Reklama
Reklama

Deň (ne)slobody

Deň ekologického dlhu by mohol byť vnímaný ako protipól tzv. dňa daňovej slobody. Z viacerých dôvodov však nie je. Tým hlavným je fakt, že ekologický dlh je realitou, kým daňová sloboda len fikciou.
Počet zobrazení: 956

Deň ekologického dlhu by mohol byť vnímaný ako protipól tzv. dňa daňovej slobody. Z viacerých dôvodov však nie je. Tým hlavným je fakt, že ekologický dlh je realitou, kým daňová sloboda len fikciou. To, že spotrebúvame neobnoviteľné (nielen energetické) zdroje, že nedostatočne hľadáme a využívame ich obnoviteľné alternatívy, ale najmä to, že „vyrábame“ ekologické problémy, ktoré ľudia budú musieť v budúcnosti riešiť s obrovskými finančnými nákladmi, je dnes už neodškriepiteľná skutočnosť. Napokon, aj dnes vieme pomerne presne vyčísliť, koľko korún potrebujeme na likvidáciu schátraných skladísk pesticídov po bývalých družstvách alebo čiernych skládok komunálneho a podobného odpadu v okolí dedín. Fiktívny deň daňovej slobody vychádza z nezmyselnej myšlienky, že dane a odvody sú peniaze, ktoré z vlastnej peňaženky odovzdávame komusi cudziemu. Do úplnej absurdity toto presvedčenie pred časom doviedol Martin Chren z tzv. Nadácie F. A. Hayeka, ktorý dane označil za trest. Daňou z príjmu nás vraj štát trestá za „úspech“. Podľa tejto „logiky“ je aj každá platba v obchode trestom za to, že si chceme zobrať tovar. Dane a odvody totiž štát a samospráva nevyberajú z rozmaru. Platia z nich množstvo služieb, ktoré denne využívame. Školy, zdravotnícke zariadenia, autobusy a vlaky, chodníky a cesty, policajti, osvetlenie ulíc a námestí, kultúra. Ale aj dôchodky, podpora v nezamestnanosti či počas choroby. Za to všetko platíme paušálne, lebo je to jednoduchšie, väčšinou lacnejšie i spravodlivejšie, než za každú z týchto služieb platiť osobitne. To, samozrejme, neznamená, že akékoľvek dane sú dobré. Ľudia musia mať vplyv na to, na čo sa využívajú, a predovšetkým o tom musia mať čo najpresnejšie informácie. Lenže skúsenosti hovoria, že znižovanie daní vedie k znižovaniu verejných výdavkov a to zas k zvyšovaniu osobných výdavkov chudobnejších ľudí. Tí sa potom nestávajú slobodnejšími, ale naopak oveľa závislejšími od ľubovôle boháčov. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama