Stredoázijská volebná klasika

Šiesteho novembra sa uskutočnili piate prezidentské voľby v postsovietskom Tadžikistane. Emomali Rachmonov nenechal nikoho na pochybách a tieto voľby vyhral.
Počet zobrazení: 1150

Šiesteho novembra sa uskutočnili piate prezidentské voľby v postsovietskom Tadžikistane. Emomali Rachmonov nenechal nikoho na pochybách a tieto voľby vyhral. V úrade, v ktorom je od roku 1992, bude legálne minimálne do roku 2013, prípadne do roku 2020. Lenže Stredná Ázia – zvlášť Tadžikistan, kde je ešte cítiť dôsledky občianskej vojny – má svoje špecifiká. Môže to byť dlhšie, ale aj kratšie. Vo voľbách mal E. Rachmonov štyroch protikandidátov. Olimdžon Boboev zo Strany ekonomických reforiem získal niečo vyše sedem percent hlasov. Predstaviteľ Agrárnej strany Amirkul Karakulov presvedčil okolo šesť percent a zástupca komunistov Ismoil Talbakov rovnaké množstvo voličov. Najmenej si na svoje konto pripísal Ismail Gaffarov zo Socialistickej strany, necelé tri percentá. No a staronový prezident dostal pri deväťdesiatjedenpercentnej voličskej účasti vyše sedemdesiatšesť percent hlasov. Nebolo to žiadne prekvapenie. Na otázku vo volebnej miestnosti „Komu ste odovzdali svoj hlas?“ Rachmonov odpovedal: „Za mier, národné porozumenie a rozkvet Tadžikistanu...“ Pokiaľ ide o rozkvet, oficiálny priemerný mesačný zárobok v krajine je 118 somonov (37 dolárov) a neoficiálne asi štyridsaťpercentná nezamestnanosť. V rebríčku korupcie je Tadžikistan na 149. mieste. Za ním je už len Turkmenistan. Moskve znovuzvolenie E. Rachmonova vyhovuje, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Majú ho prečítaného, držia ho v hrsti (len v Ruskej federácii pracuje legálne a ilegálne asi 504-tisíc Tadžikov, každý mesačne posiela domov priemerne 51 dolárov, čo je spolu asi 182 miliónov ročne) a je aj vzhľadom na susedstvo s Afganistanom naklonený k zvýšenej vojenskej prítomnosti Ruska v regióne. Na bývalej sovietskej základni Ajni (asi 25 km od Dušanbe) sa už udomácňujú ruskí letci a očakáva sa aj príchod letectva z Indie. Po základni Kant v Kirgizsku tak ide o druhú ruskú bázu v Strednej Ázii. Moskva len v roku 2006 darovala krajine vojensko-technickú pomoc za 26 miliónov dolárov. Zahraniční pozorovatelia voľby hodnotili zásadne z opačných brehov. Fínsky vedúci pozorovateľskej misie OBSE Kimmo Kiljunen povedal: „Bez ohľadu na to, že sa na voľbách zúčastnilo päť kandidátov, voľby prezidenta Tadžikistanu nemožno vnímať ako alternatívne... Žiaľ, vládne štruktúry v krajinách Strednej Ázie sú autoritárske a nezodpovedajú demokratickým normám a princípom, i keď situácia v Tadžikistane je principiálne iná než v Uzbekistane a Turkmenistane. Napriek tomu Tadžikistan má ešte ďaleko od skutočne alternatívnych volieb...“ Koordinátor pozorovateľov Medziparlamentného zhromaždenia SNŠ Vladimír Petchin bol spokojný. Kritizoval, naopak, OBSE: „Pozorovatelia OBSE neplnili úlohu pozorovateľov, ale revízorov.“ Minister obrany Tadžikistanu Šelari Chajrullojev sa nechal v rámci volebnej eufórie počuť: „Prítomnosť ruských vojsk na našom území schladí horúce hlavy niektorých politikov vo vzťahu k štátnemu usporiadaniu Tadžikistanu...“ Rozmenené na drobné, súčasná vládnuca elita Tadžikistanu ráta aj s možnosťou využitia cudzej vojenskej sily na udržanie sa pri moci. Odvolené, zvolené a zabudnite! 18. novembra 2006 bude slávnostná inaugurácia prezidenta. Rachmonov bude mať zrejme na sebe opäť kvalitný oblek zaplatený zo štátneho rozpočtu. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984