Hazard v Kremnici

Spoločnosť Tournigan Gold a jej dcéra Kremnica Gold zorganizovala pre vybraných novinárov propagačný zájazd do rakúskej lokality Erzberg, aby vytvorila dojem, že povrchová ťažba je zlučiteľná s rozvojom turistického ruchu v regióne. Lenže niekoľko súvislostí „zlatokopi“ z Kanady vytrhávajú z kontextu. V Erzbergu sa povrchovým spôsobom ťaží už niekoľko storočí a jeho východisková situácia bola v porovnaní s Kremnicou (kde sa ťažilo doteraz len hlbinne) podstatne horšia. Pre Erzberg je turistická atrakcia v podobe návštev povrchovej bane nevyhnutným riešením, keďže s útlmom banskej činnosti tu v poslednom desaťročí stúpa nezamestnanosť (región bol dlhodobo jednostranne orientovaný na ťažbu) a za posledných 20 rokov klesol počet obyvateľov na jednu tretinu. Kremnica si zatiaľ zachovala banskou činnosťou nedotknutú prírodu (turistika, cykloturistika, lyžiarske vleky, termálny prameň), ktorá je v kombinácii s historickým potenciálom (nedávno zrekonštruovaný hradný areál a Múzeum mincí a medailí, Mestská pamiatková rezervácia a v SR jedinečná pamiatková zóna banských diel so stredovekými štôlňami, ktorá by bola v prípade povrchovej ťažby fyzicky zničená) určite predurčená na úspech aj bez povrchovej ťažby (len minulý rok dostalo mesto 120 mil. Sk od EÚ na rozvoj turistického ruchu). V Kremnici je miera nezamestnanosti pod celoštátnym priemerom, pre prácu v povrchovej bani by prichádzalo do úvahy len niekoľko desiatok záujemcov bez kvalifikácie. Mýtus o nezamestnaných kremnických baníkoch už dávno nie je realitou, naposledy sa tu hlbinne ťažilo – s 30-násobne menšou intenzitou ako vo svojom zámere predpokladá TGC – pred 15 rokmi. Neexistuje jediný ekonomický dôvod na to, aby Kremnica obetovala svoju dobrú východiskovú pozíciu krátkodobej a devastačnej povrchovej ťažbe. Povrchovú ťažbu nepotrebuje Kremnica, ale skôr Tournigan Gold a Kremnica Gold, ktoré sú od získania povolenia na ťažbu existenčne závislé. Obe spoločnosti koncom minulého roka nemali dohromady ani 30 zamestnancov a dosiaľ nikde neťažili, vo viacerých lokalitách sa len pokúšajú získať povolenie na ťažbu. V samotnom Rakúsku sú dôsledky povrchovej ťažby vnímané ako závažné. V roku 2001 bola vypracovaná štúdia práve o Erzbergu s veľavravným názvom „Socio-economic Impact & Environmental Hazards“, ktorú je k dispozícii na adrese: http://arkisto.gtk.fi/rs/rs_2004_17.pdf search=%22erzberg%2Benvironmental%2Bimpact%22. Autor zastupuje občianske združenie Kremnica nad zlato