Reklama
Reklama

Bratislava: koniec ignorantskej politiky pravice

Komunálne voľby v Bratislave by konečne mali priniesť zásadnú zmenu. Pravica, ktorá v meste vládne už vyše pätnásť rokov, sa podľa občianskych aktivistov spreneverila princípom komunálnej politiky.
Počet zobrazení: 865
4CB-m.jpg

Komunálne voľby v Bratislave by konečne mali priniesť zásadnú zmenu. Pravica, ktorá v meste vládne už vyše pätnásť rokov, sa podľa občianskych aktivistov spreneverila princípom komunálnej politiky. Tento rok vyvrcholil ignorantský prístup magistrátu voči názorom občanov pri príprave územného plánu. Podľa viacerých kritikov pravica v Bratislave neobhajuje záujmy občanov, ale najmä veľkých investorov. Zo schvaľovania nového územného plánu Bratislavy sa napokon stala celoslovenská záležitosť. Lokálne mimovládne organizácie museli využiť všetky prostriedky, vrátane rozsiahlej medializácie, aby obrátili pozornosť nielen bratislavskej verejnosti na nebezpečenstvo, ktoré hrozí, keď si úradníci magistrátu a politici, ktorí ich kryjú, robia z názorov občanov „dobrý deň“. Ponižovanie ľudí zo strany magistrátu V Bratislave dodnes platí územný plán z roku 1985, ktorý bol v roku 1993 iba aktualizovaný. Preto sa o tri roky neskôr začal pripravovať úplne nový územný plán mesta, ktorého pripomienkovanie sa začalo koncom roku 2000. Na žiadosť najmä ochranárskych združení trvalo dlhšie než zvyčajne, takže prerokovanie pripomienok sa uskutočnilo až v roku 2002. Návrh územného plánu bol verejne prerokovaný v druhej polovici roku 2004. V rámci toho približne sedemsto ľudí, inštitúcií, firiem či organizácií podalo takmer tisíc vecných pripomienok. Magistrát z nich akceptoval stodvadsaťpäť a štyristosedemdesiat zobral na vedomie. Už tento nepomer naznačoval, že vedenie mesta sa nemieni názormi občanov príliš zaťažovať a tvrdohlavo bude presadzovať vlastné záujmy. Otvorene sa to ukázalo v máji 2005, keď v návrhu územného plánu chýbalo množstvo pripomienok a navyše nebol riadne prerokovaný s verejnosťou, čo občanov z Líščieho údolia viedlo k podaniu podnetu na prokuratúru. Krajský prokurátor v Bratislave 26. januára 2006 konštatoval, že magistrát porušil zákon a vydal upozornenie. Podobný podnet podalo prokuratúre aj združenie viacerých mimovládnych organizácií, o tom sa však zatiaľ nerozhodlo. Z rozhodnutia krajskej prokuratúry si však vedenie Bratislavy ťažkú hlavu nerobilo. „Aj opätovné prerokovanie pripomienok, ktoré sa uskutočnilo práve po rozhodnutí prokurátora v marci 2006, malo čisto formálny charakter, čo vyvolalo veľké rozhorčenie absolútnej väčšiny prítomných,“ spomína občianska aktivistka Soňa Párnická, ktorú to primälo kandidovať do mestského zastupiteľstva za Staré Mesto. O tom, že magistrát to s názormi občanov nemyslel vážne, svedčí fakt, že v jednom termíne (od pol piatej do siedmej) zvolal na jedno miesto (Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca) všetky občianske združenia a jednotlivých občanov, ktorých pripomienky neakceptoval, čiže dokopy 1 028 občanov a organizácií! Poslanci návrh odmietli Už také množstvo ľudí na jednom mieste, pričom všetci dostali na diskusiu len približne dve a pol hodiny, svedčilo, že nepôjde o riadne prerokovanie pripomienok, aby bolo možné objektívne posúdiť, ktoré pripomienky majú zmysel a ktoré sa do návrhu územného plánu naozaj nemôžu dostať. „Aby nikto nemal žiadne ilúzie, pracovník magistrátu hneď na začiatku rokovania upozornil prítomných, že ich pripomienky aj tak do návrhu nebudú zapracované,“ pripomína šokujúco otvorenú ignoranciu občanov ružinovský kandidát Ľuboš Hajdin. Posledná šanca na dosiahnutie zmien v návrhu nového územného plánu bola v apríli. „Ľudia i mimovládne združenia podávali v zákonnom termíne väčšinou rovnaké pripomienky a magistrát ich znovu jednoducho neakceptoval,“ opisuje situáciu kandidát na mestského poslanca za Staré Mesto Matej Vagač. Združeniam občanov neostalo nič iné, len vzhľadom na ignorantský prístup magistrátu, ako aj neakceptovateľnosť celého procesu prípravy osloviť priamo poslancov