Juh proti severu
V lete boli médiá v Kirgizsku plné prognóz a úvah, ktoré sa končili rovnakým záverom – jeseň v Kirgizsku bude nepokojná. A tak sa aj stalo. Začiatok novembra bol v jednej z najchudobnejších krajín Strednej Ázie horúci. Dokonca sa skloňovali slová „pokus o štátny prevrat“. V skutočnosti sa juh (Oš) tvrdšie postavil proti severu (Biškek). Západ minulý rok dúfal, že po Gruzínsku, Ukrajine a Kirgizsku príde v dominovom efekte na rad Uzbekistan, Kazachstan.... Uzbecký prezident Islam Karimov však v máji 2005 paralyzoval všetky nádeje farebných revolúcií brutálnym zásahom v Andižane. A revolúcie v Kyjeve a Tbilisi sa nakoniec tiež ukázali ako mediálny podvod. Koniec eufórie V Kirgizsku sa tohoročná novembrová politická kríza rýchlo dostala na námestia, predovšetkým na bývalé námestie V. I. Lenina v Biškeku. Miestni politici, ktorí tvoria zhluk malých Napoleonov, sa pokúsili ulicou zatlačiť na prezidenta. Logika ich tlaku bola jednoduchá. Zbavili sme sa Akajeva, dosadili sme Bakijeva, tak prečo sa nedejú žiadne zmeny? Nálada na námestí bola bojovná, lenže Kurmanbek Bakijev sa nezľakol a použil všetky dostupné mocenské prostriedky v kombinácii s politickým rokovaniami v zákulisí, aby oponentov rozložil. Súčasťou stratégie bol aj jeho súhlas s textom novelizovanej kirgizskej ústavy. Jeho podpis pod dokumentom 9. novembra 2006 absolútne otupil ostrie opozície, a preto mohol prezident verejne a s pokojným hlasom konštatovať: „Pri prijatí nového znenia Ústavy Kirgizska naši poslanci prejavili zodpovednosť...“ Spacifikovaný bol aj opozičný Omurbek Tekabajev, ktorý predtým nevedel prísť prezidentovi na meno. Nakoniec musel uznať: „Súhlasili sme s textom v mene udržania stability v republike, a preto môže prezident a parlament pracovať do roku 2010.“ Zmena pre zmenu V čom je podstata zmeny hlavného dokumentu krajiny? Menia sa niektoré kompetencie parlamentu – okrem iného možnosť vysloviť nedôveru vláde – a zvyšuje sa kvórum potrebné na odvolanie prezidenta z dvoch tretín na tri štvrtiny. Čiže posilnenie prezidenta. Kontrola tajnej služby sa presúva z prezidentských rúk do kompetencie vlády. Lenže vládu má po novom v rukách prezident. Takticky zvíťazil K. Bakijev, aj keď si opozícia myslí, že to bola ona. Aj preto, že Bakijev sa opiera o sociálnu základňu, ktorá ho reálne podporuje a v prípade potreby sa za neho postaví. Opozícia sa opiera o večne nespokojné hlavné mesto. Pritom aj v Kirgizsku platí, že kočovník (mesto) je pripravený bojovať kedykoľvek a proti komukoľvek, pretože nemá zodpovednosť. Lenže roľník (väčšinový vidiek) bude chrániť svoju zem nielen pred vonkajším nepriateľom, ale aj pred kočovníkom. A roľník je ten, kto chce Bakijeva pri moci. Bude pokračovanie Možno očakávať v Kirgizsku ďalšiu krízu? Určite skôr áno. Boj o moc je nekonečný, a keď kirgizské klany znovu naakumulujú zdroje a premyslia si požiadavky, proces sa spustí nanovo. Lenže súperom už bude iný Bakijev. Ak dá priestor aj Felixovi Kulovovi, bude „v pohode“. Nakoniec aj EÚ to vidí podobne a ústami veľvyslanca Nemecka v Biškeku na margo novembra 2006 konštatovala: „Prejavili ste múdrosť...“ Autor je spolupracovník týždenníka Slovo
