Pre vedu je dôležité nadšenie

Prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc. sa narodil v Bratislave, kde v roku 1963 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte UK. Pracuje v oblasti experimentálnej kardiológie, funkčnej morfológie a fyziológie, kde dosiahol vynikajúce výsledky ...
Počet zobrazení: 1007
4-m.jpg

Prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc., nositeľ Radu Ľ. Štúra I. triedy, prvý podpredseda Slovenskej akadémie vied Prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc. sa narodil v Bratislave, kde v roku 1963 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte UK. Pracuje v oblasti experimentálnej kardiológie, funkčnej morfológie a fyziológie, kde dosiahol vynikajúce výsledky pri ischémii myokardu pri adaptácii srdca na ischémiu a pri poškodení srdca voľnými kyslíkovými radikálmi. Mimoriadne výsledky dosiahol i v subcelulárnej lokalizácii enzýmov zapojených do signalizácie v bunke srdcového svalu. Prof. Slezák sa zúčastňoval a dodnes zúčastňuje na výskumoch nielen u nás, ale i v zahraničí na univerzitách v Los Angeles, New Yorku, Kanade a v ďalších vedeckých centrách. Bol pri zrode viacerých vedeckých spoločností a akadémií. Je členom európskych i svetových vedeckých spoločností a akadémií vied a nositeľom mnohých vyznamenaní. Pritom neustále, už 43 rokov, pracuje aj pedagogicky na LF UK i na zahraničných univerzitách, kde zastával významné funkcie. Prezident SR na návrh vlády SR udelil Jánovi Slezákovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. S hosťom Slova sa zhovárala Marta Moravčíková Ocenenia naozajstných osobností, nie umelo vyrobených hviezdičiek sú u nás viac výnimkou ako pravidlom. Všeobecne platí skôr to, že naša spoločnosť ako celok nemá záujem oceniť osobnostný vklad ľudí vytvárajúcich skutočné hodnoty, ktorými ju zveľaďujú serióznymi výsledkami, nie napríklad kriminálnymi či mediálnymi aférami. Najmä kult podenkových celebrít či nestarnúcej mladosti vyraďuje z pracovného ringu neraz už aj ľudí medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. Čo môže taký postoj spôsobiť vo vede? - Verím, že v konečnom dôsledku sa veda aj v tomto prípade ubráni. V normálne fungujúcej spoločnosti je to tak, že hodnoty, ktoré vytvárajú odborníci zamladi, s postupujúcim vekom zveľaďujú a obohacujú o svoje skúsenosti. Navyše ich odovzdávajú ďalej, povedzme vo vyučovacom či výchovnom procese, a v tomto procese dospievajú a zostarnú. Ich vedomosti neskôr preberajú mladší a cyklus sa opakuje. To je normálna deľba práce. Mnohí šesťdesiatnici či sedemdesiatnici sú stále nielen veľmi aktívni, ale často aj mentálne výkonnejší ako niektorí mladí. Ak k tomu prirátame, že vedomosti starších sú vyzretejšie a znásobuje ich skúsenosť a intuícia, nemali by sme ich automaticky odpisovať. Napríklad stanoviť vekový limit na odchod z vedeckých, ale aj iných inštitúcií, ako je to aj v niektorých akademických ústavoch, nie je najsprávnejšie. Ja by som to nechal na prirodzený výber. Riaditeľ ústavu najlepšie vie, čo sa mu oplatí urobiť v prospech pracoviska. Prirodzený výber je nielen nestresujúci, ale vo väčšine prípadov aj optimálny. Vy ste sa azda aj preto, že ste mu nebránili, dostali k vedeckej práci. V Slovenskej akadémii vied ste sa ocitli preto, že ste vzhľadom na rodinnú situáciu potrebovali po skončení školy zostať v Bratislave. Absolventi medicíny pritom vtedy museli ísť povinne pracovať mimo hlavného mesta a výnimkou bol iba študijný pobyt v SAV. Vtedy ste si mysleli, že je to len východisko z núdze, z ktorého sa Vám podarí prejsť do praxe, no v Akadémii ste už 43 rokov. A už niekoľko rokov aj vo funkcii prvého podpredsedu s ambíciou vytvoriť pre ústavy SAV také podmienky, aby sa vedeckí pracovníci mohli bez problémov venovať vede. Okrem toho sa venujete viacerým zaujímavým koníčkom, napríklad i včeláreniu a o včelách hovoríte, že vás naučili nereagovať na negatívne podnety. Naučili vás to aj v prípade pozitívnych emócií? - V určitom štádiu života som považoval za správne tlmiť svoje emócie a aj silne emotívnu udalosť som vnímal takmer ako bežnú. Nereagovať na niektoré podnety, čo je najmä na vedúcej