Hrozí ťažba uránu vedľa národného parku

Ľudia na Spiši si želajú čistky na niektorých štátnych úradoch. Tvrdia, že tie sú pre nich poslednou nádejou, že ich budú viesť ľudia, ktorí nebudú ignorovať verejnú mienku a očividný verejný záujem.
Počet zobrazení: 1485

Ľudia na Spiši si želajú čistky na niektorých štátnych úradoch. Tvrdia, že tie sú pre nich poslednou nádejou, že ich budú viesť ľudia, ktorí nebudú ignorovať verejnú mienku a očividný verejný záujem. Je to zúfalá reakcia na rozhodnutia dvoch banských úradov, ktoré napriek želaniu verejnosti a dokonca napriek odmietavému postoju tamojšej samosprávy súhlasia s prípravou na ťažbu vysoko rádioaktívneho uránu iba kúsok od národného parku Slovenský raj. SLOVO už pred rokom ako prvé slovenské médium písalo o plánoch spoločnosti Tournigan Gold na ťažbu uránu na Slovensku. Vtedy sa začal boj Kremničanov proti plánu Kanaďanov ťažiť v bezprostrednom okolí Kremnice zlato. Ale SLOVO už vtedy našlo na internetovej stránke ťažobnej spoločnosti informácie o plánoch na dolovanie život ohrozujúcej rudy pri Košiciach, na Spiši a pod Tatrami. Ignorancia banského úradu Po Kremnici sa ten istý scenár odvíja aj na Spiši. Jahodnú pri Košiciach už začala intenzívne brániť organizácia Greenpeace, ktorá zozbierala bezmála šestnásťtisíc podpisov proti ťažbe. Pripomeňme, že Jahodná je vychytená rekreačná oblasť, ktorú najmä cez víkendy navštevujú tisíce Košičanov. Vyzerá to, akoby sa Tournigan Gold zameral na ťažbu v takýchto rekreačných oblastiach, lebo to isté platí o Novoveskej Hute na okraji Spišskej Novej Vsi. Dávno pred Tourniganom sa mesto dohodlo so zaujímavým britským investorom, ktorý chce v tejto lokalite vybudovať veľké rekreačné stredisko. Až konkrétny projekt, samozrejme, ukáže, nakoľko šetrné bude voči životnému prostrediu. Aj bez neho je však jasné, že minimálne voči ľuďom to nebude taká katastrofa ako ťažba nerastu s vysokou úrovňou vyžarovania rádioaktivity. Navyše, k prírode šetrný cestovný ruch je dlhodobo udržateľnou podnikateľskou aktivitou, čo o akejkoľvek ťažbe povedať nemožno. Je nepochopiteľné, že toto všetko si dokážu uvedomiť radoví občania, ale akoby to nechápali príslušní úradníci. Mestský úrad v Spišskej Novej Vsi sa spočiatku správal voči Tourniganu ústretovo. Až vo chvíli, keď sa ozvali hlasy proti, postoj zmenil. Bolo to včas, aby tamojší banský úrad neudelil Kanaďanom dobývací priestor, čo by bol prvý predpoklad prieskumných prác. Regionálny banský úrad však postoj občanov a mestskej samosprávy ignoroval a Tourniganu vyhovel. Novovešťanov rozčúlilo, že neuspeli ani v odvolacom konaní. Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici udelenie dobývacieho priestoru potvrdil. „Nechce sa mi veriť, že banský úrad pokojne ignoroval napríklad územný plán mesta, ktorý je na úrovni samosprávy niečo ako zákon,“ hovorí ľavicový poslanec mestského zastupiteľstva Ľubomír Andrassy. „Podľa nášho územného plánu i územného plánu Košického kraja je Novoveská Huta ako mestská časť Spišskej Novej Vsi navrhovaná na výstavbu rekreačných areálov a ďalších zariadení v oblasti rekreácie a cestovného ruchu.“ Z cestovného ruchu nič nebude A to je problém. Zástupcovia spoločnosti Dorchester Group of Companies mestskému zastupiteľstvu jasne povedali, že ak sa má v Novoveskej Hute ťažiť urán, najväčší rekreačno-lyžiarsky komplex v strednej Európe za 170 miliónov eur tam stáť nebude. „Môžem vás uistiť, že ak sa začne ťažiť urán, nebude tu stáť žiadne významné lyžiarske stredisko,“ upozornil poslancov riaditeľ Dorchester Group Ian Amdur. O Tournigane povedal, že ide o silnú finančnú skupinu, ktorá je vážnou hrozbou pre rozvoj cestovného ruchu v regióne. „Vyskúšali aj iné miesta a neuspeli, čo neznamená, že neuspejú ani tu. Ak objavia urán, chcú ho aj vyťažiť. Ak sa toto udeje, v tom prípade musím povedať, že mi bolo potešením sa s vami zoznámiť,“ naznačil zastavenie britských aktivít v prípade otvorenia uránovej bane v Novoveskej Hute. Novovešťanov to poriadne vystrašilo už len preto, že bane majú vytvoriť sto, ale rekreačný areál až 5 000 pracovných miest. Vec je pritom samospráve v Spišskej Novej Vsi úplne jasná bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Ľ. Andrassy navrhol osloviť otvoreným listom ministra životného prostredia, aby dohliadol na rešpektovanie samosprávy pri jej rozvojových aktivitách: „Je jasné, že ak sa tu bude ťažiť urán, nikto sem nepríde na lyžovačku.“ Rastislav Javorský z KDH navrhol využiť „aj represívne zložky, teda mestskú políciu, aby sme zabránili vstupu na mestské pozemky. Nad všetkými rozhodnutiami je ústavné právo na vlastníctvo majetku, ktoré je nespochybniteľné.“ Juraj Beňa zo Smeru navrhol živou reťazou blokovať územie v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Tournigan sa bráni, že panika vznikla zbytočne. „Určenie dobývacieho priestoru neznamená, že sa v Novoveskej Hute začne v krátkom čase banská činnosť. Ideme realizovať geologický prieskum na účely overenia ekonomického významu ložiska,“ vysvetľuje riaditeľ spoločnosti Ludovika Holding, dcérskej firmy kanadskej Tourinngan Gold Corporation Boris Bartalský. Lenže ak sa ukáže, že sa ťažba Kanaďanom oplatí, okamžite požiadajú o povolenie s ňou začať. Rozdávanie zo štátneho Bývalý pracovník Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a odborník na prieskum a oceňovanie ložísk nerastných surovín Ing. Milan Tréger, CSc. považuje postup banského úradu za nezmyselný aj z národohospodárskeho hľadiska. „Za posledný rok vzrástla svetová cena uránu takmer trojnásobne z 12 na 36 dolárov za jednu libru, čo je asi pol kilogramu. To znamená, že aj hodnota uránu v Jahodnej a Novoveskej Hute sa pravdepodobne zvýšila,“ vysvetlil v Spišskom denníku. Podľa neho by sme zdroje cenných rúd „nemali odovzdávať v podstate zadarmo alebo len za symbolické poplatky domácim alebo zahraničným firmám.“ Problém je v tom, že štát nemá prehľad o hodnotách, ktoré má ukryté pod zemou, a tak ich v zásade považuje za bezcenné: „A čo je bezcenné, tak sa jednoducho odovzdá žiadateľovi o dobývací priestor a ťažbu.“ M. Tréger považuje doterajší laxný prístup štátu k nerastnému bohatstvu za alarmujúci. Treba ho podľa neho urýchlene zmeniť: „Všetky trhové ekonomiky, dokonca aj rozvojové krajiny si svoje nerastné bohatstvo ohodnotia, a keď ich prenajímajú, tak za zohľadňujúcu cenu. Jedine u nás štát odovzdáva ložiská za nízke poplatky. To je extrém, ktorý by sme si my ako občania, teda spoluvlastníci nerastného bohatstva, nemali dovoliť.“ Vie teda niekto dôveryhodne vysvetliť, čo vlastne hovorí v prospech ťažby uránu na Spiši? Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984