Kašlite na reformu, zachráňte ľudí
Ministerstvo financií akosi cudne prišlo s návrhom na zmenu pomeru delenia dôchodkových odvodov medzi Sociálnou poisťovňou a súkromnými fondami. Jeho hovorca Miroslav Šmál sa pritom poponáhľal ubezpečiť novinárov, že je to len jeden z návrhov. Šmálová „kolegyňa“ z ministerstva práce dokonca povedala, že jej rezort nič také ani len nenavrhne. Pritom je zrejmé, že dôchodkové sporenie je hazardnou lotériou so starobou ľudí. Základnou filozofiou Kaníkovej „dôchodkovej reformy“ totiž nie sú vyššie penzie. Tie občanom nezaručuje ani nový dôchodkový systém ani zákony, o ktoré sa opiera. Jeho podstatou je pravidelné ukladanie si istej čiastky peňazí do finančnej inštitúcie, ktorá s nimi obchoduje. Výsledný dôchodok bude závisieť od výšky odvádzanej sumy, situácie na finančných trhoch, poctivosti štátneho dozoru a „šikovnosti“ a „usilovnosti“ správcu peňazí. Nízke mzdy, nízke úspory, nízke dôchodky To sú však pochybné premenné. Súkromné fondy nepredstavujú perpetum mobile na peniaze. Povedzme, že mesačne budete 30 rokov odvádzať 9 percent z hrubej mzdy. Väčšina Slovákov zarába maximálne okolo 15-tisíc, čiže pôjde o asi 1 350 korún mesačne. Ak počítate s tým, že na penzii strávite 15 rokov, takto si našetríte na dôchodok vo výške 2 700 korún mesačne. Mzdy síce každoročne stúpajú, ale podobne stúpajú aj ceny. A v konečnom dôsledku desaťtisíce korún vás budú stáť rôzne poplatky, ktoré dôchodcovskej spoločnosti platíte. Naozaj sa tešíte na trojtisícový dôchodok? Tzv. druhý pilier je sporenie: kto sporí viac a dlhšie, nasporí viac, kto menej a kratšie, nasporí málo. Peniaze nie sú komáre, nebudú sa len tak sami od seba množiť ako huby po daždi. Už z tohto pohľadu je terajší dôchodkový systém výhodný maximálne pre tých, ktorí zarábajú poriadne veľa, aby si poriadne veľa mohli nasporiť. Pri takých mzdách, aké máme na Slovensku, drvivú väčšinu nečaká „ružová“ staroba. Navyše pri odchode do penzie nemusíte dostať ani to, čo ste si uložili po odrátaní poplatkov. Dôchodkové spoločnosti totiž vaše peniaze investujú, aby ich mohli zúročiť. Výška úrokov vo váš prospech závisí od úspechu investície. Už pred spustením „reformy“ predstavitelia investičných spoločností varovali, že ak bude investovanie prísne regulované, treba očakávať nízke úroky, aj pod úrovňou inflácie. Lenže ak investovanie regulované nebude, hrozí, že rizikovejšie investície sa skončia krachom a ľudia o svoje dôchodkové úspory prídu úplne. Ďalším nebezpečenstvom po nízkych odvádzaných sumách je teda možnosť „neúspešnej“ investície. Stratu vám v takom prípade nenahradí nikto. O úspory na dôchodok (alebo o ich časť) prídete. Dôchodkový systém plný podvodov Obavy z vytunelovania uložených peňazí na Slovensku nie sú bezdôvodné. Tento režim síce „chráni“ naše zdravie tým, že nás pokutuje za nezapnuté bezpečnostné pásy v aute, ale keď išlo o miliardy často starých ľudí v tzv. nebankových subjektoch (BMG Invest, Horizont, AGW a pod.), zmohol sa len na varovania politikov. Navyše stúpenci súkromného dôchodkového sporenia spochybňujú účinnosť štátnej Sociálnej poisťovne. Ak je štát neschopný zabezpečiť nám dostatočné dôchodky, prečo máme veriť, že je schopný ochrániť naše úspory v cudzích rukách? Veď aj samotní autori „reformy“ presadzovali, aby „ochrancom“ nebol Úrad pre finančný trh najmä pre doterajšie prešľapy. Ak sa teda ÚFT „pretlačil“ politicky, ako môžeme veriť, že politicky nebude rozhodovať o správcovských spoločnostiach? A prečo zrazu pre tých istých ľudí už ÚFT nepredstavuje problém? Ak by sme aj toto všetko nechali bokom, je tu ešte motivácia dôchodkových fondov uprednostňovať záujmy radových občanov. A tá je takmer nulová, čo potvrdzuje aj najnovšia prax. Niekoľko druhov poplatkov sú jediným výnosom, ktorý je v terajšom dôchodkovom systéme zaručený zákonom. Ľuďom zákon nezaručuje nič, ale správcovským spoločnostiam zaručuje výšku niekoľkých poplatkov, ktoré nám môžu každý mesiac automaticky stŕhať z ušetrených peňazí, aj keby ich nezúročili ani o pol percenta. Dokonca, aj keď ich investujú zle, a časť z nich pohltia neúspešné investície. Ešte viac odhaľuje v pondelok zverejnený návrh na spoplatnenie prechodu z jednej spoločnosti do druhej. Škandalózne je už úsilie takto obmedziť slobodnú voľbu občanov, pred spustením „reformy“ ba ani počas mohutných náborových kampaní o tom nepadlo ani slovo. Ešte škandalóznejší je však oficiálny dôvod: správcovské spoločnosti chcú takto zabrániť podvodom! Panebože! Dôchodkové firmy teda priznávajú, že ani len nábor klientov nemajú pod kontrolou a je plný podvodov. Reforma odvodového pomeru nestačí Pritom za to môžu samé, lebo podvody na ľuďoch spustili sľubmi o „švajčiarskom dôchodku“ a podobnými klamstvami. Namiesto vysvetľovacej kampane sme boli svedkami masívnej reklamy, o ktorej pravdivosť sa nikto nestaral. Nešlo totiž o zabezpečenie dôchodkov, ale čo najväčšieho počtu sporiteľov, nešlo o zabezpečenie pokojnej staroby ľudí, ale čo najväčších príjmov dôchodkových fondov. Ich vedenie zlyhalo pri kontrole „poisťovacích agentov“. Akú máme záruku, že nezlyhá pri kontrole investičných manažérov, ktorí budú obchodovať s našimi peniazmi? Robert Fico si už predvolebným úmyslom zmeniť pomer odvodov medzi Sociálnou poisťovňou a zahraničnými súkromnými fondmi získal podporu odborníkov. Už doterajšie slovenské skúsenosti však stačia na to, aby každý rozumne a nezávisle uvažujúci človek navrhol a presadzoval oveľa razantnejšiu reformu súčasného dôchodkového systému. Tzv. druhý pilier predstavuje priveľké riziko, o čom svedčia skúsenosti z Chile. Vysoká nezamestnanosť, rozsiahla čierna ekonomika a najmä nízke platy spôsobujú, že si ľudia ani pri najlepšej vôli nedokážu nasporiť dosť na dôstojnú starobu. Nadácia F. A. Hayeka, ktorú podporujú magnáti, podľa vlastných slov „odštartovala petíciu za záchranu dôchodkovej reformy“. Od sociálnodemokratickej vlády právom očakávame, že namiesto „reformy“ zachráni dôchodky obyčajných ľudí. Autor sa od roku 2000 venuje analýze tzv. dôchodkových reforiem