listom, v ktorom ich požiadali, aby takto „pripravený“ návrh územného plánu radšej neschválili. Viacerí poslanci vzniesli na rokovaní vlastné pripomienky k návrhu. Po dlhšej diskusii primátor stiahol návrh z rokovania, ale zástupcovia občanov sa do diskusie zapojiť nemohli. Mestské zastupiteľstvo sa k návrhu územného plánu naposledy vrátilo koncom septembra. Občianske združenia zaujali rovnaký postoj, lebo v jeho obsahu sa nič podstatné nezmenilo. Aj vďaka tejto neutíchajúcej aktivite, ktorú sprevádzali verejné diskusie, osobné konzultácie s kompetentnými zástupcami magistrátu aj niektorých iných dotknutých orgánov, korešpondencia s kompetentnými, žiadosti o informácie a podobne, poslanci návrh definitívne odmietli. Ďurkovského hlava v piesku Po neschválení nového územného plánu viacerí vedúci predstavitelia mesta obvinili občianske združenia, že údajným brzdením jeho prijatia dali zelenú investorom a developerom, a tým aj ďalšej živelnej výstavbe v Bratislave. Takáto demagógia prinútila občianske združenia brániť sa spoločne, čo viedlo k vytvoreniu platformy aktívnych občanov Bratislava otvorene (www.bratislava-otvorene.sk). „Svojimi podnetmi sme sa vždy snažili tento zásadný rozvojový dokument zlepšiť. Ryžovaniu na úkor mesta a Bratislavčanov môže totiž zastaviť len kvalitný územný plán a jeho dôsledné dodržiavanie,“ vyhlásila ochranárka Ľubica Trubíniová, ktorá teraz sama kandiduje do mestského zastupiteľstva v Ružinove. „Úradníci aj komunálni politici by mali byť radi, že aspoň časť občanov nie je ľahostajná a chce vecne diskutovať. Žiaľ, magistrát túto možnosť skoro vôbec nevyužil, nezvládol korektne ani samotný proces. Nie sme za súčasný stav vinní a stále trváme na demokratickom postupe vypracovania územného plánu s maximálnou účasťou verejnosti. Máme na to jediný motív – verejný záujem. Tým je kvalita mestského prostredia a života občanov, ktorá nesmie ustupovať tlaku peňazí,“ dodáva Ľubica Kolková z Devína. Občianskych aktivistov hnevá, že primátor Andrej Ďurkovský sa pridáva k ignorancii voči ľuďom tým, že hoci je známe, kto presne je z magistrátu za situáciu okolo územného plánu zodpovedný, nikoho nepotrestal. Seriózne riešenie je podľa aktivistov ešte stále možné. Už od marca navrhujú, aby sa celý proces vrátil do obdobia pred začatím verejného prerokovania. Doterajšia práca množstva ľudí by tým nevyšla nazmar. Pravica sa vyčerpala Opakované verejné prerokovanie by zároveň mohlo byť oveľa rýchlejšie: „Je na to potrebná len ochota magistrátnych úradníkov a ich seriózny prístup k verejnosti. Nevidíme dôvod vzdať sa tejto základnej požiadavky, v demokratickej spoločnosti úplne samozrejmej. Naopak, vyzývame kompetentných, aby začali konať hneď a nečakali až na obdobie po voľbách,“ hovorí Katarína Šimončičová, predsedníčka MV SZOPK, ktorá žije a teraz i kandiduje v Ružinove. Bratislava veľmi potrebuje nový územný plán, ktorý by nekládol dôraz na rast mesta v kvantitatívnom, ale v kvalitatívnom zmysle. „Mal by jednoznačne zabezpečiť preferenciu verejnej dopravy pred živelným rozvojom individuálnej automobilovej dopravy a vťahovaním nežiaducich druhov dopravy do vnútornej časti mesta,“ domnieva sa Petržalčanka Ivana Brezinská. „Nový územný plán musí zamedziť anarchii vo výstavbe, prekaziť znehodnocovanie systému ekologickej stability, a najmä musí ukončiť genocídu mestskej zelene, likvidáciu charakterotvorného pásu vinohradov, či nezodpovedné zábery ornej pôdy,“ dopĺňa ju jej sused Ján Dobšovič. Tento spor ukazuje, aké dôležité sú pre každého občana nielen parlamentné, ale aj komunálne voľby. Dokonca ani Bratislava nežije len „veľkou“ politikou, o to skôr to platí pre ostatné mestá a dediny. Navyše je tento spor dôkazom, že minimálne na komunálnej úrovni môžu byť občianske aktivity vplyvné. Vláda pravice sa vyčerpala už aj v hlavnom meste. Je zrejmé, že jeho zdravému rozvoju by prospelo, keby poslancov i primátora za SDKÚ a KDH vystriedal niekto sviežejší. Aby Bratislava bola mestom pre ľudí. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama