Pozor na voľbu nových ústavných sudcov!
Na októbrovej schôdzi parlamentu sa bude diať niečo, čo by malo byť v každej krajine stredobodom pozornosti. Bohužiaľ, zatiaľ to tak vôbec nie je, hoci je najvyšší čas. Parlament totiž bude voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Inštitúcie, ktorej úlohou je chrániť ústavu, princípy právneho štátu a základné ľudské práva pred svojvoľnými zásahmi štátnej moci. Už po októbrovej schôdzi môže mať Slovensko na nasledujúcich 12 rokov nový ústavný súd. V januári totiž skončí funkčné obdobie väčšine sudcov z celkového počtu 13 členov. Parlament musí zvoliť až 18 kandidátov, z ktorých potom prezident vyberie 9 sudcov, vrátane predsedu súdu. Zatiaľ sa objavili iba úvahy o tom, že sudcov treba súrne zvoliť, pretože hrozí, že sa ústavný súd stane nefunkčným. Nezazneli hlasy upozorňujúce na to, že k voľbe treba pristupovať s najväčšou pozornosťou a zodpovednosťou. Ústavný súd je totiž v každej slobodnej krajine kľúčová inštitúcia. Má mimoriadne právomoci – napríklad zrušiť zákony, rozhodnutia štátnych orgánov a iných súdov, ktoré odporujú ústavným princípom a ľudským právam, alebo vykladať ústavu. Iba ústavný súd môže byť v konečnom dôsledku účinnou hrádzou proti zneužívaniu moci zo strany politikov, a to aj tých, ktorí by mali v parlamente väčšinu. V USA si veľmi dobre uvedomujú význam Najvyššieho (t. j. ústavného) súdu na zachovanie slobody a základných práv. Kandidát do Najvyššieho súdu USA je vždy podrobený rozsiahlemu skúmaniu. Niekoľko týždňov sa starostlivo analyzujú jeho verejné vystúpenia, právne názory, rozsudky, pôsobenie, minulosť i morálny profil. V Senáte býva kandidát podrobený viacdňovému vypočutiu, v priebehu ktorého musí odpovedať na množstvo otázok. Až po dôkladnom zvážení a rozsiahlej verejnej diskusii o kandidátovi sa pristúpi k hlasovaniu. Slovenský ústavný súd nemá nad sebou vyššiu inštanciu. Podlieha iba kontrole zo strany verejnosti. Navyše, náš nový ústavný súd bude taký, akí v ňom budú ľudia. Nadchádzajúca voľba jeho sudcov musí byť preto absolútne verejným procesom, počas ktorého by mali byť zverejnené všetky dostupné údaje o kandidátoch na sudcov, ich pôsobení, minulosti, názoroch a rozhodnutiach. Prípadné utajovanie informácií o kandidátoch by bolo v tejto situácii naozaj absurdné. Zároveň je potrebné začať verejnú diskusiu o navrhnutých kandidátoch. Snaha rýchlo obsadiť voľné miesta sudcov nemôže byť na úkor kvalitného a starostlivého výberu kandidátov. Ľudia, ktorí budú zvolení, budú totiž nasledujúcich 12 rokov významne ovplyvňovať charakter nášho štátu a ich rozhodnutia budú mať pre každého občana ďalekosiahle dôsledky. Poslanci musia mať dostatok času zvážiť konkrétnych kandidátov. Plánovaný postup je taký, že 30 kandidátov bude vo štvrtok 12. októbra prezentovať na rokovaní ústavnoprávneho výboru svoju predstavu o pôsobení na ústavnom súde. Ak splnia formálne podmienky, ich kandidatúra bude predložená parlamentu. Na zvolenie kandidáta stačí nadpolovičná väčšina prítomných, teda teoreticky iba 39 poslancov. Nič viac. Môže to skončiť aj tak, že poslanci kandidátov ani nebudú poznať a budú hlasovať iba podľa dohody politických strán. Aby bol proces voľby transparentný a verejný, v prvom rade by malo byť rokovanie výboru, na ktorom sa budú kandidáti prezentovať, otvorené pre médiá a širokú verejnosť. Bude potrebné pýtať sa kandidátov na ich názory a postoje, ako aj na ich pôsobenie v minulosti. Iba samotná odbornosť však nestačí, hoci sudca by samozrejme mal byť aj uznávaným odborníkom, a to aj v odbore ústavného práva. Nejde o mechanické uplatňovanie textu ústavy, ale o uplatňovanie často všeobecne formulovaných ústavných princípov. Sudca preto musí mať jasnú predstavu o hodnotách, na ktorých náš štát stojí. Je ilúziou, že do funkcie ústavného sudcu sa možno zakrátko „zaučiť“. Podrobné profily kandidátov a ich vystúpenie na výbore je potrebné zverejniť. A do verejnej diskusie o kandidátoch by sa mali zapojiť odborná i širšia verejnosť a médiá. Je nepochybné, že ústavný sudca by mal mať čistý morálny profil, mal by sa tešiť širokej dôvere a musí byť nezávislý od politických strán. Ak parlament zvolí politicky lojálnych nominantov alebo inak kontroverzné osoby, bude to katastrofa nielen pre dôveryhodnosť ústavného súdu, ale aj pre dôveru občanov v justíciu, spravodlivosť a ochranu práv v našej krajine. Nemožno dopustiť, aby sa Ústavný súd SR vďaka takýmto nominantom naozaj stal tým povestným „chorým prvkom“. Autor je právnik, pracuje v MVO Občan a demokracia
