Sociálnodemokratický model alebo stratená príležitosť? (6)
Sociálnodemokratický charakter SMER-u sa bude lámať na jeho daňovej politike. Zostane iba na niektorých kozmetických alebo populistických „vylepšeniach“, ako si to možno prečítať v Programovom vyhlásení vlády (PVV)? A prevezme v zásade neoliberálny slovník typu „daň ako trest za úspech“, „rovná daň je spravodlivá“, „daň z dedičstva je daňou zo smrti“, „kto sa bojí daňovej konkurencie“, ako i daňovú politiku, ktorá ho stelesňuje? Ako potom presadí úlohy, ktoré podľa neho má štát plniť? Ako chce presadiť sociálno-trhové hospodárstvo (sociálno-demokratického typu), za čo ho pochválila KOZ? Jedným zo zlyhaní trhu je, že vytvára a reprodukuje nerovnosti, ktoré neoliberáli ignorujú, no sociálna demokracia by sa mala usilovať svojou politikou toto zlyhanie trhu korigovať. Bez toho, aby sa korigovala dnešná daňová politika, bez toho, aby sa „koláč“ nezačal deliť inak ako doteraz, budú sociálne nerovnosti rásť, i keď sa „koláč“ bude zväčšovať. Treba sa vrátiť k základným funkciám daní a prehodnotiť odporúčania zahraničných expertov, že dane sú určené iba na to, aby plnili fiškálnu funkciu (t. j. zabezpečili zdroje do štátneho rozpočtu) – a na nič iné. Treba im vrátiť ich úlohu spočívajúcu v podpore iných politík, o. i. aj spravodlivejšie rozdeľovať „koláč“ vytvorený spoločnosťou. I za cenu, že to zvýši ich komplikovanosť. Programové vyhlásenie a rovná daň „Rovná daň“ bola vlajkovou loďou vlády M. Dzurindu. Z hľadiska administratívnej náročnosti jej prípravy a realizácie daňová reforma bola najjednoduchšou – neporovnateľne jednoduchšou ako dôchodková reforma alebo reforma v zdravotníctve. To, čo robí daňové reformy ťažkými, je politický zápas, ktorý sa o ne vedie, lebo v nich ide o záujmy skoro každého. Politický zápas o dane sa v SR však neodohral. Kým záujmy podnikateľskej sféry a vysokopríjmovej skupiny reprezentovala vláda, záujmy mlčiacej väčšiny nereprezentoval nikto. Kde-tu sa ozvali sporadické hlasy, ktoré zanikli v prehlušujúcej kamapani „za“. Politológovia by mohli mať odvahu analyzovať slovenskú demokraciu, úroveň jej občianskej spoločnosti, straníckosť médií atď. Bez toho hladkosť presadenia rovnej dane nemôžeme pochopiť. Šéf európskych socialistov a bývalý dánsky premiér Poul Nyrup Rasmussen v predvečer volieb v SR na internetovej stránke Strany európskych socialistov R. Ficovi zaprial vyhrať voľby a čím skôr zrušiť rovnú daň. Žiaľ, v PVV takýto záväzok vôbec nie je. Zavedenie tzv. milionárskej dane určite zarezonuje u pauperizovaných voličov SMER-u a HZDS, no PVV neavizuje zavedenie progresívneho zdaňovania. Akému tlaku podľahla kľúčová vládna strana? Súhlasí s rovnou daňou (u dane z príjmov fyzických osôb), t. j. s princípom, aby sa na zníženie daňového zaťaženia bohatých skladali cez vyššie nepriame dane všetci ostatní? Pri negociovaní kapitoly Dane v predvstupovom procese do EÚ sme vynegociovali zníženú sadzbu DPH na niektoré tovary a služby, ako i tzv. technickú výnimku na DPH na energie, ktorá umožňovala ich nižšie zdaňovanie. Je známe, že ceny energií sú vysoké i preto, že sú zaťažené základnou (t. j. nezníženou) sadzbou DPH na úrovni 19 percent. Ropa a jej produkty sú okrem toho zaťažené i vysokými spotrebnými daňami. Z hľadiska okamžitých rozpočtových príjmov je to plus, no dôsledky na domácnosti (tzv. „fuel poverty“) a čiastočne i podnikateľskú sféru sú iné. Zavedenie zníženej sadzby DPH u niektorých produktov a služieb by