚ v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti“. Týka sa to najmä dostupnosti širokopásmového internetu (broadbandu) a úrovne elektronizácie služieb verejnej správy (eGovernment). „Ak táto oblasť nebude prioritou slovenskej vlády, toto zaostávanie sa bude naďalej prehlbovať a vážne ohrozovať ďalší kvalitatívny rozvoj verejnej správy, vzdelávacích a vedeckých inštitúcií, malého a stredného podnikania,“ varuje výkonný riaditeľ PPP Milan Ištván. Zároveň sa domnieva, že „tento návrh nie je v súlade so schváleným programom vlády v časti o informačnej spoločnosti a nepomôže jeho realizácii.“ Podobnú oficiálnu pripomienku zaslala aj IT Asociácia Slovenska (ITAS). Jej prezident Juraj Sabaka dokonca požaduje, aby prostriedky na špecifickú prioritu informatizácia spoločnosti nielen že neznižovali z 850 na 621,5 mil. eur, ale aby sa zvýšili až na 1,15 mld eur. „Je to desať percent všetkých zdrojov z európskych fondov. Ale dokonca aj takýto objem prostriedkov síce zmierni zaostávanie SR v oblasti informatizácie, ale neumožní výraznejšiu zmenu pozície Slovenska v oblasti stupňa rozvinutosti informačnej spoločnosti v kontexte ostatných, predovšetkým pôvodných členských krajín EÚ,“ vysvetľuje J. Sabaka. Informatizáciu potrebujú aj regióny ITAS v tejto súvislosti upozorňuje, že „podľa oficiálnych dokumentov EÚ bolo zo štrukturálnych fondov na roky 2004 – 2006 v krajinách európskej únie alokovaných na intervencie do informačnej spoločnosti okolo 8 percent. V SR bolo alokovaných iba 0,96 percenta.“ Pritom podľa informácií z eEurope Advisory Group v pripravovanom programovacom období 2007 – 2013 bude tento podiel v iných krajinách presahovať 10 percent. Počudovanie nad návrhom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vyjadril aj novinár Braňo Ondruš, ktorý sa tejto problematike venuje už sedem rokov. „Budovanie informačnej spoločnosti je jednou z kľúčových podmienok na zachovanie a rast konkurencieschopnosti Slovenska, ako aj nevyhnutný základ na budovanie vedomostnej spoločnosti a teda aj úspešného Slovenska,“ argumentuje. Ondruš upozorňuje, že informatizácia síce prináša úspory, ale vyžaduje si veľké úvodné investície. „Slovensko si ich dnes z vlastných zdrojov nemôže dovoliť, preto by malo rozumnejšie uvažovať nad využitím iných, cudzích zdrojov, najmä ak sú neopakovateľné.“ V ďalšom programovacom období s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote totiž bude na tom Slovensko ekonomicky tak dobre, že už nebude mať nárok na takú objemnú pomoc od Európskej únie ako dnes. Nehovoriac o tom, že sa o ňu budú uchádzať nové, ešte chudobnejšie členské štáty. Pozitívne síce možno hodnotiť úsilie vlády Roberta Fica, aby viac peňazí z európskych fondov putovalo priamo do regiónov. Ale aj tak by si vláda mala byť istá, že idú na reálne projekty, ktoré skutočne regiónom pomôžu. Informatizáciu regióny potrebujú ako soľ. Jedným z mnohých príkladov je budovanie metropolitných optických sietí, ktoré by mohli viesť k zníženiu cien za internet pre koncových užívateľov. Metropolitné siete zároveň umožňujú pomerne lacné pripojenie všetkých úradov, inštitúcií a organizácií na vysokorýchlostný (širokopásmový) internet, čo povedie k znižovaniu nákladov na ich fungovanie a efektívnejším službám občanov. Znalostná spoločnosť, nielen ekonomika Braňo Ondruš okrem toho upozorňuje, že keď už MVRR SR pripravovalo nový návrh, malo by zohľadniť celostný pohľad na problematiku znalostnej spoločnosti, ktorý sa usiluje prezentovať vicepremiér Dušan Čaplovič. Od nového NSRR napríklad očakával premenovanie strategickej priority Znalostná ekonomika na Znalostnú spoločnosť. Doterajší názov považuje za absolútne nepresný a nemyslí si, že ide len o hru so slovíčkami. „Táto terminológia je poplatná ekonomizácii všetkého, čo presadzoval predovšetkým bývalý minister financií Ivan Mikloš. Je to škodlivé, lebo iné oblasti života spoločnosti sú potom odsúvané na druhú koľaj len preto, lebo nemajú priame prepojenie na národné hospodárstvo. Alebo sa do nich nezmyselne násilne tlačia ekonomické kritériá ako prioritné.“ Podľa Ondruša to dokazujú aj názvy špecifických priorít v rámci strategickej priority Znalostná ekonomika, z ktorých „iba jedna má priamy súvis s ekonomikou ako takou.“ Prvou je Informatizácia spoločnosti, druhou Výskum a vývoj vrátane súvisiacej infraštruktúry vysokých škôl a len tretia je naozaj ekonomická: Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb prostredníctvom inovácií. „Nechápem, prečo by informatizácia spoločnosti či výskum a vývoj na školách mali slúžiť len ekonomike,“ čuduje sa B. Ondruš. Nezmyselnosť takéhoto chápania dokazuje aj tým, že v rámci priority Informatizácie spoločnosti sú tri opatrenia, ktoré už na prvý pohľad nemožno zaradiť pod ekonomiku či hospodárstvo: Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb (vrátane informatizácie zdravotníctva), Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry a napokon Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu. Logika pomenovania Znalostná ekonomika bola podľa niektorých zainteresovaných ľudí iba v tom, aby financie na túto oblasť mohol mať pod kontrolou Ivan Mikloš, ktorý chcel byť naďalej ekonomickým vicepremiérom. Teraz je však dôvod, aby sme upustili od tohto nezmyslu a držali krok s modernými krajinami. Lenže na to ani dnešné vedenie MVRR SR nemyslí. Autor je politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984