Huncúti a potmehúdi

Ján Čanogurský bol vždy tak trochu huncút. Vždy tak trochu plával proti prúdu. Všetci z vajíčka vylúpnutí noví Slováci sa hrnuli do Európy? On zastal a pozrel sa smerom k Rusku. Všetci z vajíčka revolúcie vyklubaní občianski demokrati sa chytali okolo krku a v radostnom opojení vytvárali novú jednotu? On vypustil balónik o vlastnej stoličke a vlastnej hviezdičke na európskom nebi. Všetci (dobrí Slováci) hlasovali za zhmotnenú ideu tej vlastnej stoličky a hviezdičky? On hlasoval „proti textu“ ústavy samostatného štátu. Všetci vrcholní predstavitelia nového štátu sa tlačili do NATO? Tu už bol opatrnejší – a aby mohol hovoriť slobodne svoje názory, vzdal sa pôsobenia vo funkciách svojej kresťanskodemokratickej strany a zapojil sa do petície za vypísanie referenda o vstupe do tejto organizácie. Nie vždy mu huncústva vyšli, (ba skôr takmer nikdy celkom podľa jeho predstáv nevyšli) no vždy to bola nová pesnička v tej jednoliatej sivosti akoby cez kopirák tlačených názorov. Od júnových volieb sa na Slovensku peje rovnaká balada: porazená politická a mediálna opozícia pitve „sľuby“ a „výroky“, preparáty pod sklíčkom ponúka verejnosti. Smrad z týchto exkrementových experimentov má zadúšať. Aj zadúša. Otrávené ovzdušie má pripomenúť, aký len čerstvý a krásny vzduch sme na Slovensku dýchali, keď tu vládli tí dnešní porazení. A ako by to bolo, keby to opäť tak bolo... Čo k tomu dobrému odéru vlastne chýba? Bože, tak málo: nanovo rozdať parlamentné karty. Všetci vedia, kto drží v rukách tromf: vo vnútrostraníckom boji zaseknuté KDH. A tak nový člen jeho predsedníctva, huncút Ján Čarnogurský, hodí mediálny balónik: čo bolo bolo, terazky treba, aby sme boli majormi. A konečne začali robiť politiku. A v tej politike opäť raz zahrali prím. Balónik sa vzniesol. Hnaný novými vetrami starých harcovníkov naberá výšku. A letí, až dych vyráža! Takmer všetci slovenskí mediálni pozorovatelia pre väčšiu krásu balónik okamžite opentlili povolebnou dzurindovčinou: na chvoste balóna sa trepoce názov staronovej koalície plus (polepšené) HZDS. Čo sa stane, ak sa to naozaj stane? Polepšené HZDS v objatí so staronovou pravicovou koalíciou dostane bozk smrti. Všetky sociologické prieskumy totiž ukazujú, že jeho (najvernejšie) voličstvo má nazorovo najbližšie k radikálnej ľavici. Podľa hodnotových kritérií voličov HZDS je podnikateľská (a parlamentná) verchuška iba pena nad bublajúcim (so súčasným vývojom nie celkom spokojným) spodným prúdom. Ak sa teda Slovensko chce zbaviť Mečiara, treba mu dopriať Dzurindovo objatie. A najneskôr po budúcich voľbách sa Slovensko dočká aj zrušenia Mečiarových amnestií, aj vyšetrenia únosu Kováča mladšieho, aj vyšetrenia samovýbuchu Remiášovho auta. Starý huncút Ján Čanogurský pokúša. Nemenej skúsený potmehúd Mečiar je zatiaľ opatrný. Zatiaľ verejne dáva na ochutnávku už známe pokazené guláše – tajuplne naznačuje, vraj sa mu rozrastie klub (čím tiež naznačuje nové kupčenie s hlasmi, ktoré tak tuho pred voľbami kritizoval). No odkedy pred hlasovaním o dôvere vláde zle zaparkoval, nemožno si nevšimnúť, kde hľadá svoje nové miesto. Cena, za ktorú dostane bozk smrti, je totiž lákavá. Dzurinda mu otvorí dvere do dobrých európskych salónov. A v tých domácich bude aspoň trpený. Dovtedy, kým mu jeho voliči vystavia účet. Balónik s lákavým tromfom kresťanských demokratov sa teda vznáša nad Slovenskom. Zatiaľ je hnaný túžbami porazených a po moci túžiacich. Zo všetkých síl do mechov dúchajú takmer všetky slovenské médiá. Všetci „pozorovatelia“ a „analytici“, ktorí uverili. (Len tak mimochodom, tí novoveriaci neoliberáli pripomínajú židovskú anekdotu: Hovorí plebán rabínovi: „Pán rabín, vy ste taký múdry človek, ja nechápem, ako môžete veriť, že Mojžiš udrel palicou do skaly a nato zo skaly vystrekla voda.“ A rabín na to: „Dôstojný pán, vy ste rovnako múdry, ak nie múdrejší ako ja, a mne tiež nejde do hlavy, ako môžete veriť, že Panna Mária vystúpila na nebesia in corpore, čiže cakumpak, aj so sandálami.“ „Jaj, to je niečo celkom iné,“ zvolal plebán, „to je totiž pravda!“) A naši potmehúdi sa môžu popod fúz spokojne usmievať. Všetko totiž môže dostať aj celkom iný spád. Z predsmrtných kŕčov pozviechané KDH môže nabrať silu behom – iným smerom. Napokon, už od volieb mu ho ukazujú nitrianski žreci. A voliči, ktorí napriek mediálnemu tlaku neobyčajne vysoko podporujú súčasnú vládu. Tí sú v politických kalkuloch zatiaľ nepodstatní – ale o štyri roky... Autorka je spisovateľka a novinárka