Republika, chánstvo, alebo iný ...stan

Ako sa bude volať krajina? Ako sa bude volať a kto bude jej vládca? Dnešný názov – prezident – sa už Nursultanovi Nazarbajevovi zjavne máli. Čo bude Kazachstan?
Počet zobrazení: 1117
7_horeCB-m.jpg

Ako sa bude volať krajina? Ako sa bude volať a kto bude jej vládca? Dnešný názov – prezident – sa už Nursultanovi Nazarbajevovi zjavne máli. Čo bude Kazachstan? Republika, kráľovstvo, alebo ako sa patrí v Ázii – sultanát? To sú všetko otázky, o ktorých sa teraz diskutuje v Kazachstane. Diskusiu neotvoril nikto iný, než zať prezidenta Rachat Alijev. Samozrejme, bez vedomia svojho svata by si to nedovolil. V Kazachstane sa totiž bez vedomia otca vlasti nedeje nič. Ani v rodine ani v spoločnosti. Vo vcelku vplyvnom kazašskom médiu – denníku Karavan (www.caravan.kz) – totiž publikoval otec prezidentského (a v perspektíve sultánskeho) vnuka Nuraliho (spojená skratka Nursultan+Alijev) symptomatický článok odrážajúci spôsob myslenia časti vládnej elity v Astane. Nazval ho „Republikostan, alebo kazašský sultanát“. Ak neberieme do úvahy, že R. Alijev ako námestník ministra zahraničných vecí Kazachstanu je majiteľom tohto média (ako aj iných aktivít), musíme uvažovať o tom, ako sa vyvíja súboj o dedičstvo otca – zakladateľa. Súboj o budúcnosť Kazachstanu a hlavne (najmä) o trón neobmedzeného. Monarchia lepšia než republika Zať – autor svoju úvahu začína slovami: „Viem si dobre predstaviť, akú reakciu vyvolá tento článok a ako ho budú komentovať nespočetní oponenti. Je vcelku možné, že sformulované myšlienky sú neočakávané a nie sú kompatibilné s klasickým politickým modelom. Lenže tieto myšlienky sú výsledkom úvah o osude našej vlasti, o budúcnosti budovania demokracie našej nezávislej krajiny, ktorá sa vynorila z ruín rozpadnutého impéria. Naviac, dusiť v sebe tieto myšlienky by bolo nečestné. Pred sebou a pred spoločnosťou....“ Ďalej tézu o cudzosti republikovej formy moci v krajine, pretože okrem tradícii sa vraj historicky (republika) diskreditovala: „Boli sme Kazašskou sovietskou socialistickou republikou, stali sme sa Kazašskou republikou. Aj naši susedia sa identifikovali s republikostanmi. Lenže vtedy nebola témou dňa otázka, aký štát, ale ako sa najspokojnejšie a bez otrasov vymaniť spod vplyvu ruín Sovietskeho zväzu...“ S kamennou tvárou tvrdí, že M. Robbespierre, diktátor F. Franco tomu pomohli. Pričom monarchie, to je už iná káva. Je to vraj základ stability a prosperity. A siaha na príklady: Belgicko, Nórsko, Španielsko, Holandsko, Dánsko, Japonsko, Thajsko... O tom, či niekto v Kazachstane o týchto krajinách vie viac než to, čo napísal, sa možno sporiť. R. Alijev nevie nič a čitatelia ešte menej. Lenže keď to píše zať prezidenta, tak je to tak! Musí to byť tak! V konštrukcii svojej „úvahy“ autor akoby zabudol, čo sa dialo pred pätnástimi rokmi na území Sovietskeho zväzu. Tvrdí, že republiková forma vlády bola do Kazachstanu importovaná či skôr naoktrojovaná „snílkom“ V. I. Leninom. Aj preto si dnes pán/súdruh/tovarišč V. Uľjanov musí vytrpieť všetko, najmä to, že po 15 rokoch vládnutia otca nepriniesla republika Kazachstanu nič dobré. V krajine vládne korupcia, o demokracii len sníva, sloboda slova je pošliapaná, politickí oponenti niekedy záhadne zomierajú... Otázka, či za to skutočne môže „snílek“ V. I. Lenin, je