určite okamžite znížilo daňové príjmy štátu, no ak by sa dobre manažovalo, tento pokles by mohol byť kompenzovaný aspoň čiastočne zvýšením kúpyschopného dopytu a – možno by bol stimulom i pre malé a stredné podnikanie. V kampani za rovnú daň sa fabrikovali i umelé dôvody, z ktorých niektoré výrazne bili do očí. Ako príklad možno uviesť argument, že jedna sadzba DPH zníži daňové úniky. Seriózny argument to však nebol, pretože podstatné daňové úniky v prípade DPH, ktoré nadobúdajú v mnohých štátoch EÚ i v SR obrovský rozmer, sú dané filozofiou tejto dane. Britský minister financií Gordon Brown by bol rád, keby mu EÚ dovolila modifikovať filozofiu tejto dane aspoň u niektorých tovarov, no niektoré členské štáty sú proti... Ak bude existovať v daňovej politike Európskej únie národné veto, túto rozumnú iniciatívu nikdy nepresadí ani G. Brown. V rozhovore pre HN (2. 6. 2006) I. Mikloš hodnotil – ako inak – ako najdôležitejšiu daňovú reformu, lebo „spopularizovala SR a osvedčila sa ako marketingový nástroj pre lákanie investorov“. Možno súhlasiť s ním v tom, že to bol marketingový nástroj, či však tým SR získala na popularite a či týmto marketingovým nástrojom získala zahraničných investorov, je už otáznejšie. Časť zahraničnej tlače (napr. FT, Economist) za to vtedajšej vláde tlieskala, a tých, ktorí krútili hlavou, nechcela vidieť. Argument o lákadle pre zahraničných investorov však stojí na piesku a nemal by byť tým, ktorý by odradil R. Fica konať. Ani rovnou daňou sa SR nezaradila medzi najatraktívnejšie štáty pre investorov: v roku 2005 si spomedzi štátov OECD prvenstvo získala Veľká Británia, SR je v poradí štrnáste, kým napríklad Poľsko štvrté a Česko siedme. Bez rovnej dane. Zdaňovanie dividend a daň z mimoriadnych ziskov Rozdielny meter predchádzajúcej vlády v prístupe k dvojitému zdaňovaniu – iný u dividend (nulová sadzba) a iný u úspor obyvateľstva (19-percentná sadzba) znovu odráža, koho záujmy vláda M. Dzurindu presadzovala. Zaráža však, že PVV v tejto otázke nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, čo ďalej. Ak už odhliadneme od neprijateľnej diskriminácie, tento prístup je i z ekonomického hľadiska zlý: odrádza podniky od investovania, lebo radšej rozdelia zisk v prospech nezdanených dividend ako v prospech investícií. Estónsko – „náš vzor“ – dividendy zdaňuje a nezdaňuje investície. Vysoká daň z úspor, nízke úroky z vkladov a okrem toho „cválajúca“ inflácia odrádzajú ľudí sporiť. Ani jeden z dôsledkov tejto politiky nie je pre hospodársky rozvoj užitočný. Naopak. Nulová daň z dividend okrem toho ešte viac otvára príjmové nožnice, ktoré vytvára trh sám. Daň z mimoriadnych ziskov (tzv. windfall tax) je jednou z daní, ktorá je kontroverznejšia, lebo sa používa zriedkavejšie a je to daň „navyše“. Signálom na jej (dočasné) zavedenie sú spravidla mimoriadne zisky ropných spoločností, ako je tomu vždy, keď vyskočia ceny ropy a jej produktov. No jej použitie sa neobmedzuje iba na rafinérie. Zákon o dani na mimoriadne zisky presadila napr. Blairova vláda vo svojom 1. volebnom období. Spoločnosti, ktoré sa môžu stať jej „obeťou“, predchádzajú mimoriadnemu dodaneniu touto daňou mnohými iniciatívami, v ktorých časť mimoriadneho zisku dobrovoľne použijú na spoločensky prospešné projekty. Tak napríklad v roku 2005 British Petrol (BP) začal realizovať projekt Alternatívna energia, na základe ktorého v priebehu 10 rokov preinvestuje 8 miliárd amerických dolárov na výrobu energií z