SDKÚ v hlbokom spánku
Všimli ste si, že sa v piatok uskutočnil kongres SDKÚ? Už dávno nesprevádzal významnú politickú udalosť taký nezáujem médií a verejnosti, ako teraz. Asi to znamená, že až taká významná nebola. „Kongres prebehol v pokojnej až nudnej atmosfére. Delegáti schválili všetko, čo im predložili, voľby vedenia i zmena stanov prebehli bez akéhokoľvek vzrušenia,“ napísal pravicový denník SME. Jediné, čo si všimli všetci, boli neustále útoky Mikuláša Dzurindu na Smer a jeho šéfa. „Jeden delegát sa v záverečnej diskusii ohradil proti priveľmi žlčovitému slovníku proti politickému oponentovi. Predseda ho rázne poučil, že „nevzoprieť sa týmto novodobým rafinovaným boľševikom, to by bol začiatok nášho konca,““ citovali expremiéra noviny SME. Je to presná ukážka biedy, do ktorej sa opozičný stranícky líder dostal. Ani prehraté voľby a strata moci nedonútili vedenie SDKÚ k sebareflexii a delegátom to zjavne ani nechýbalo. Slušní pravicoví voliči možno v kútiku duše očakávali, že Dzurindova strana sa aspoň pokúsi zhodnotiť morálne zlyhania, korupčné aféry, ignoranciu občianskej spoločnosti, útoky na „neposlušné“ médiá. Aká – taká nádej sa v tejto súvislosti vkladala aspoň do Ivety Radičovej, ktorá na základe svojho doterajšieho pôsobenia mala právo nastaviť zrkadlo pokrivenej morálke svojej strany. Nová podpredsedníčka však ukázala, že prišla iba vymeniť Pavla Prokopoviča. Ak by nebola chudšia a ako žena prirodzene krajšia, ani by sme si zmenu nevšimli. SDKÚ navyše ponúkla „skvelú“ lekciu z vnútrostraníckej demokracie. Ak žiadneho protikandidáta nemal Robert Fico, dá sa to pochopiť, lebo víťazi sa predsa nevymieňajú. Ale fakt, že na post predsedu SDKÚ kandidoval len M. Dzurinda, a E. Kukan dokonca nepriamo vyzval delegátov, aby nikoho iného ani nenavrhovali, je ďalším dôkazom úpadku najväčšej pravicovej strany. Po jedinom kandidátovi mali aj na podpredsednícke posty, a to ide o stranu, ktorá sa rada chváli, že kandidátky zostavuje v primárkach. Protikandidáta mal Dzurinda jedinýkrát. Bol ním Ivan Šimko. Dnes živnostník. Víkendový kongres SDKÚ načrtol smutný obraz parlamentnej opozície. Ukázal jej bezradnosť, neschopnosť zamyslieť sa nad sebou a neexistenciu reálnej alternatívy voči Smeru aj so všetkými jeho chybami. Jedinou alternatívou, ktorú M. Dzurinda ponúkol, je totálne ospravedlnenie Vladimíra Mečiara, aby sa mohol stať rovnocennou súčasťou pravicovej vládnej koalície. Hoci práve útoky na R. Fica znamenali pre SDKÚ prehru, M. Dzurinda ani pol roka po voľbách nedokáže nič iné. Robert Fico môže zostať po víkende pokojný. Ak ho niečo ohrozuje, tak len vlastné chyby. Opozícia sa uložila na zimný spánok.