v Kazachstane bez diskusie. Samozrejme, že môže! Otázka, či za to môže prvý tajomník ÚV KS Kazašskej sovietskej socialistickej republiky, člen ÚV KSSZ a dnes neprevoliteľný prezident a perspektívny chán, nie je dovolená a ak sa aj niekto spýta, samozrejme, nemôže! Klany, klany, rodinkárstvo Perspektívny zať presviedča čitateľov, že klany (žuzi) v Kazachstane sú vecou cti, tradície a naviac sú základom štátu (monarchie). Takže, a otom presviedča svojich rodákov, pre Kazachstan je historicky potrebná monarchia. Svoju akcentáciu klanového systému človek, ktorý sa dobre oženil, (zatiaľ) korení vidinou úspechov: „Ak sa pozrieme na to, ktorý politický systém dosiahol úspech v budovaní stabilnej a demokratickej spoločnosti, tak prvou v poradí – či sa nám to páči, alebo nie – je monarchia.“ Pri dešifrovaní slova monarchia treba vidieť stredoázijské chánstvo so všetkým, čo k tomu patrí. Nepríjemné poznanie za prahom 21. storočia! Ako je možné vnímať esej staršieho zaťa „otca“? Ide o testovanie domácej scény? Nie, tej je to jedno! Odkaz domácej elite? Skôr áno! Odkaz budúcim chánom v susedstve? Možno inšpirácia pre I. Karimova (najmä), K. Bakijeva (ťažko) či E. Rachmanova (asi áno). Stredná Ázia sa pomocou „demokraticky“ inštalovaných vodcov postupne stáva veľkým chánstvom de facto, čím sa len plní idea moslimských radikálov, ktorí snívajú svoj sen o veľkom chánstve v Strednej Ázii. Pripomína to atmosféru na koncerte amatérskej skupiny zo Stupavy Akcent v záhoráckom Lábe. Tam frontmenn Akcent spieval „Ja mám svoj sen a ja ho sním, sen je krásny, keď som s ním.“ Sen, ktorý majú nielen N. Nazarbajev a R. Alijev, ale, žiaľ, aj moslimskí radikáli . Hodená rukavica Alebo žeby chcel N. Nazarbajev riešiť len svoje problémy? Jednoducho v chánstve nie sú voľby chána, čiže nie sú problémy s ich kvalifikáciou a medzinárodným hodnotením na demokratické a nedemokratické. Ozaj, tie posledné v Kazachstane ako republike boli hodnotené demokratickým svetom tak, ako boli. S veľkým znamienkom mínus! Ak vezmeme do úvahy, že otázka demokratickosti volieb je jednou z nosných tém činnosti OBSE, tak potom úsilie o skoré predsedníctvo v OBSE Kazachstanom je výsmechom všetkých. Kazašský opozičník Asilbek Kožachmetov je presvedčený, že myšlienka monarchie je politickým nožom na krk. Schéma je jednoduchá: „Ak nemôžeme predsedať OBSE, tak budeme budovať monarchiu.“ Naviac nový chán (ak sa to podarí) bude určite z chánskeho klanu. Okrem vnuka to môže byť aj zať. Potom je jasné, prečo sa vo svojej eseji tvrdí: „Myslím si, že symbióza dvoch politických kultúr – republiky a stanu – je nemožná. Budeme musieť urobiť voľbu. Alebo republika, alebo Kazachstan...“ Či to prezident N. Nazarbajev myslí ústami (perom) svojho zaťa skutočne vážne, sa bude môcť čoskoro presvedčiť hlava slovenského štátu osobne. N. Nazarbajev sa teší na Slovensko. Určite príde ešte ako prezident. Presnejšie, ako prezident nedemokrat majúci (žiaľ) na Slovensku otvorené dvere. Čo je však jasné, zatiaľ nepríde ako „sultán“. To však nebráni tomu, aby sa Kazachstan zmenil na Kazachstosultanat. V zásade je to jedno. On je už 15 rokov sultánoprezident či prezidentosultán. Ako sa komu ráči, všetko ostatné je, ako sa vraví v Astane „...na potom...“ Autor je spolupracovníkom týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984