pozícii veľmi užitočné, som sa naučil naozaj aj vďaka včelám, pri kontakte s ktorými musí človek dodržať isté pravidlá. To znamená ísť k nim v dobrom počasí, pokojný, čistý, nespanikáriť, keď človek dostane žihadlo. S rámikom v rukách, na ktorom je i niekoľko tisíc včiel, by každý človek prudkou reakciou riskoval, že dostane niekoľko desiatok ďalších žihadiel. Preto aj pri pichnutí treba počkať a zniesť pokojne ešte druhé či tretie žihadlo. Tým sa to zvyčajne skončí a včely sa upokoja. Podobne je to aj s ľuďmi. Ale ak sa okolo človeka deje niečo príjemné a pekné, mal by prejaviť svoje emócie, v tomto smere sa o to usilujem aj ja. To je pre človeka, ktorý pracuje na exponovanom mieste alebo učí, tiež dôležité. Inak by svojich podriadených nevedel nadchnúť. A nadšenie a zanietenie sú v oblasti vedy a výskumu veľmi dôležité, strhávajú k väčšej zainteresovanosti na práci. Bez toho to nejde. Zrejme je to dôležité v každej oblasti, medicínu nevynímajúc. Neviem si napríklad predstaviť, ako by lekári dokázali venovať také množstvo osobného času, aké venujú ďalšiemu štúdiu, pacientom, službám, konzíliám takmer vždy na úkor spánku, keby neboli pre svoje povolanie zapálení. Ako je možné minimum spať, podávať maximálne výkony a nerobiť chyby? - Väčšinou si každý zvykne, na čo musí. Aj lekári na nedostatok spánku, hoci to nie je ani príjemné ani zdravé. Organizmus sa však dá nastaviť na istý rytmus, prispôsobí sa a potom to už ide. Mne napríklad celkom stačí šesť hodín spánku. Natrénoval som si to v období, keď som počas aktívnej vedeckej práce potreboval pre svoje uspokojenie kontakt s pacientmi. Preto som roky slúžil aj v nemocnici. A to neraz znamenalo aj celú noc bez spánku. Ráno som však naplno pracoval v ústave a dlhší čas som to zvládal ešte aj vo funkcii prvého podpredsedu SAV. S praxou v nemocnici som prestal až pred piatimi-šiestimi rokmi. Raz som na križovatke zaspal na červenú a zobudil som sa a pohol, až keď na mňa ostatní vodiči začali trúbiť. To bol signál, že služieb už asi stačilo a praktickú medicínu som zanechal. Ste však mimoriadne výkonný v Slovenskej akadémii vied. To zrejme okrem predpokladu, že si viete dobre zorganizovať čas a robiť viac prác súčasne znamená pravdepodobne aj to, že viete aj efektívne relaxovať. - Opäť ide o zvyk a o to, ako sa človek prispôsobí okolnostiam. Aktívny odpočinok naozaj môže výrazne pomôcť prekonať problémy a zvýšiť výkonnosť. Človek má strážne body, ktoré bdejú, kým všetko ostatné v ňom odpočíva, preto je možné robiť viac vecí bez väčšej námahy. Existujú možnosti, ako sa zariadiť, aby sme sa prispôsobili situácii, v ktorej potrebujeme fungovať. A čím rýchlejšie sa to naučíme, tým lepšie. Zrejme si to okrem iného vyžaduje aj veľký zmysel pre disciplínu. Pre lekára je mimoriadne dôležitý a predstavitelia tejto profesie si ho zvyčajne vedia dobre vypestovať. Ani vy ste dušou neprestali byť lekárom, aj keď aktívnej lekárskej praxi sa už nevenujete. A u lekárov je okrem disciplinovanosti dosť často zjavné najmä veľmi silné sociálne cítenie. Je to danosť, alebo sa takáto vlastnosť dá vypestovať? - Sociálne cítenie je súčasťou lekárskeho povolania. Dokonca som presvedčený, že u lekára musí byť oveľa hlbšie ako u hocikoho iného a lekár si ho musí zušľachťovať. Musí sa pokúsiť vžiť do pocitov človeka, ktorý má problémy a potrebuje pomoc, a ak ten človek trpí, musí sa usilovať vytvoriť preňho znesiteľnejšie podmienky. Urobiť pre každého pacienta to najlepšie a za každých okolností, k tomu zaväzuje aj Hippokratova prísaha. Preto lekár pacienta vníma ako bytosť, ktorej chce a musí pomôcť, a musí preňho urobiť maximum. Tým je povedané všetko. Lekár nerozlišuje, či ošetruje bezdomovca (ktorých stále pribúda) či kráľa, politika, väzňa alebo kohokoľvek iného. Ošetruje živú bytosť. Človeka. To, že s pacientom cíti, však neznamená, že nad ním má zostať stáť a plakať. Naopak, musí konať. Konať veľmi racionálne a s profesionálnym nadhľadom, pritom s úctou k živej bytosti. Je známe, že veľa lekárov sa azda aj pre svoje sociálne cítenie a cielene pestovanú empatiu vždy usilovalo ovplyvňovať spoločenské pomery vo svojich krajinách. Snažia sa podľa vás o zlepšenie pomerov aj preto, že vďaka kontaktom s pacientmi z najrôznejších prostredí vidia hlbšie ako tí, čo sú na vysokých spoločenských či politických postoch a vedia, že ak sa ľudia budú mať lepšie, budú zrejme aj menej chorí? - Takáto úvaha je do veľkej miery blízka pravde. Aj vo svete sa veľa lekárov angažuje spoločensky aj politicky. A hoci neviem, či je to nejako štatisticky významné, lekári naozaj patria k ľuďom, ktorí ak sú o niečom bytostne presvedčení, bojujú za lepší život ľudí a bojujú aj za iných. Úprim-ne a bez pretvárky. Zdá sa však, že argumenty lekárov o tom, ako sa na zdraví ľudí môže podpísať spoločenská situácia, sú politikom – a nielen u nás – ľahostajné. O nich a ich rodiny je postarané a tí ostatní ich nezaujímajú. - Žiaľ, je to často presne tak. Pritom medzi faktory, ktoré prispievajú k vzniku či zhoršovaniu kardiovaskulárnych, ale aj iných chorôb a významne ovplyvňujú zdravie aj imunitu, patria negatívne emócie. Všetky, teda aj tie, ktoré vyplývajú z napätej politickej situácie, z neistoty, nízkych príjmov, z frustrácie, ak človek stratí zamestnanie a nevie získať iné. To sú všetko významné, podčiarkujem veľmi významné psychosociálne faktory vzniku kardiovaskulárnych ochorení, infarktu či iných srdcovocievnych chorôb, nehovoriac o psychických chorobách, samovraždách a podobne. Ak si to politici uvedomujú a myslia to s národom dobre, mali by sa podľa toho aj správať. Lenže spoliehať sa v tejto súvislosti na politikov by bolo zrejme naivné. Oprieť sa treba najmä o seba. Do akej miery môže naše zdravie ovplyvniť uspokojenie z práce, zo života, z možnosti vidieť, že to, čo človek robí, má nejakú odozvu? - Pozitívna stimulácia veľmi ovplyvňuje naše duševné i telesné zdravie. Ak človek vidí, že mu niečo ide, že to niekto ohodnotí alebo si to aspoň všimne, podnecuje ho to k tomu, aby pracoval lepšie, aby sa svojej práci viac venoval, teší sa z toho, čo prispieva k pozitívnym pocitom, o ktorých sme hovorili. Pozitívne emócie si však treba aj cielene vytvárať, pretože ovplyvňujú pracovnú aktivitu a výkonnosť. A k pozitívnym pocitom patrí i relaxácia pri rôznych koníčkoch. Človek musí relaxovať a venovať sa svojim koníčkom nielen pre pozitívne pocity, ale i preto, že neraz nám vnuknú nápady, ktoré môžeme využiť v práci. Vám sa to v živote naozaj darilo, pretože výsledky vašej vedeckej práce sú naozaj pozoruhodné. V posledných rokoch však okrem vedy veľa vášho času pohlcuje aj práca na manažérskom poste prvého podpredsedu SAV. Čo vás v tejto pozícii trápi a čo vás teší? - Teší ma najmä to, že SAV je jedna z mála dobre fungujúcich vedeckých organizácií v SR a k jej dobrému fungovaniu môžem prispieť. Je to výkonná a kompatibilná vedecká inštitúcia s dobrým kreditom v zahraničí, a to aj napriek tomu, že má neporovnateľne menej peňazí ako zahraničné vedecké inštitúcie. Veľmi ma však mrzí, že v nedávnej minulosti (posledných osem rokov) sa veda i vzdelávanie dostali na posledné miesto v spoločnosti. Veda bola dokonca financovaná menej ako predtým. Je to veľmi cítiť a je to neodpustiteľné. Možno pochopiť, že štát mal rôzne problémy, ale že sa nedostatky riešili permanentným znižovaním prostriedkov do vedy, to sa dá ťažko odpustiť. A rozumný človek to nesmie dopustiť. Veda na to doplatila, a to ma veľmi mrzí. Mnohé veľké podniky však poukazujú na to, že veda im v ich činnosti nijako zvlášť nepomáha. Je to opodstatnená výčitka? - Je to zložitejšie a ťažko to povedať tromi vetami, na čo je tu priestor. V podstate ide o nepochopenie toho, čo je základný výskum. Základný výskum je základom všetkého pokroku, lebo práve ním sa obohacuje poznanie. Bez neho nemôžu byť ani aplikácie. To, čo tu chýba, sú profesionáli, ktorí vedia vyextrahovať z výsledkov základného výskumu veci, ktoré je možné aplikovať a zrealizovať ich aplikáciu. Inými slovami odborníci, ktorí vedia nájsť pracovisko a výsledky, ktorí sú schopní potencionálnu vedomosť spracovať a zrealizovať. Tí, čo základnú vedu kritizujú, obyčajne nevedia, čo by potrebovali. Jednoducho chýbajú tí, čo výsledky vedy dokážu spracovať a pripraviť na realizáciu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984