Baníkov mohla zachrániť technika, ktorá je vraj príliš drahá

Odborový predák z Bane Nováky Jozef Talian nevylučuje, že sa u nich bude štrajkovať. Až tragédia ukázala, že o bezpečnosť baníkov nie je dostatočne postarané a nie je to problém len Hornej Nitry. Odborníci upozorňujú, že smrti baníkov sa pravdepodobne dalo predísť len používaním lepšej techniky na prevenciu, ktorú však bane u nás nepoužívajú. Je totiž drahá. Koľko je teda hoden život baníka? Stenársky kolektív v Bani Nováky, kde minulý týždeň došlo k závalu, pri ktorom zahynuli štyria baníci, prešiel na štvorsmenný režim. Dôvod je jednoduchý. Treba nahradiť výpadok v ťažbe uhlia, pretože zavalená stena patrila medzi najperspektívnejšie v bani. Súčasný denný výpadok predstavuje 1 000 ton. Rýchly návrat do nebezpečnej bane Niekedy stačí krátka agentúrna správa, aby bolo jasné, o čo ide a aké sú priority. To najdôležitejšie je, aby Hornonitrianske bane dokázali plniť sľuby zákazníkom. Najväčším problémom je splniť plán, dodávať uhlie, zarábať. Čo na tom, že štyria poctiví a statoční muži už zarábať nebudú? Čo na tom, že ich rodiny stratili synov, manželov, otcov? Čo na tom, že v oblasti bezpečnostných opatrení sa nič nezmenilo a podľa všetkého sa ani nezmení? Vyšetrovacia komisia Obvodného banského úradu v Prievidzi alebo tamojší policajní vyšetrovatelia možno zistia, že niekto spravil – úmyselne či neúmyselne – chybu. A možno sa všetci zhodnú, že nie, že nešťastiu sa jednoducho „nedalo zabrániť“. Takýto záver by mohol byť podľa vedúceho oddelenia geofyziky Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Igora Hrušeckého opodstatnený: „Myslím si, že v tomto prípade naozaj nastal nekontrolovateľný a nepredpokladaný výron materiálu.“ Zastaviť ho podľa neho nemohla žiadna sanačná chodba, lebo bol mimoriadne intenzívny. Zároveň je však presvedčený, že najmodernejšia technika, ktorá dokáže nasimulovať a zobraziť prostredie v bani, je schopná takéto riziká odhadnúť veľmi presne. Takúto techniku však v Novákoch a podľa našich informácií ani nikde inde na Slovensku nepoužívajú. I. Hrušecký vysvetľuje, že je veľmi drahá a v uhoľnom baníctve na ňu nie sú peniaze. „Ak by ju baňa kúpila, položilo by ju to,“ konštatuje. Presakovanie vody, na ktoré upozorňovali baníci, môže byť podľa I. Hrušeckého signálom, že niečo v nadloží nie je v poriadku. Lenže rozsiahly zával používaná technika predvídať neumožnila. Geofyzik navyše zdôrazňuje, že situáciu „do určitej miery” komplikuje aj to, že v Bani Nováky sa ťaží takmer 60 rokov, takže už nespĺňa dnešné svetové štandardy. Nebezpečenstvo sa podcenilo Ukazuje sa teda, že nešťastie bolo len otázkou času. Rizík, o ktorých hovorí I. Hrušecký, si vedenie podniku muselo byť vedomé už dávno. S robotníkmi však o nich evidentne nikto nehovoril. Naopak, podľa svedectiev najbližších príbuzných obetí závalu a viacerých baníkov práve muži spod zeme zaregistrovali znepokojujúce signály. Vedúci mechanizácie Hornonitrianskych baní Anton Šimo verejne, prostredníctvom spravodajstva TV JOJ obvinil generálneho riaditeľa Petra Čičmanca z toho, že o zhoršujúcej sa situácie na „mieste smrti“ bol informovaný, ale chlapov tam napriek tomu posielal: „Pán generálny, ja sa ťa pýtam, ty môžeš teraz kľudne spať, keď sú títo štyria naši kamaráti tam? Odpovedz!“ Viacerí baníci, ktorí fárajú priamo pod zemou, hovoria, že baňa bola nebezpečná a báli sa tam pracovať. O presakovaní vody vraj vedeli najmenej týždeň. Zával prišiel náhle, chýbali akékoľvek signály. Tie sa zvyčajne ohlasujú pukaním v stenách, prípadne vytekaním vody. Marek Baláž, ktorý v podzemí Bane Nováky robil vyše dvadsať rokov a z bane odišiel po pracovnom úraze, hovorí: „Ak sa objavovala voda číra, strach sme nemali. Baníci zo skúseností vedia, že zväčša nesignalizuje nič nebezpečné. Ak však vyteká voda bahnitá a zakalená, môže to byť varovný prst, že nadložie pracuje. Aj preto si myslím, že v tomto smere sa nebezpečenstvo naozaj podcenilo.