obnoviteľných zdrojov (slnečná energia, veterná energia) a z bioplynu a vodíka s cieľom prispieť k zníženiu emisií oxidu uhličitého, ktoré sú jedným z faktorov globálnych klimatických zmien (FT, 09/08/06). Či podniky v SR s mimoriadnymi ziskami predbehnú vládu analogickými dobrými iniciatívami, závisí iba – od nich. EÚ a dane Je pozoruhodné, ako pomaly, no isto KDH kráča k svojej politickej smrti. Jedným z klincov do rakvy je jeho nový návrh deklarácie o daňovej suverenite. Podľa jej inciátora V. Palka rozhodovanie o priamych daniach má zostať vo výlučnej právomoci SR. Za zjednotenie daňových politík sú podľa neho politici z tých štátov EÚ, ktoré sa boja (daňovej) konkurencie. Aké výhody a komu prináša daňová konkurencia, ktorá je formou fiškálneho dumpingu a má za následok, že štát neinkasuje dostatočné príjmy o. i. napríklad aj na udržanie moderného sociálneho štátu, V. Palko nepovedal. Obmedzenosť KDH v daňovej politike nemá hraníc! Ako sa napríklad vystatuje, že návrh rovnej dane bol jej návrh! KDH je na hony vzdialené od iných kresťanských strán v Európe. Nemecká CSU nedávno ostro kritizovala sesterskú CDU za nápad vo voľbách v r. 2005 prísť s rovnou daňou, a CDU sa nevyhla ani kritike zvnútra. A to nie preto, že CSU-CDU kvôli tomu stratila možnosť vládnuť sama, ale preto, že je to v príkrom protiklade s politikou CSU, ktorá presadzuje sociálnu spravodlivosť a solidaritu (i keď v obmedzenejšej miere ako SPD). Naštudovali si kompetentní v KDH sociálnu politku katolíckej cirkvi? Čítali pápežské encykliky pojednávajúce o sociálnych otázkach? Aký paradox, že Biskupská konferencia povzbudzuje novú vládu zostavenú zo strán, z ktorých ani jedna nie je – na rozdiel od predchádzajúcej, kde to v názve mali dve – kresťanská, aby sa zapodievala sociálnymi dôsledkami reforiem, chudobou a pod.! Oficiálny postoj novej vlády SR k harmonizácii daní v EÚ zatiaľ neexistuje. Sporadické vyjadrenia rôznych predstaviteľov dvoch vládnych strán HZDS a SNS v prospech daňovej suverenity nemôžu prekvapiť: HZDS ako pravicová strana má na zreteli predovšetkým podnikateľské záujmy, pre SNS je „princíp národnej suverenity blízky“ (SME 16. 8. 2006). Ako však môžeme interpetovať vyjadrenia I. Šulaja zo Smeru, že pre SR je „veľmi potrebné, aby bojovala za to, aby sa výška daní neharmonizovala“? Možno je to jeho podnikateľský názor, no ak je to tak, SMER by ho mal dementovať. Do zatiaľ neratifikovanej Ústavy EÚ národné veto v daňovej politike presadila Británia a Írsko. Dnes tento postoj možno G. Brown už posudzuje inak, lebo mu nevyhovuje pri presadzovaní iných legitímnych záujmov v európskej daňovej politike, ako sme uviedli vyššie. Harmonizácie priamych daní sa bálo i Švédsko. Dôvody však boli opačné. Kým prví sa strachovali, že harmonizácia sadzieb bude mať za následok pohyb sadzieb smerom nahor, Švédsko sa strachovalo, že harmonizácia sadzieb daní spôsobí pohyb sadzieb smerom nadol a ohrozí existenciu sociálneho štátu sociálnodemokratického typu. EÚ má ešte krátku históriu a formovanie jej politík naráža na úzke národné záujmy – na škodu EÚ ako celku. Preto harmonizácia priamych daní dnes nie je na programe dňa. To, o čom sa diskutuje, je harmonizácia daňových základov. Harmonizácia daňových základov je v záujme európskych podnikov, a je preto dosť možné, že sa podarí presadiť rýchlejšie, ako sa nazdávame. No PVV a SMER by sa k nej mali postaviť pozitívne. Autorka je prezidentka Progresívneho fóra (Dokončenie v budúcom čísle)
