Maďarsko: Euro v nedohľadne

Maďarsko je dobrým príkladom toho, že jednotná mena bola vždy populárnejšia v menej vyspelých európskych krajinách. Ich obyvatelia mali často negatívne skúsenosti s vlastnou menou (vzhľadom na infláciu, menové paniky atď.) a na tvrdé meny ako americký dolár, švajčiarsky frank či teraz euro sa dívali s rešpektom. Paradoxné však je, že tam, kde je populárnejšie, je zároveň ťažšie ho zavádzať. Menová únia možno nie je v Európskej únii zlý nápad, no maastrichtské kritériá, ktoré určujú podmienky vstupu do tohto klubu, sa rozhodne netvorili s pohľadom upretým na krajiny strednej a východnej Európy. Zaviedli sa, aby prinútili európske ekonomiky navyknuté na vyššiu infláciu dodržiavať staré štandardy menovej politiky nemeckej Bundesbanky. Iróniou je, že po zjednotení Nemecka sa dokonca ani tejto krajine veľmi nedarilo pravidlá dodržiavať. Periférne európske ekonomiky ich naplnili iba vďaka kombinácii dotácií a výnimiek. Nové členské štáty bez zaváhania podpísali záväzok do menovej únie vstúpiť, a tak teraz musia ukázať, ako to chcú dosiahnuť. Zatiaľ stále ešte „dobiehajú“ silnejšie ekonomiky, inými slovami, veľký prílev kapitálu a na export orientovaná hospodárska obnova vedú k rastu HDP nad európskym priemerom. V dôsledku tzv. Balassovho-Samuelsonovho efektu to ide ruka v ruke aj s nadpriemernou infláciou. Nahrubo povedané, ak chcú tieto krajiny naplniť maastrichtské kritériá, budú sa musieť vzdať myšlienky, že sa im podarí dobehnúť Západ. Odbornejším jazykom, musia podriadiť reálnu konvergenciu monetárnej konvergencii. Na to by nemala chuť žiadna vláda. Súčasná politická kríza v Maďarsku nejde celkom na vrub eura, no určité súvislosti existujú. Maďarská politika nikdy nedokázala plne akceptovať realitu problému menovej únie. V polovici deväťdesiatych rokov sa podporovali ilúzie, že sa bude dať vstúpiť v roku 2000 a potom v roku 2004, v čase prijatia za člena EÚ. Prvý oficiálny plán z roku 2003 obsahoval sľub, že euro sa zavedie v januári 2008. Netrvalo ani rok a dátum sa posunul na 2010. Aj tento termín bol nakoniec tohto roku zrušený, keď sa po zmene štatistických metód nanovo vypočítal deficit štátneho rozpočtu. Maďarsko sa potrebuje finančne stabilizovať celkom bez ohľadu na euro, no o niekoľko rokov to opäť budú maastrichtské kritériá, ktoré budú tvoriť rámec tých najtažších politických rozhodnutí. Vzhľadom na prístupové zmluvy a určité ekonomické úvahy sa vstupu do eurozóny nemožno oficiálne vzdať. Väčšina nových členských štátov EÚ bude teda v blízkej budúcnosti zápasiť s nesplniteľnou úlohou. EÚ by si mala rozmyslieť, či chce držať svojich východných členov v tejto nepríjemnej dileme, alebo nanovo premyslieť finančnú architektúru Únie. Otázkou je, koľko kríz bude ešte treba, aby si vybrala druhú možnosť. Autor je docent na katedre ekonomickej politiky Korvínovej univerzity v Budapešti a člen Správnej rady Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD)