Už sú tu zase

Výročia sú zvláštna vec. Keď sa rok s rokom zíde, zaklopú nám na rameno a domáhajú sa, aby sme smútili, tešili sa, oslavovali, spomínali. Nie je to vždy jednoduché. Pociťovať rok čo rok ako na povel tú istú emóciu môže byť pri niektorých z nich vcelku náročné.
Počet zobrazení: 1293

Výročia sú zvláštna vec. Keď sa rok s rokom zíde, zaklopú nám na rameno a domáhajú sa, aby sme smútili, tešili sa, oslavovali, spomínali. Nie je to vždy jednoduché. Pociťovať rok čo rok ako na povel tú istú emóciu môže byť pri niektorých z nich vcelku náročné. Nadchádzajúce obdobie nám ponúka výročí viac než dosť. Čuduj sa svete, každé by sa dalo nazvať revolučným. Každé svojím spôsobom. To prvé sa už veľmi neoslavuje. Má príchuť jemnej opozície voči tej národnej mytológii, na ktorú by sme dnes mali veriť. Pripomína totiž, že boli aj časy, keď Slováci na tom boli zle, veľmi zle, a vďačne sa vrhli okolo krku „staršiemu bratovi“. To sa pripomínať nepatrí. Spomínať na tisícročný útlak, to je v poriadku. Ale hovoriť o tom, kto nás od neho zachránil, príliš kazí naše dnešné starostlivo budované sebavedomie. Ďalšie nedávne výročie je už oveľa bolestnejšie, i keď nebolí nás. Tento týždeň uplynulo päťdesiat rokov od maďarského povstania, ktoré bolo po väčšinu tohto času u nás známe ako „kontrarevolúcia“. A tento maďarský Október bol zase priamym následkom dávnejšieho, ruského. Toho, ktorý staršie ročníky pamätajú pod bezvýraznou, trocha smiešnou skratkou VOSR. (Ako napísal George Orwell, „zistilo sa, že takýmto skrátením názvu sa zúži a jemne pozmení jeho význam tak, že sa od slovotvorného jadra odlúči väčšina asociácií, ktorá by na ňom inak uľpievala.“) A ani nie dva týždne po tomto Októbri, ktorý bol vlastne v novembri – ako si z toho uťahoval starý reálnosocialistický vtip – sa dočkáme výročia ďalšieho, tentoraz nežného. Chceme si tieto výročia pripomenúť v tomto i ďalších číslach Slova. Pripomenúť po svojom. Nie ako povinné príležitosti na zaujatie správneho postoja, či už so zvesenou hlavou alebo véčkom z dvoch prstov, hrdo vztýčeným k oblohe. Predovšetkým ich berieme ako príležitosti na zamyslenie. Čo nám dnes hovorí napríklad česká politika? Máme ešte niečo spoločné s národom, ktorý sme sedemdesiat rokov nazývali bratským? Vieme, kam smeruje a o čo sa usiluje? A čo vieme o maďarskej revolúcii? Odvážime sa na zložitejší pohľad ako ten prvoplánový, ktorý nám ponúkajú médiá? Dokážeme vidieť aj tie jej stránky, ktoré vytŕčajú z každej škatuľky, do ktorej by sme ju chceli vtesnať? Ba čo viac, dovolíme si povedať niečo aj o revolúcii ruskej, dovolíme si povedať slovo – nové slovo, ktoré by nebolo súčasťou zažitých fráz ani „boľševických“ – ale ani „bielych“? A napokon, môžeme – bez toho, aby sme skĺzli k povrchným jedovatostiam – môžeme teda v novembrovej revolúcii vidieť viac, než len jednoduché ospravedlnenie nášho dnešného stavu? Výročia sú zvláštna vec. Uvidíme, či ich ruku na pleci unesieme.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984