“ Manželka mŕtveho baníka Miroslava Ondrejková krátko po závale novinárom povedala, že jej manžel a jeho kolegovia sa toho miesta báli, lebo sa tam už týždeň ukazovali problémy a objavili sa aj menšie závaly: „On aj jeho kolegovia nadávali, že je tam voda, ale napriek tomu ich tam stále posielali. Nočná zmena im vravela, aby tam ani nešli, pretože sa tam valí blato.“ Baníci: vedenie o zlej situácii vedelo „Niekoľko dní predtým odtiaľ zutekali potkany. Zo stropu chodby tiekla voda tak silno, akoby bola naplno pustená sprcha. Kým tadiaľ chlapi prebehli, boli celí mokrí,“ povedal denníku Nový čas Marián Pastorek, ktorý tu viedol tím baníkov. „Upozorňoval som na riziko vedenie bane, ale mal som „veľkú hubu“. Tak urýchlene poslali do šachty inú partiu namiesto našej,“ dodal. „Robím na tomto ťažobnom úseku. Ak generálny riaditeľ vyhlasuje, že všetko bolo zabezpečené a v poriadku, tak zavádza. Spolu s kolegami sme už pekný týždeň odtiaľ utekali za smenu aj viackrát z dôvodu ohrozenia života,“ prezradil Novému času ďalší baník. M. Pastorek dokonca tvrdí, že videl dokumenty dokazujúce, že vedenie bane zanedbalo bezpečnostné opatrenia a vedome posielalo baníkov do nebezpečenstva. Iný baník vraj ich kópie odovzdal polícii, lebo originály sa po nešťastí záhadne stratili. V zápise z fárania údajne „technik opísal kritický stav pracoviska, že už 4. 11. sa tam objavila voda a už 11. 11. vznikol prvý prieval,“ povedal M. Pastorek. Z toho bolo očividné, že voda sa nad chodbou hromadí a je otázka času, kedy spôsobí tragédiu. Aj tak tam však baníkov posielali pracovať. Vedenie osudnej bane i celej firmy sa však všetkým obvineniam húževnato bráni. Riaditeľ Bane Nováky Stanislav Gurský vysvetľuje, že všetky dokumenty sú dočasne „prístupné len vyšetrovacej komisii. Zatiaľ je všetko zablokované. Myslím si, že je to úplne normálny postup, nie?“ Člen havarijnej komisie Rastislav Januščák vyhlásil, že „nikto to nemohol predpokladať. Tvrdiť, že išlo o jasné riziko, sa nedá.“ Vyžmýkať ľudí a zahodiť Mnohým baníkom sa takýto postoj nepáči, hoci nahlas sa ho prezentovať boja. Neveria, že vyšetrovacia komisia odhalí pravdu. Podľa nich v nej sedia ľudia, ktorí sú spoluzodpovední za nešťastie: „Najväčší vinníci sedia vo vyšetrovacej komisii. Odnesie si to iba riaditeľ závodu. Pritom je zdeptaný rovnako ako my.“ Odborový predák Jozef Talian si však zatiaľ udržuje chladnú hlavu: „Máme tam dvoch svojich inšpektorov, ktorí podľa mňa garantujú objektívne posúdenie problému. Ja sám budem v mene baníkov systematicky sledovať, či sa pri vyšetrovaní zohľadnili všetky aspekty. Okrem toho prípad vyšetruje aj polícia.“ V TV JOJ priznal, že o nepriazni robotníkov voči komisii vie, ale zodpovedných za tragédiu podľa neho neochráni ani členstvo v komisii: „Vieme, že majú ľudia averziu na niektorých ľudí, to však neznamená, že aj tí ľudia, ktorí sú v tej komisii, nebudú vyšetrovaní.“ V pondelok pre SLOVO potvrdil, že napätie v podniku sa môže skončiť štrajkom: „Máme svoj postup. Ak ním nedosiahneme, čo chceme, príde na rad štrajk.“ Podľa J. Taliana sa začína rokovanie odborárov s vedením firmy. V prvom rade pôjde o okamžité prijatie prísnejších bezpečnostných opatrení. Okrem toho pôjde aj o mzdové podmienky. Veď zarábať v takej rizikovej práci dvadsaťtritisíc mesačne aj s prémiami, nočnými a rizikovými príplatkami je naozaj smutné. Dvetisíc kubických metrov vody, štrku a zeminy odhalilo katastrofálne podmienky, v akých u nás musia ľudia pracovať. Kedysi sme boli zvyknutí, že takéto správy k nám prichádzali len z rozvojových krajín, kde nadnárodné monopoly bezohľadne vykorisťovali pracujúcich, pričom nedbali o ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Novácki odborári sa pre SLOVO vyjadrili, že to, čo sa u nich stalo, je dôkazom, kde sa dnes Slovensko nachádza: „Ten západniarsky štýl – ľudí poriadne vyžmýkať a potom ich ako nepotrebných zahodiť – sa už udomácnil aj u nás. Lenže štát nás pred ním neochráni, tak potom komu slúži taký režim?“ Autor je stály spolupracovník Slova